Nižšie dotácie aj nezáujem o kúpu
Len pár dní predtým pritom Intel podpísal zmluvu, ktorá sa týka dotácií určených na podporu výroby mikročipov. Ide o sumu 7,86 miliardy dolárov (7,47 miliardy eur) z programu „Čipy pre Ameriku“ spravovaného Ministerstvom obchodu USA.
Súčasťou zmluvy je aj daňový kredit až do výšky 25 percent na podporu viac ako 100 miliardových investícií Intelu.
Ďalšie tri miliardy (2,85 miliardy eur), ktoré pochádzajú z programu „Bezpečná enkláva“ určeného na bezpečný vývoj a výrobu citlivých komponentov, dostane Intel od Ministerstva obrany.
Výška grantu pritom klesla z 8,5 miliárd (8,08 miliardy eur), ktoré vláda Intelu pôvodne sľubovala. Dôvodom má byť nielen už zmienené financovanie z rezortu obrany, ale aj spomalenie výstavby novej 20-miliardovej továrne na výrobu mikročipov v štáte Ohio, ktorú Intel začal budovať v júli 2022.
Fabrika by mala priniesť 10 000 nových pracovných príležitostí, prácu pre 20 000 zamestnancov v stavebníctve a až 50 000 nepriamych pracovných miest.
V septembrovom ozname zamestnancom zverejnil Intel plán, ktorý sa týkal odčlenenia výroby polovodičov do samostatnej dcérskej spoločnosti. To umožní produkcii mikročipov nielen vystupovať o niečo nezávislejšie, ale novovzniknutá firma umožní aj vstup investorom.
Zmluva o finančnej podpore má v sebe zakomponovanú dôležitú podmienku. Vlastnícky podiel dcérskej firmy vo fabrike nesmie klesnúť pod 50,1 percenta. Takisto platí, že podiel iného jednotlivého akcionára nesmie prevýšiť 35-percentnú hranicu.
Záujem firmy Qualcomm, ktorá kúpu Intelu nedávno zvažovala, ochladol. Odvoláva sa na komplexnosť celého procesu a s ním spojené výzvy. Spoločnosť stále plánuje iné spôsoby expanzie.
Exportné obmedzenia ako zbrane vo „vojne“
Kým výroba polovodičov v USA získava dotácie, na opačnej strane sveta bojujú so sankciami.
Do arzenálu „mikročipových vojen“ sa dostali obmedzenia týkajúce sa takzvaných vysokovýkonných pamätí. Pôvodne boli využívané hlavne v grafických kartách, dnes sú neoddeliteľnou súčasťou systémov využívajúcich umelú inteligenciu. Exportné limity by sa mali týkať približne 140 čínskych výrobcov.
Sankcie pribudli aj v oblasti nástrojov na výrobu mikročipov. V zozname sa ich ocitlo dvadsaťštyri. Malo by to ovplyvniť asi 100 čínskych firiem podnikajúcich v rozvíjajúcom sa sektore podporujúcom výrobu mikročipov.
V tejto oblasti dominuje holandský ASML ako jedna z mála globálne významných európskych firiem. Tesne pred zavedením sankcií preto výrazne vzrástol export z Holandska do Číny. A hoci stroj na litografiu s využitím extrémne ultrafialového žiarenia (Extreme Ultraviolet Lithography) za 380 miliónov dolárov (361 miliónov eur) si už Čína nekúpi, LEGO stavebnicu rovnakého zariadenia môžu dostať iba za 228 dolárov ( 217 eur).
Jednou z ciest na prekonanie sankcií je vývoj vlastných nástrojov, Číňania sa okrem toho snažia „pretiahnuť“ špecialistov, napríklad zamestnancom firmy Zeiss ponúkajú finančné stimuly dosahujúce až trojnásobok ich existujúcich príjmov.
Prosperita počas sankcií
Čínsky polovodičový priemysel aj napriek exportným limitom pokračuje v rozvoji. Firma Empyrean, dodávateľ softvéru na návrh elektronických obvodov sa vyjadrila, že umiestnenie na zoznam sankcionovaných výrobcov neohrozí jej rozvoj. Spoločnosť Jiangsu Nata Opto-Electronic Material, ktorá dodáva materiály pre priemysel polovodičov oznámila, že má vytvorené zásoby a pripravuje aj domáce náhrady.
Yangtze Memory Technology (YMTC), výrobca flash pamätí typu 3D NAND, zvyšuje svoju produkciu, pričom používa kremíkové plátky vyrobené v Číne. Mesačne ich spotrebuje približne 500 000. Pamäťové čipy tejto firmy pritom využívajú aj americkí výrobcovia.
Huawei, ktorý pre sankcie nemôže vyrábať svoj čip Ascend 910 určený pre spracovanie úloh umelej inteligencie v taiwanskom závode firmy TSMC, vyvinul upravenú verziu 910B. Tá sa zrodila vo fabrike čínskeho SMIC.
Na druhej strane Zhaoxin KX-7000 vytvorený na architektúre x86, rovnako ako procesory od Intelu či AMD, dosahuje aj po vylepšeniach iba výkony porovnateľné so západnými mikroprocesormi z polovice minulého desaťročia. Oproti predchádzajúcemu čipu od rovnakého výrobcu však zvýšil svoj výkon na dvojnásobok.
Mikročipom vládne Ázia
Kým sú v Čínskej ľudovej republike obmedzovaní sankciami, ten istý národ na Taiwane dominuje priemyslu mikročipov. Trh vedie TSMC s takmer 62-percentným podielom, na rovnakom ostrove sídli aj UMC s približne šesťpercentnou účasťou.
Druhý, Samsung, ktorý zaberá asi jedenásť percent trhu, urobil výrazné zmeny v štruktúre riadenia ako reakciu na neuspokojivé výsledky v oblasti pamäťových čipov. Kriticky je vnímaná aj situácia pri čipoch pre umelú inteligenciu. Šéfovi Samsung Electronics Jay Y. Leeovi pritom hrozí 5-ročný trest pre zanedbanie záujmu minoritných akcionárov pri zlúčení firiem.
V prípade TSMC došlo k zaujímavému posunu. Ešte začiatkom novembra sa minister pre ekonomické záležitosti Taiwanu J. W. Kuo vyjadril, že zákon zakazuje výrobu najvyspelejších čipov mimo krajiny.
Po zvolení prezidenta Trumpa však Cheng-Wen Wu, minister Národnej rady pre vedu a techniku upresnil, že Taiwan je pripravený na diskusiu o presune 2 nm výroby do iných demokratických krajín po roku 2025.
TSMC je pritom príjemcom 6,6 miliardovej dotácie (6,27 miliardy eur) z programu „Čipy pre Ameriku“ určenej primárne na výstavbu novej továrne v štáte Arizona.
Obmedzenia platia aj pre Rusko
Rusko síce nepatrí medzi globálne významných výrobcov mikročipov, v bezpečnostnom kontexte sú však pre nich vlastné procesory dôležité. Sankcie im zakázali výrobu v taiwanskom TSMC, časť hotových mikroprocesorov bola dokonca zadržaná.
Minulý týždeň médiami prebehla správa, že sa im podarilo zvládnuť malosériovú výrobu mikroprocesoru Bajkal-S. Výrobca však bližšie nešpecifikoval, kde bola táto tisíckusová séria vyrobená.
Bajkal-S nie je najnovším výkvetom techniky. Ide o procesor so 48 jadrami ARM Cortex A-75, ktoré pochádzajú z roku 2017. Obsahuje šesť kanálov pre pamäte DDR4, beží na maximálnej frekvencii 2,2 GHz a spotrebúva 120 Wattov.
