Hodnota jedného 13-ročného používateľa Mety je takmer 300 eur, ukázal uniknutý e-mail

Výsledky priniesol Andrew Solomon v autorskom článku s názvom Has Social Media Fuelled a Teen-Suicide Crisis? (Podnietili sociálne médiá krízu tínedžerských samovrážd?), zverejnený v americkom časopise New Yorker.

Autor v ňom tvrdí, že jasne identifikovaný uniknutý e-mail od spoločnosti Meta hovorí o životnej hodnote 13-ročného dieťaťa v odhade na približne 270 dolárov (o niečo viac ako 250 eur).

Výskumníci z Harvardu v oblasti verejného zdravia zistili, že v roku 2022 platformy sociálnych médií vygenerovali takmer 11 miliárd dolárov (viac ako 10 miliárd eur) v reklamných príjmoch od detí a mladistvých, pričom viac ako 2 miliardy dolárov (približne 1,88 miliardy eur) pochádzali od používateľov vo veku 12 rokov a mladších.

V posledných rokoch boli podané stovky žalôb proti platformám sociálnych médií, ako sú Facebook, Instagram, Snapchat a TikTok, a to nielen zo strany rodín, ale aj zo strany rôznych inštitúcií. Napríklad, verejné školy v Seattli minulý rok žalovali tieto spoločnosti s tvrdením, že škodia študentom, poškodzujú ich a zaťažujú aj samotné školy.

Generálni prokurátori zo 41 štátov a okresu Columbia takisto podali žalobu na spoločnosť Meta, ktorú vinia z poškodzovania detí tým, že podporuje závislosť na sociálnych sieťach. Zároveň Spojené kráľovstvo a Európska únia prijali legislatívu, ktorá sprísňuje zodpovednosť sociálnych médií za obsah na ich platformách. V USA sa tiež zvyšuje podpora pre podobné opatrenia naprieč politickým spektrom.

Všeobecný chirurg Spojených štátov Vivek H. Murthy okrem toho navrhol, aby platformy sociálnych médií obsahovali varovné označenia, ktoré by upozorňovali na súvislosť medzi ich používaním a negatívnymi dosahmi na duševné zdravie dospievajúcich.

Zdá sa však, že zárobky za detské online duše nepustia, zatiaľ čo ich bezpečnosť zostáva u Mety až na druhom mieste – ak je vôbec na zozname.

Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg pritom tvrdo argumentuje tým, že Meta je „na strane rodičov, ktorí všade tvrdo pracujú na výchove svojich detí“. 

Depresia mladistvých prudko rastie, vinia za to sociálne siete

Ako ďalej autor v článku uvádza, miera depresie medzi tínedžermi v USA prudko vzrástla, pričom 53 percent Američanov verí, že za to nesú sociálne médiá väčšinovú alebo úplnú zodpovednosť. Väčšina amerických tínedžerov podľa Solomona kontroluje sociálne siete pravidelne, pričom viac ako polovica na nich trávi najmenej štyri hodiny denne.

Štúdia z roku 2019 od vedcov z Johns Hopkins University uvádza, že viac ako tri hodiny denne strávené online môžu u dospievajúcich viesť k vyššej miere uzatvárania sa, čo následne komplikuje zvládanie depresie a úzkosti.

Autori správy z roku 2023 zistili, že obmedzenie vystavenia sociálnym médiám výrazne zlepšuje vnímanie vlastného tela u dospievajúcich a mladých dospelých. Ak človek nedokáže rozlíšiť medzi "skutočným" a virtuálnym svetom, medzi tým, čo sa naozaj stalo a čo si iba predstavuje, dochádza k psychickému chaosu a zvýšenej zraniteľnosti voči duševným i fyzickým chorobám.

„Len Boh vie, čo to robí s mozgami našich detí," vyhlásil už v roku 2017 Sean Parker, zakladajúci prezident Facebooku.

Sociálne médiá pôsobia rovnako ako alkohol či kokaín

Je dôležité poznamenať, že sociálne médiá stimulujú rovnaké neurologické okruhy potešenia, ktoré sú aktivované pri závislostiach, ako sú nikotín, alkohol či kokaín, uvádza ďalej New Yorker.

V jednom zo starších článkov Štandardu túto tézu potvrdil aj český neurológ Martin Jan Stránský.

To, že digitálne technológie poškodzujú mozog, nie je podľa jeho slov názor. „Viem to ja, viete to vy a vedeli to aj vynálezcovia, ktorí technológie vynašli,“ hovorí Stránský.

„Keď dám niekoho, kto trávi päť až sedem hodín denne na sociálnych sieťach na magnetickú rezonanciu, rozsvieti sa mu určitá časť mozgu. Ak tam dám pacienta, ktorý berie heroín, rozsvieti sa mu rovnaká časť. Mozog má iba jednu trasu slasti. Mobilné telefóny sú digitálny heroín,“ vysvetlil Stránský, podľa ktorého opäť nejde o žiadny názor, ale o dokázanú vedu.

V článku pre New Yorker však ďalej spoluriaditeľka Centra pre právo, mozog a správanie na Harvarde Judith Edersheimová prirovnáva tento účinok k tomu, akoby boli deti umiestnené do nepretržite otvoreného kasína. Ako poznamenáva, „žiadne iné návykové zariadenie nebolo nikdy také všadeprítomné".

