Čo je dôležitejšie ako podpora Korčoka, je fakt, že kresťanskí demokrati, menovite František Mikloško a Milan Majerský, pri tom robili hodnotové saltá. Začal s tým Mikloško, ktorý Korčoka pasoval za umierneného konzervatívca, čo si ctí ústavu. Týmito rečami sa Mikloško snažil vytvoriť mačkopsa a spojiť liberálneho Korčoka s ochranou manželstva ako zväzku muža a ženy a ochranou života od počatia.

Mikloško pri obhajobe Korčoka pritom zašiel až tak ďaleko, že tvrdil, že PS sa na neho „umelo nalepili ako prví, aby to vyzeralo, že je to ich kandidát, hoci nie je“.

Mikloškovým saltám sme v tom čase venovali samostatný text, ktorý nie je na škodu prečítať si ani dnes.

Dôležité bolo, že neskôr Mikloškove argumenty opakoval aj predseda KDH Majerský, ktorý to tvrdil napriek tomu, že Korčok zo svojej podpory registrovaných partnerstiev nezľavil. Naopak, medzičasom sa vyjadril, že podporuje zachovanie legislatívy, ktorá povoľuje potraty v prvom trimestri tehotenstva.

Zaujímavý je pritom aj pohľad na médiá. Zatiaľ čo v Štandarde sme sa v tom čase voči Mikloškovej a Majerského argumentácii ohradzovali a pripomínali sme, že podpora Korčoka je rovnakým paktom s progresívcami, aký predtým za KDH uzatvoril Alojz Hlina (mimochodom, dnes v SaS), denník Postoj, ktorý má v názve slovo „konzervatívny“, Korčoka v tom čase až na drobné výnimky podporoval.

Tu však musíme byť féroví a uznať, že ich podpora nebola demagogická, ako to bolo v prípade KDH. A po tom, čo sa Korčok na Veľkú noc tesne pred voľbami odfotil s dúhovou farárkou Annou Polckovou, zakolísala.

No aj napriek tomu v poslednom texte Postoja (Prečo je pre Slovensko dôležité, aby v sobotu vyhral Ivan Korčok) pred voľbami odmietli, že by bol Korčok progresívcom, hodnotovo ho označili za „liberála starého strihu, akých si pamätáme z niekdajšej SDKÚ“, lebo „v kultúrnych a zelených otázkach stojí napravo od Zuzany Čaputovej, ktorá do boja o prezidentské kreslo vstupovala z pozície podpredsedníčky Progresívneho Slovenska“.

Napokon, pripomeňme, že za Korčoka sa v tom čase postavili aj niektorí verejne aktívni kresťania, ktorí vo svojej patetickej výzve spojili sviatky Veľkej noci, strašenie autokraciou a podporu Korčoka. Výzvu písal Daniel Pastirčák, ktorý ju začína slovami „Volíme človeka, volíme Korčoka“, pričom sa pod ňu podpísali viacerí ľudia z prostredia saleziánov a iní ľudia z prostredia cirkvi, ktorí sa predtým k politike veľmi nevyjadrovali.

Potom prišli voľby a debaty o tom, či je Korčok progresívec, liberál klasického strihu alebo umiernený konzervatívec, ustali. Po ôsmich mesiacoch ich ukončil sám Korčok vstupom do Progresívneho Slovenska.

A tak sa stalo, že bývalý diplomat a prezidentský kandidát je dnes v strane, ktorá je dnes v kultúrnych a zelených otázkach ešte viac naľavo ako v čase, keď do prezidentského paláca vstupovala podpredsedníčka PS Zuzana Čaputová.

Veď PS má dnes vo svojom programe manželstvá homosexuálov, liberalizáciu potratov pre „tehotné osoby“, zmeny pohlavia na požiadanie či trestanie väzením až na päť rokov tých, ktorí odmietajú gender ideológiu a ďalšie chuťovky. No a jej europoslanci patria k tomu najzelenšiemu, čo v Bruseli nájdeme.

Korčok v pondelok ukázal, že všetci konzervatívci, ktorí ho v prezidentskej kampani podporovali, vlastne uzavreli čisto hlinovský pakt s progresívcami. Samozrejme, niektorí z nich sa nechali pomýliť či uniesť vybičovanou atmosférou, niektorí boli a bohužiaľ stále sú dezorientovaní či naivní a ďalší sú skrátka čierni pasažieri konzervatívneho spektra. Hodnotenie jednotlivých aktérov už nechávame na čitateľa.

No v politike a verejnom dianí sa počíta hlavne výsledok. A ten je pre značnú časť konzervatívneho prostredia tristný. Pritom kritickej reflexie je ako šafranu, prípadne akosi prirýchlo vyprchala.

A tu sa opäť dostávame ku KDH, kde si minimálne sčasti po prezidentských voľbách uvedomovali, že to s Korčokom prepálili.

No zároveň sa zdá, že to bola dosť povrchná reflexia, keďže dnes, keď sa definitívne ukázalo, ako to vlastne s Korčokom bolo, ide KDH ako na potvoru organizovať spomienku na November '89 spolu s Progresívnym Slovenskom.

Je iróniou osudu, že Korčok svoje rozhodnutie oznámil vo chvíli, keď na Konzervatívnom summite rečnil Vladimír Palko, ktorý v čase kampane spájanie Korčoka s konzervativizmom kritizoval a nemálo z tých, ktorí vtedy novú tvár PS obhajovali, sedeli v tej istej miestnosti a ani to nimi nepohlo.

Čo sa dá robiť, zdá sa, že značná časť ľudí, ktorí sa na Slovensku hlásia ku konzervativizmu, je teflónová.