Preskočiť na obsah
  |  

Blinken cestuje do Bruselu, bude rokovať o pokračujúcej podpore Ukrajiny

Končiaci minister zahraničia USA sa v utorok a stredu stretne so svojimi rezortnými kolegami z NATO i Európskej únie, informoval americký rezort, ktorého vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Pôjde o jeho prvú zahraničnú návštevu od 5. novembra, keď v prezidentských voľbách zvíťazil republikán Donald Trump. Predstavitelia súčasnej vlády prezidenta Joe Bidena tvrdia, že Washington poskytne Ukrajine všetku prisľúbenú pomoc ešte pred jeho nástupom.

„Usilovne pracujeme na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, a to tak zvýšením pomoci odteraz až do konca administratívy, ako aj koordináciou s partnermi na celom svete, aby sme zabezpečili, že budú pripravení zasiahnuť v prípade akéhokoľvek narušenia,“ uviedol pre Reuters nemenovaný americký predstaviteľ.

To podľa neho zahŕňa schôdzky Blinkena so spojencami v Európe, ale aj napríklad z Južnej Kórey, ktorá by mohla zohrať kľúčovú úlohu vzhľadom na svoje obavy z prehlbujúceho sa partnerstva medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Trump trvá na tom, že by mohol vojnu na Ukrajine ukončiť v priebehu „jedného dňa“, a to možno ešte pred nástupom do funkcie. Republikán už počas predvolebnej kampane kritizoval rozsah americkej podpory pre Kyjev.

Blinken po Bruseli navštívi Peru, kde sa zúčastní každoročnom samite krajín Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), a Brazíliu, kde ho čaká schôdzka lídrov v rámci skupiny G7, uviedlo ďalej vo vyhlásení ministerstvo.

(tasr)

  |  

Tragédia pri Košiciach. Zrážka s vlakom pripravila o život 34-ročnú ženu

Tragická udalosť sa stala v pondelok (11. 11.) pred polnocou.

Po zrážke s vlakom, ku ktorej došlo medzi železničnými stanicami Moldava nad Bodvou a Čečejovce v okrese Košice-okolie, prišla o život 34-ročná žena. Informovala o tom košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

"Polícia vo veci koná a bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Miesto udalosti polícia dôkladne zadokumentovala," uviedla. Bližšie okolnosti sú predmetom vyšetrovania.

Podľa Železníc Slovenskej republiky došlo k zrážke o 23:55. "V dôsledku nehody bola doprava v tomto úseku prerušená do utorka 3:25," uviedla hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.

(tasr)

  |  

Hlas navrhuje znížiť štátne príspevky pre politické strany za volebné výsledky

Strana tiež zopakovala, že chce väčšie zastúpenie regiónov v parlamente.

Poslanci Národnej rady SR za Hlas Miroslav Čellár a Roman Malatinec nepovažujú zníženie kvóra na sedem percent za dobrý nápad. Reagovali tak na zámer premiéra Roberta Fica (Smer) zmeniť politický systém na Slovensku.

Návrhom zníženia výšky štátneho finančného príspevku politickým stranám chce Hlas zabezpečiť, aby sa na konsolidačných opatreniach podieľali aj politické strany. Zámer by mala strana predstaviť na budúci rok. Zároveň sa odvoláva na svoju predstavu zmeny volebného systému, ktorú predstavila v októbri na programovej konferencii.

„Chceme, aby slovenských ľudí zastupovali v parlamente politici, ktorých sami poznajú a ktorí aj vedia o problémoch, s ktorými ľudia v ich regióne zápasia. Toto je najlepší spôsob, ako vrátiť moc naspäť do rúk ľuďom," uviedlo tlačové oddelenie Hlasu v reakcii na premiéra.

So zvýšením kvóra na vstup do parlamentu na sedem percent by mohol mať podľa Čellára problém Ústavný súd SR a ústavný systém by to mohlo dostať do patovej situácie.

„Zákon by mal upraviť podmienky volebného práva, aby sa zabezpečila spravodlivá súťaž politických strán," povedal pre TASR Čellár, ktorý je predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Kvórum piatich percent je podľa neho štandard aj v okolitých krajinách. „Zmeniť to na sedem percent s ohľadom na preferencie politických strán v súčasnosti by znamenalo nie urobiť multistranícky systém, ale systém napríklad dvoch, troch strán," uviedol.

Malatinec nepovažuje návrh premiéra na zvýšenie volebného kvóra a volebnej kaucie za aktuálnu tému. Upozornil, že každý občan má právo založiť si stranu, a vyššie kvórum a kaucia by mohli odradiť ľudí od politického angažovania.

Roman Michelko (SNS) tiež nesúhlasí, tvrdí, že zvýšenie kvóra by oslabilo demokraciu tým, že niektoré politické názory by nemali zastúpenie v parlamente. Premiér cez víkend uviedol, že podporuje zvýšenie kvóra na sedem percent a kaucie na pol milióna eur; aktuálne je na úrovni 17-tisíc eur.

(tasr)

  |  

Rekordný podvod: Seniorka poslala falošnému „šéfovi vrtnej plošiny“ vyše 404-tisíc eur

Peniaze posielala postupne, a to prostredníctvom bankových prevodov aj v bitcoine.

Bratislavská polícia rieši nový prípad podvodu, pri ktorom seniorka po dlhodobej komunikácii s neznámym mužom, ktorý sa predstavil ako „šéf vrtnej plošiny“, prišla o 404 795 eur.

Bratislavská krajská kriminálka apeluje na ľudí, aby sa mali na pozore pred podvodníkmi. Pripomína, že občania by nikdy nemali zdieľať údaje z platobných kariet, ako je číslo karty, dátum platnosti či CVV kód, ani poskytovať prístupové údaje do internetbankingu.

Ak vás osloví neznáma osoba alebo máte z komunikácie zlý pocit, kontaktujte priateľov či políciu na čísle 158, aby ste predišli možným podvodom.

(lup)

  |  

Ukrajina vyčlení pre výrobcov zbraní v roku 2025 viac ako 1,25 miliardy eur

Minister strategického priemyslu Herman Smetanin v príspevku na platforme Telegram priblížil, že kabinet z celkovej sumy 54,55 miliardy hrivien investuje do rozvoja výrobných technológií a zvýšenia zbrojných kapacít.

Denník Ukrajinská pravda porovnal túto čiastku s minuloročným štátnym rozpočtom, podľa neho ide o nárast o 3,5 miliardy hrivien (asi 79 miliónov eur).

Kyjev tiež vyčlení 500 miliónov hrivien (asi 11 miliónov eur) na podporu programu obranných úverov, ktorý umožňuje priemyselníkom získať pôžičky s úrokom do päť percent ročne, pričom zvyšok úrokovej sadzby hradí štát. Tento program schválila vláda začiatkom novembra.

Návrh štátneho rozpočtu so zvýšenými výdavkami na obranu musí schváliť Verchovná rada, ukrajinský parlament.

(sab)

  |  

Pellegrini na konferencii o klíme avizoval darovanie 2,2 milióna eur do zeleného fondu OSN

Čím dlhšie budeme čakať s bojom proti klimatickým zmenám, tým viac môžeme stratiť, pokiaľ ide o náš život, ekosystém a ekonomiku, vyhlásil slovenský prezident v utorok počas prejavu na Konferencii OSN o zmene klímy COP29 v Baku.

Peter Pellegrini v úvode pripomenul, že aj Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré tento rok postihlo „najhorúcejšie leto v histórií meraní“ a bolo sprevádzané prudkými dažďami a devastujúcimi záplavami.

Povedal, že „každá jedna krajina je príliš malá“ na to, aby čelila klimatickým zmenám. Zdôraznil potrebu spolupráce medzi všetkými krajinami vrátane najväčších svetových ekonomík a znečisťovateľov.

„Rozvojové krajiny potrebujú našu solidaritu,“ vyhlásil a neskôr dodal, že Slovensko prisľúbilo prispieť 2,2 milióna eur do Zeleného klimatického fondu do roku 2027. „Pomôže to našim rozvojovým partnerom vybudovať čistejšiu budúcnosť,“ spresnil Pellegrini.

Slovensko podľa prezidenta znížilo emisie o takmer 50 percent od roku 1990, a v tejto súvislosti pripomenul zatvorenie poslednej uhoľnej bane v roku 2023. Zdôraznil aj zameranie krajiny na nízkoemisné zdroje energie – najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov.

Slovensko je pritom druhým najväčším výrobcom jadrovej energie v Európe na svojej ceste k neutralite, priblížil.

„Moja krajina plánuje znížiť emisie do roku 2030 o najmenej 55 percent. Na dosiahnutie cieľa investujeme 14 miliárd eur na dekarbonizáciu sektora a zvýšenie obnoviteľných zdrojov na zvýšenie našej odolnosti,“ povedal s tým, že je za opatrenia, ktoré neohrozia pracujúcich ľudí, konkurencieschopnosť a prosperitu krajiny. „Ak ako politici stratíme dôveru našich občanov, nemôžeme uspieť,“ vysvetlil.

V azerbajdžanskej metropole sa stretávajú zástupcovia 200 štátov sveta vrátane vyše 100 prezidentov a premiérov. Tohtoročné azerbajdžanské predsedníctvo v rámci COP nesie podtitul „V solidarite za zelený svet“, rokovania sa zameriavajú najmä na tri oblasti: znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a klimatické financovanie.

V rámci trojdňového pracovného programu v Baku sa Pellegrini stretol s hostiteľom tohtoročného samitu, prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom, a absolvuje viaceré bilaterálne stretnutia.

(tasr)