Prírodné zdroje vrátane fosílnych palív sú dary od Boha, vyhlásil Alijev na začiatok COP29

„Citujte ma, že som povedal, že toto je dar od Boha, a chcem to zopakovať aj dnes tu, pred týmto obecenstvom. Ropa, plyn, vietor, slnko, zlato, striebro, meď, všetko… sú prírodné zdroje a krajiny by nemali čeliť obvineniam, že ich majú, že ich prinášajú na trh, pretože trh ich potrebuje. Ľudia ich potrebujú,“ povedal prezident Ilham Alijev delegátom klimatickej konferencie.

Líder kaukazskej republiky označil Azerbajdžan za obeť „nepravdivých správ“ a „dobre koordinovanej kampane ohovárania a vydierania“ za svoju energetickú politiku.

Azerbajdžan má približne sedem miliárd barelov preukázaných zásob ropy a bola to jedna z prvých krajín, kde sa začala komerčná ťažba ropy.

Európska komisia uzavrela s Baku v roku 2022 dohodu o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského plynu v snahe znížiť závislosť od Ruska, ktoré napadlo Ukrajinu.

Alijev túto dohodu v utorok obhajoval. „Nebol to náš nápad. Požiadali nás o pomoc a my sme povedali, že dobre, pomôžeme Európe s energetickou bezpečnosťou,“ dodal.

Generálny tajomník OSN António Guterres zase vyhlásil, že chudobnejšie a rozvíjajúce sa krajiny nesmú z konferencie odísť „s prázdnymi rukami“. Apeloval tiež na prijatie dohody o boji proti zmene klímy.

Hlavnou prioritou tohtoročnej konferencie je podľa agentúry AFP dospieť k dohode o zvýšení financovania opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách.

Tie sú najmenej zodpovedné za zmenu klímy, ale najviac ohrozené stúpajúcimi hladinami morí, extrémnymi výkyvmi počasia a hospodárskymi otrasmi, tvrdí francúzska agentúra.

„Bohatí spôsobujú tieto problémy a najchudobnejší za ne platia najvyššiu cenu,“ vyhlásil Guterres. Vyzval, aby krajiny splnili svoje sľuby a postupne sa vzdali fosílnych palív, ktoré podľa neho poškodzujú klímu.

Rok 2024 označil šéf OSN za „lekciu klimatickej deštrukcie“. Hovoril o situáciách, keď rodiny utekali pred hurikánmi, robotníci kolabovali v neznesiteľných horúčavách a deti chodili spávať hladné v dôsledku neúrody.

„Všetky tieto katastrofy zhoršuje zmena klímy spôsobená človekom. Je to nespravodlivosť, ktorej sa dá vyhnúť,“ poznamenal. Varoval, že svet je v „záverečnom odpočítavaní“ na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Tento rok sa podľa agentúry DPA očakáva prvé prekročenie tohto limitu.

„Financovanie opatrení v oblasti klímy nie je charita, ale investícia. Opatrenia určené na tento účel nie sú dobrovoľné, ale nevyhnutné. Čas beží,“ uzavrel Guterres.

(tasr)