Či chceme alebo nie, viditeľný počet označení „páči sa mi to“, zhliadnutí či počet sledovateľov vytvára na sociálnych sieťach atmosféru súťaže, čo tvrdí aj samotný autor článku. Rôzne filtre na zlepšenie vzhľadu môžu podľa slov Solomona u používateľov vyvolať pocit menejcennosti, a mladiství, ktorí tieto filtre sami používajú, si často neuvedomujú, že ich používajú aj ostatní.

Vedúca laboratória Affective Neuroscience and Development Lab na Harvarde Leah Somervilleová ukázala, ako veľmi sú 13-ročné deti ochotné podstupovať riziko, aby si získali súhlas svojich rovesníkov, omnoho viac ako napríklad 26-roční.

Istý Austrálčan objavil v roku 2017 dokument Facebooku, ktorý pre účely reklamy kategorizoval používateľov podľa emocionálneho stavu. Označil ich preto za „vystresovaných“, „porazených“, „preťažených“, „úzkostných“, „nervóznych“, „hlúpych“, „zbytočných“ a „neúspešných“.

Správy Wall Street Journal založené na interných dokumentoch Meta ukázali, že takmer tretina dospievajúcich dievčat, ktoré mali negatívne pocity zo svojho tela uviedla, že sa „vďaka Instagramu cíti ešte horšie“. Šesť percent amerických tínedžerov so samovražednými myšlienkami pritom prisudzuje tieto myšlienky Instagramu a mnohí tínedžeri si uvedomujú, že obsah, ktorý sledujú, škodí ich duševnému zdraviu, no nedokážu prestať.

New Yorker opisuje aj príbeh rodičov Donny a Chrisa, ktorých 17-ročný syn Chris Dawley zomrel v roku 2015.

Svoj prvý smartfón dostal v prvom ročníku strednej školy. Mnoho času trávil hraním hier a komunikáciou s priateľmi na platformách ako Facebook, Instagram a Snapchat. Jeho matka si na to spomína: „Jeho telefón bol jeho život. Bez neho by sme si nemohli sadnúť za stôl a najesť sa.“

Donna a Chris strávili päť rokov hľadaním odpovede na jeho smrť. Rozprávali sa s každým zo synových priateľov, no až neskôr začali prechádzať obsah Chrisovho telefónu. Nakoniec sa rozhodli podať žalobu na spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje Snapchat.

„Myslel som si, že som zodpovedný otec. Každý večer som skontroloval celý dom a zamkol dvere, aby bolo všetko pekné a bezpečné, no netušil som, že lev už bol v dome,“ vyjadril sa mladíkov otec narážajúc na hrozbu sociálnych sietí.

Algoritmus viac ako láska rodičov?

Znížená životná spokojnosť u mladých ľudí vo veku od desať do dvadsať rokov často vedie k zvýšenému používaniu sociálnych médií, zistil psychológ na Oxfordskej univerzite Andrew Przybylski. „Avšak opak nemusí nevyhnutne platiť,“ tvrdí odborník.

„Ak depresívny obsah prináša vyššiu mieru zapojenia, algoritmus ho aktívne posúva dopredu,“ upozorňuje Guillaume Chaslot, francúzsky dátový vedec a bývalý pracovník na odporúčacích systémoch YouTube. Nórska aktivistka proti samovraždám Ingebjørg Blindheimová dodáva, že čím temnejšia myšlienka, čím hlbší rez, tým viac lajkov a pozornosti pritiahnete.

Dokazuje to aj ďalší prípad opísaný v americkom časopise. Ide o tragický príbeh mladej dievčiny zo zahraničia, ktorá si v dôsledku tlaku sociálnych sietí siahla na život.

"Ako sa to do pekla mohlo stať? Ako mohol človek vyvinúť niečo ako algoritmus, ktorý prekoná lásku rodičov? Ako by pre ňu stroj mohol znamenať viac ako my?" dodáva otec svojej zosnulej dcéry.

Meta nedávno podnikla krok na zvýšenie bezpečnosti na sociálnej sieti Instagram. Noví mladiství používatelia, ktorí sa na platforme zaregistrovali od 17. septembra, boli a sú automaticky umiestnení do špeciálneho „tínedžerského“ účtu. Povinné overovanie veku však zatiaľ zavedené nebolo.

„Budúci rok prinesieme účty pre tínedžerov aj na iné platformy Meta,“ sľubuje spoločnosť s dôvetkom, že ide o veľké aktualizácie, ktoré zmenia zážitok z Instagramu pre milióny používateľov do 18 rokov.

Tento krok prišiel krátko po tom, čo austrálska vláda navrhla obmedziť deťom prístup k takýmto platformám. Premiér Austrálie Anthony Albanese má v pláne do konca roka 2024 predložiť parlamentu legislatívu, ktorá by deťom mladším ako 16 rokov zakazovala používať sociálne médiá. Tie pritom Albanese nazval „plesňou duševného zdravia“.

Viac sa téme venujeme v osobitnom článku: