Rudolf Kusý: Magistrát nám všetkým berie nádej

Sú dva roky po komunálnych voľbách, v ktorých ste so súčasným primátorom Matúšom Vallom prehrali. Zároveň ste skončili aj na pozícii starostu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. V komunálnom priestore zastávate už len post poslanca BSK. Čo okrem toho robí dnes Rudolf Kusý?

Robím stále to, čo ma baví. Pomáham mestám a obciam. Som pri plánovaní úplne nového parku a športového areálu s kultúrnym centrom, pri budovaní novej školy.

Sledujete ešte dianie v meste a vo vašej mestskej časti?

Priznám sa, že len príležitostne. Sám to nevyhľadávam, ale tým, že som Novomešťan, celý život bývam pri Račianskom mýte, tak chtiac-nechtiac vnímam, čo sa okolo mňa deje. Vidím aj parkovaciu politiku, aj rekonštrukciu parku a nedá mi aspoň opodiaľ aj sledovať tie projekty, ktoré som pripravoval, či rozbehol.

Vráťme sa dva roky dozadu ešte do čias volebnej kampane. Keď sa spätne pozriete na kampaň v roku 2022, bola podľa vás férová? Necítili ste tlak zo strany niektorých médií, ktoré by boli viac naklonené práve súčasnému primátorovi? Pýtam sa to aj s ohľadom na skutočnosť, že primátor Vallo si pred voľbami z verejných peňazí platil osobný koučing od českých špecialistov, čo aj váš protikandidát Martin Mlýnek kritizoval. 

Bol to boj Dávida s Goliášom a nie vždy ten Dávid vyhrá. Či to bolo férové? Viete, my sme malá krajina, aj malé mesto čiže o väčšine vecí sa skôr či neskôr dozviete. Za mňa musím povedať, že odpustil som aj Matúšovi Vallovi, aj všetkým ľuďom okolo neho, všetko čo robili. A už je to za mnou.

Keď sa však pozrieme špeciálne na tie médiá. Boli ich vyjadrenia ku vám fér?

Mal som v kampani taký maličký tím, že som si zároveň musel písať aj letáky, aj noviny, pripravovať sa na vystúpenia, dávať dohromady program a stretávať sa s ľuďmi. Jednoducho som nemal čas to čítať.

V kampani sa robí všeličo, ale stratil som viacero ilúzii, ktoré som v minulosti mal. Napríklad Denník Sme bol pre mňa novinami, ktoré majú svoj jasne vyhranený názor, ale snažia sa o korektnosť a férovosť. Dnes si myslím, že tento pocit je už len nostalgickou spomienkou na časy mečiarizmu, keď tento denník chránil hodnoty slobody, diskusie a občianskej spoločnosti.

Nevnímate svoju kandidatúru na primátora dnes ako taktickú chybu?

Už som raz dostal túto otázku a vtedy som odpovedal, že hanbou nie je prehrať, hanbou je nebojovať. A v istom čase som toho už mal dosť a nesúhlasil som s tým, ako Matúš Vallo vedie Bratislavu, preto som sa rozhodol, že idem do toho.

Prekvapilo vás ako zdrvujúco vyhral Matúš Vallo, nielen na úrovni mesta, ale predovšetkým na úrovni väčšiny mestských častí?

Nebolo to úplne všade, napríklad v takej Dúbravke, či v Ružinove sa tak nestalo. Ale máte pravdu, bolo to prekvapujúce a nie je to podľa mňa úplne dobré. Súčasťou demokracie je aj kritika a aspoň nejaká opozícia. Takto ovládnuté zastupiteľstvá sú skôr na škodu pre Bratislavu a pre jej mestské časti.

Zastupiteľstvá sú dnes bez diskusie, čo predtým nebývalo. A to je škoda. Môže tu potom nastať také tunelové myslenie ich predstaviteľov a v nejakom čase sa skrátka zaseknete. A keď máte okolo seba iba pritakávačov a riťolezov, tak nemáte spätnú väzbu, ktorá by vás posúvala dopredu. 

Máte pocit, že je vedenie mesta po dvoch rokoch zaseknuté?

Viete, mal som tu kamaráta z Prievidze a predostrel mi uhol pohľadu, ktorý ma prekvapil, ale rozumiem mu. Povedal, že Bratislava sa zmenila k lepšiemu, je to krajšie mesto, modernejšie. Spýtal som sa ho, na čo naráža. Či na Euroveu, Nivy, alebo na iné výškové budovy.

Veď ich predsa postavili developeri a tí by to postavili, či by bol primátor Vallo, alebo ktokoľvek iný. Tak sa zháčil a hovorí. Áno, ale tie chodníky, zastávky električiek a autobusov vyzerajú inak. A v tom má pravdu.

Mne však chýbajú o niečo náročnejšie projekty, veď predsa pokladať nový asfalt na ceste či chodníku, na to ani povolenie netreba. Nepotrebujete ani projektovú dokumentáciu a nemusíte riešiť ani vzťah k pozemku a podobne. Mne chýba, že mesto nestavia napríklad novú športovú halu, nové PKO, že sa nevenuje niekoľko rokov ohlasovanej rekonštrukcii námestia SNP. Potešila by ma aj rekonštrukcia budovy lekárne Salvator. Je to krásna stavba.

Alebo možno nejaký väčší parkovací dom?

Áno, možno aj parkovací dom. Mám však na mysli aj niečo iné. Pozrite, ja úplne chápem, že Bratislava nemôže konkurovať okolitým hlavným mestám a že nie sme v tom rangu Prahy, Viedne, Budapešti a Varšavy. Ale, bohužiaľ, my už nie sme ani v tom rangu tých druhých miest okolitých štátov. Nevieme sa porovnávať ani s Krakovom, ani s Brnom. Nevieme sa na ne dotiahnuť ani nejakou víziou.

Oni pritom tú víziu majú. Brno sa snaží byť metropolou Moravy a pokúša sa konkurovať Prahe. Usilujú sa, aby z neho bolo univerzitné mesto a študenti v ňom zostávali a mali v ňom uplatnenie. Aby to bolo mesto startupov, mesto inovácií. Ak ste si všimli, tak Brno vytvorilo pred 15 rokmi čosi ako technologický park. A ja si hovorím, to je paráda, toto by Bratislava mala mať.

Majú aj planetárium…

Odpustite, tu nejde konkrétne o planetárium, i keď áno, som fanúšikom astronómie a viem, na čo narážate. Ale za mňa, primátor by si mal sadnúť s finančníkmi z J&T a povedať im: „Tak chlapi, viem, že ste odkúpili pozemok a odkúpili ste budovu, ale ak nám chcete niečo dať a pomôcť mestu, prispejte radšej na nové PKO.“

V Brne sa od roku 1989 postavilo päť nových kultúrnych centier a divadiel. U nás nula. A pri športoviskách ideme v poslednom čase do mínusu. Mesto síce teraz avizovalo výstavbu športovej haly na Pionierskej ulici, ale to je iba kus za kus.

Naplnili sa podľa vás za ostatné dva roky aspoň čiastočne sľuby, ktoré odzneli v kampani? Vy ste v tom čase mali najväčšie výhrady napríklad smerom k chaotickému parkovaniu, zlepšilo sa podľa vás niečo v tomto smere?

Nechcem byť ofenzívny voči predstaviteľom mesta, ale povedať, že napríklad zavedenie SMS platieb je nejaký úspech… Nie. To je len rešpektovanie, že nie každý má inteligentný telefón alebo tú či onú aplikáciu.

Chápem, že je to možno zastaralý spôsob predaja parkovného, ale stále ho veľa ľudí používa. Samozrejme, trošku ma zavedenie SMS platieb potešilo, ale keď si poviem, koľko prosieb za tým bolo, tak to určite nevnímam ako úspech.

Viac ma mrzí niečo iné. My sme boli medzi prvými, ktorí začínali realizovať parkovaciu politiku, lebo sme ľuďom na Tehelnom poli sľúbili, že po príchode domov budú môcť lepšie zaparkovať.

Veď viete, NTC, futbalový štadión, hokejový štadión, basketbalová hala, dve vysoké školy. Preto po 18:00 mohli zaparkovať len miestni. Magistrát toto obmedzenie zrušil a dnes na Tehelnom poli môže večer zaparkovať každý, kto si zaplatí.

Tak si hovorím, aký malo zmysel, že kolegovia chodili, diskutovali s ľuďmi, v noci stáli pred domom a prosili ich, aby tam neparkovali, lebo sa ráno budú maľovať parkovacie miesta. Celá robota bola zbytočná.

V kampani ste kritizovali aj práce na petržalskej električke. Primátor vtedy tvrdil, že bude hotová do roku 2023 a jej prevádzka sa spustí začiatkom roku 2024. Dnes je jasné, že sa minimálne o rok pomýlil. Klamal podľa vás Matúš Vallo? 

Do volieb sú ešte dva roky. A o rok tá električka premávať určite bude. Väčšina prác bude dokončená a ľudia na to všetko zabudnú. A celá marketingová sieť magistrátu bude hovoriť, že Vallo je primátor, ktorý od roku 1989 postavil najviac kilometrov električkových tratí.

Necelé štyri kilometre…

Áno, ale toto je slovenská a aj bratislavská realita.

Mňa však zaujíma, či to nie je aj o tom, že Vallo tie voľby vyhral, lebo zrejme nehovoril pravdu?

Toto je však ich spôsob komunikácie. Oni nám, Bratislavčanom, dávajú najavo, že nie sme dosť dobrí. Viete, mnohí ľudia dnes kritizujú stále tie isté veci, ako napríklad cyklotrasu na Vajanského či detské ihriská na Mýtnej a Mudroňovej. Čo však všetky uvedené veci spája? No predsa to, že nič z toho s ľuďmi vopred neodkomunikovali.

Mne teraz nejde o to, či cyklotrasa áno alebo nie. Ale ak veríme v občiansku spoločnosť, veríme v demokraciu, tak veríme v diskusiu. Sme potom presvedčení, že tí ľudia majú právo sa rozhodnúť a majú právo sa rozhodnúť aj zle.

No a ak majú Bratislavčania iný názor ako predstavitelia mesta, tak predsa s nimi je potrebné diskutovať. A vysvetľovať, prečo je to dobré. Problém však je, že predstavitelia mesta radi hovoria, že diskutujú a komunikujú, no v skutočnosti robia presný opak. Občas mám pocit, že sú inšpirovaní Orwellovým románom 1984.

Keď už sme spomenuli petržalskú električku, nedá mi nespomenúť aj tú pred národným divadlom. Vy ste plánované trasovanie medzi divadlom a Euroveou kritizovali. No dnes sa ukazuje, že dané územie bude zažívať v najbližších rokoch ešte väčší stavebný rozvoj aj vzhľadom na medializovaný zámer presunutia zimného prístavu a výstavby v uvedenej oblasti. Nemyslíte si s odstupom času, že toto bude predsa len lepšia trasa?

Snáď to nebude kacirska myšlienka, ak poviem, že je lepšie ak električka nebude pred Národným divadlom. Pri výstavbe divadla sa s električkou a s vyrušovaním, ktoré prinesie, nepočítalo. Ale električka pred divadlom je zároveň lepšia možnosť, než žiadna električka. 

Mňa skôr zaujíma, či mesto naozaj koná v prospech ľudí, alebo v prospech developerov, ktorým pri rozvoji ich pozemkov električka výrazne pomôže?

Ja som bol v Novom Meste proti viacerým výstavbám. Prípadne som chcel a žiadal, aby výstavba bola menšia, zapadala do prostredia, aby súčasťou projektu bola zeleň a podobne.

Na druhej strane, realita je taká, že rozvoj mesta zabezpečujú viac menej iba developeri. Podľa mňa by teda mesto nemalo s developermi bojovať, skôr si myslím, že by ich malo správne regulovať a vtesnať do nejakých zmysluplných rámcov, aby to bolo v prospech ľudí a správneho rozvoja metropoly. 

Na strane druhej by mal magistrát hneď na začiatku zastaviť nezmyselné projekty, v ktorých developer chce na existujúcom sídlisku zabrať jeden z mála kúskov zelene a postaviť len ďalšiu bytovku.

Sledovali ste debatu ohľadne zmien v postupoch pri rokovaniach s developermi, keď si mesto schválilo, že im môže zmeniť územný plán výmenou za nájomné byty, prípadne finančné, alebo aj nefinančné plnenie? Nevychádza tým samospráva v ústrety developerom? My sme v minulosti písali o prípade z Rusoviec, kde firma jedného z finančných podporovateľov primátora Valla požiadala o zmenu územného plánu v prospech väčšej bytovej výstavby. Je to podľa vás v poriadku?

Nesledoval som túto debatu. Ale odpoveď je áno, aj nie. Je nezmysel pchať ľuďom do Rusoviec výstavbu, ktorá nerešpektuje charakter a ráz Rusoviec. Developeri by sa nemali tlačiť do jestvujúcich štvrtí, nasilu ich zahusťovať a zobrať ľuďom kúsok zelene, na ktorý sú zvyknutí. V tom sme sa nevedeli zhodnúť s viacerými developermi na Kramároch.

Na druhej strane je množstvo prípadov, kedy je územný plán veľmi striktný a treba ho zmeniť. Pozrite sa na zónu Mlynské nivy po Euroveu. V minulosti tu boli iba sklady a nepekné budovy. Dnes sa z tejto štvrte stáva druhé, moderné centrum mesta.

Ako vnímate nastavenie hospodárenia? Minulý rok sme si už druhýkrát prešli zvýšením daní z nehnuteľností. Nemalo by mesto nachádzať zdroje na svoje fungovanie inde ako v peňaženkách ľudí? 

Alebo skôr, nemalo by mesto začať na svojich úradníkoch a zamestnancoch, na tom celom aparáte trochu viac šetriť? Nie je samotná správa mesta už príliš drahá? Nemáme priveľa zamestnancov, ktorí sa potulujú po chodbách, namiesto toho, aby robili nejakú užitočnú a prospešnú prácu?

V Bratislave sa tvárime, že tu neplatia základné ekonomické a manažérske pravidlá. Keď máte nejaký problém, tak riešením predsa nie je najať ďalších zamestnancov. Akoby neplatilo, že čím máte väčšiu organizáciu, tak je logicky menej a menej efektívna.

Akoby neplatilo, že každý dlh jedného dňa musíte splatiť a budú to splácať tí, čo prídu po nás, čiže mladí ľudia. A keď splácate dlhy, nemáte peniaze na rozvoj, najmä ak tie peniaze miniete na bežný chod mesta.

Máte pocit, že sa z týchto dlhov mesto dostane aj niečím iným ako opätovným zvyšovaním daní?

Mám pocit, že mesto to veľmi nerieši, lebo ľudí to nejako veľmi netrápi. Pokiaľ to nebude akútne, ako to bolo v Devíne, tak ich to ani trápiť nebude. Viete, my zabúdame na jednu vec. Náš magistrát nám berie možno to najvzácnejšie čo máme a to je nádej. Nádej, že veci môžu fungovať na Slovensku lepšie.

Namiesto toho, aby sa z hlavného mesta stal taký pozitívny vzorový ostrov, aby Bratislava ukázala štátu, že tu to naozaj funguje, že tu je dobré hospodárenie, kvalitný manažment, jasná vízia budúcnosti, že sem vieme pritiahnuť podnikateľov a aj pomôcť mladým ľuďom s atraktívnou prácou, aby tu zostávali, tak sa v Bratislave deje to isté, čo na úrovni štátu.

Spomínam si, keď Matúš Vallo hovoril v kampani o našizme, o našich ľuďoch… 

Oni to hovorili aj v súvislosti s vami, že s vami prichádza tá stará Bratislava…

Áno, hovorili, bol to nezmysel, ale komunikačne to zvládli fantasticky. Zo všetkých miest, obcí, firiem a ministerstiev má náš magistrát najlepší marketingový tím. A najlepšie na tom je, že po dvoch politicky nezávislých primátoroch, teda pánovi Ftáčnikovi a Nesrovnalovi práve súčasný magistrát naskočil na tradičný stranícky model. Dokonca si vytvorili aj vlastnú stranu.

Opať začali uplatňovať model, že keď si v strane, si s nami, tak pekne zdvíhaj labku, ako vodca povie. Znie to paradoxne, ale oni naozaj jedno rozprávajú a presný opak robia. 

Prejdime k vašej mestskej časti, v ktorej ste boli starostom tri funkčné obdobia. Vo funkcii vás vystriedal Matúš Čupka. Ako sa ujal tejto pozície?

Možno to bude znieť zvláštne, ale ja som Matúšovi Čupkovi fandil. Nikdy sme neboli v konflikte a nepamätám si, že by mi ublížil. Keď som nastúpil v roku 2010 na pozíciu starostu Nového Mesta, tak som zaregistroval o rok neskôr mladého chalana, ktorý začal robiť v mestskej časti brigády. Teda to, čo som robil ja, len o pár rokov skôr, takže mi to bolo sympatické.

Brigády som sa naučil organizovať v Británii. Cieľom bolo nielen niečo pekné urobiť, no zároveň budovať komunitu. Aby sa ľudia poznali. Lebo keď sa ľudia poznajú, keď si vzájomne pomáhajú, alebo sa aspoň zdravia, mesto je bezpečnejšie a vľúdnejšie. Mesto totiž nie sú len budovy, ale predovšetkým ľudia. Teda dôležitejšie než mať rád Bratislavu, je mať rád Bratislavčanov.

Nedávno ste však spomínali v rozhovore pre Televíziu Bratislava, že vám je ľúto, že po jeho príchode na úrad vyhodil veľa zamestnancov na novomestskom úrade. O koľko zamestnancov išlo, alebo skôr, ako sa zmenilo riadenie úradu po vás?

Keď som nastúpil v minulosti do úradu, tak som vnímal zamestnancov ako ľudí. Jednotlivcov, ktorí majú svoje životy, svoju prácu a rodinu. Úrad by nemal byť predsa korisť. Netreba ho zaplniť „našimi ľuďmi“ a brať prácu tým, ktorí tam sú a svojej práci rozumejú. Ja plne akceptujem, že nie každý je taký ako ja, aby vnímal zamestnancov ako normálnych ľudí, ako mamy a otcov. Mňa len mrzelo, že im Matúš Čupka verejne sľúbil, že im práca zostane a potom ich povyhadzoval. Načo klamať? Mohol mlčať.

Zdôrazňoval som mu, že moji najbližší spolupracovníci so mnou odchádzajú. Ostatní, ktorí sú zamestnaní na úrade, si len chcú robiť svoju prácu bez ohľadu na to, kto je starosta. Veď niektorí tam boli ešte z čias môjho predchodcu, dokonca ešte pred ním.

Nepríjemnejšie prekvapenie však bolo, že pán Čupka zrušil projekty, ktoré boli pripravené. Dokonca vrátil peniaze na materskú školu Šuňavcová, na základnú školu Riazanská či na škôlku v Mierovej kolónii. Nekritizoval som to, dokonca som ho aj obhajoval pri niektorých problémoch súvisiacich napríklad s rekonštrukciou parku na Račianskom mýte.

Ku kritike parku na Račianskom mýte som sa chcel dostať, najmä v súvislosti so šmykľavkou do kaluže s vodou v rámci dažďovej záhrady. Bolo to podľa vás nedotiahnuté zo strany miestneho úradu a pochybenie vedenia, že prezentovali niečo takéto?

Ja sa snažím byť objektívny. Bolo by veľmi ľahké sa z Matúša Čupku smiať, alebo hovoriť o chybách úradu. Nie, zle to spravila stavebná firma, ktorá park rekonštruovala. Pokazili dažďovú záhradu, chodník, pumpu… Také veci sa stávajú, na to sú reklamácie, aby sa dali do poriadku. A aj sa napravili. No postupom času mám pocit, že čo projekt, do ktorého sa pustil, tak to je nejaký problém.

Patrí tam aj maľovanie dopravného značenia v zime?

Nechcem sa stavať do polohy obhajcu môjho nástupcu. Viem, že si ľudia fotili maľovanie dopravného značenia na lístie, či počas dažďa, ale ja sa k tomu nechcem vyjadrovať. Stane sa.

Mňa skôr mrzia rozhodnutia, ktoré ohrozujú mestskú časť, alebo jej spôsobujú finančné straty. Napríklad pán Čupka prepustil dámu, ktorá pripravovala 30 rokov v mestskej časti voľby. Keď noví zamestnanci nevedeli voľby pripraviť, v tichosti ju zavolali späť. Ale bez pracovnej zmluvy. Zdá sa to ako drobnosť, ale táto drobnosť sa volá nelegálne zamestnávanie. Trestom je pokuta a zákaz získavania eurofondov.

Alebo materská škola Teplická. Nejde o to, že jej výstavba trvala dvojnásobok času, ktorý bol dohodnutý. Ani o to, že sa výstavba predražila.

Pri materskej škole Teplická sme totiž zámerne v zmluve zakázali, aby stavebná firma pre počasie zastavovala práce. Všetko bolo naplánované tak, aby v decembri bola hrubá stavba škôlky pod strechou a keď bude zlé počasie, bude sa robiť vo vnútri. Stavebná firma prestala koncom roka stíhať a vo februári pán Čupka odsúhlasil zastavenie prác na škôlke. Hádajte z akého dôvodu? Pre nepriazeň počasia.

Ale na výstavbu išli peniaze z eurofondov, takže keby na to na ministerstve v tom čase prišli, bolo riziko, že by mestská časť peniaze na škôlku musela vrátiť. Ja som bol vtedy samozrejme ticho, lebo som nechcel, aby Nové Mesto prišlo o peniaze z eurofondov, ale dnes je už čas sa z takýchto situácií poučiť.

Nehovoriac, že pokiaľ si ako starosta neobujete gumáky, nejdete na stavbu školy, škôlky, či parku a doslova nebojujete so stavebnými firmami o každé euro, ktoré chcú naviac oproti podpísanej zmluve, tak škodíte mestskej časti.

Snažíte sa tým naznačiť, že Matúš Čupka je v týchto prípadoch laxnejší a že nemá skúsenosti?  

Ale vy nepotrebujete skúsenosti na to, aby ste vedeli, že ako starosta, primátor si musíte obuť gumáky (možno sú ešte pod umývadlom) a chodiť na stavbu školy, škôlky, ihriska, parku. Nepotrebujete, aby vám niekto hovoril, že si musíte pozrieť plány, nechať si veci vysvetliť, chodiť tam a kontrolovať, inak chce stavebná firma viac a viac peňazí. To isté predsa robíte pri rekonštrukcii bytu, nie?

Je samozrejmé, že mestská časť má vlastný stavebný dozor, dozor architekta a zároveň dozor pracovníka úradu na investičnom oddelení. Ale stavebná firma musí cítiť, že je tam starosta, ktorý vie, chce, rozumie a záleží mu na kvalite, termíne a cene. Ale keď si starosta namiesto kontroly výstavby novej školy za viac než dva milióny eur v Dimitrovke radšej zorganizuje brigádu a zbiera odpadky, tak človeku je ľúto všetkej tej práce, ktorá samotnej výstavbe predchádzala.

Aby sme si rozumeli, mne je sympatické, že aj teraz chodí po mestskej časti a čistí, upratuje. Ale nemôže to byť na úkor jeho práce starostu. A hovorím o tom nie preto, aby som kritizoval, ale preto, aby túto vec zmenil. Musí, je to súčasť práce starostu.

Až do tohto leta som bol viac-menej ticho. Z času na čas som mu niečo napísal a skúšal v dobrom poradiť, stretnúť sa, upozorniť. Hoci ma zamrzel napríklad jeho rozhovor v denníku Sme, kde bolo znova a znova spomínané, že Matúš Čupka zdedil „prázdnu špajzu“, mlčal som. Toto leto ma však veľmi nepríjemne prekvapili viaceré kroky Čupku, o ktorých som sa dozvedel. Dnes ho už vnímam ako človeka, ktorý žiaľ škodí našej mestskej časti.

Tvrdé slová…

To sú hrozné slová, ak ich poviete o človeku, ktorého roky považujete za slušného a angažovaného, ktorý roky zbiera odpadky po mestskej časti a máte pocit, že jej rozumie. Ale ak v nákupnom centre stretnete bývalú kolegyňu, ona sa usmeje, podáte si ruku a zrazu sa začne obzerať, či nás niekto nevidí a je vidieť, že sa bojí, tak vás to zarazí. Ak sa to opakuje s vedúcou denného centra seniorov, s bežnými obyvateľmi, ktorí majú iný názor a boja sa ho povedať, tak to nie je v poriadku. Ľudia sa starostu nemajú báť, má byť jedným z nich. 

Ak zistíte, že v štvrti, kde ste vyrastali, teda na Zátiší, úrad naplánoval zobrať obyvateľom predzáhradky, aby si developer mohol rozšíriť cestu a na miesto stojacich rodinných domov naplánoval bytovky, tak je niečo zle.

A ak z každej strany počúvate, že starosta tvrdí, že nie sú peniaze, nemôžeme opraviť chodník, nie sú peniaze pre škôlky, ani pre školy a potom zistíte, že mestskej časti za minulý rok na účte zostalo viac než dva a štvrť milióna eur, tak sa pýtate: „Nerozumie tomu, alebo je v tom zámer?“

Kauza vznikla aj pri novom zámere mestskej časti na Kuchajde. Zastupiteľstvo bude na návrh vedenia schvaľovať prenájom časti vodnej plochy a brehu obľúbeného jazera súkromníkovi, ktorý tu chce prevádzkovať vodné lyžovanie a gastroprevádzku. To je to, čo obyvateľom Nového Mesta na Kuchajde chýba?

Prenajať niekomu asi tretinu vodnej plochy na vodné lyžovanie a ďalšiu reštauráciu? Máte pocit, že päť bufetov a tri reštaurácie sú na Kuchajde málo?

Bolo mi to ľúto, ale povedal som, že to rešpektujem. Nechceli mať rozpracovaných viacero projektov. Ja som však mal vždy radšej, keď sme ich viac mali, lebo nikdy ste nevedeli, ktoré eurofondy vám vyjdú. A keď ste boli pripravení, mohli ste vytiahnuť ten, čo sa vám práve hodil. Je to škoda.

Viete, my sme robili s ľuďmi diskusie a plánovanie, ako si predstavujú budúcnosť Kuchajdy. Plán bol taký, že po získaní peňazí na Račianske mýto sa pustíme do projektovania obnovy Kuchajdy.

Novomešťania hovorili, čo si želajú. Zachovať Kuchajdu ako príjemné, pokojné miesto, kde sa môžete prejsť, chytať ryby. Vysadiť nové stromy, zachovať zeleň a revitalizovať detské ihriská a malé športoviská.

Takže nebudú mať Novomešťania záujem o vodné lyžovanie?

Celý život som prežil v Novom Meste a 20 rokov som býval na Vajnorskej pri Kuchajde, čiže aj ako miestny obyvateľ hovorím tomuto zámeru veľké nie.

Novinky boli pred pár dňami ohlásené aj pri novomestskom miestnom úrade. Ten sa podľa slov starostu bude musieť sťahovať kvôli nevyhovujúcemu stavu budovy, za ktorý je zodpovedné bývalé vedenie, teda vy. Zaoberali ste sa dostatočne technickým stavom budovy úradu? 

Čítal som, že Matúš Čupka chce reprezentatívne priestory a ja ho ľudsky chápem. Aj ja by som bol ako starosta rád, keby som mal nový pekný nábytok a pracoval v novej, alebo zrekonštruovanej budove. Ale povedali sme si, že sa sídlo úradu bude iba udržiavať a zrekonštruuje sa až vtedy, keď sa postaráme o naše deti a budú zrekonštruované všetky školy, škôlky a jasle.

Zodpovedný starosta sa najprv postará o deti, až potom sa bude venovať budove úradu. Napokon, tá neslúži ani tak obyvateľom, ako starostovi, vicestarostom a úradníkom. Keď som to oznámil zamestnancom úradu, tak neboli nadšení, ale akceptovali to. Lebo väčšina z nich má potomka a chápe, že strecha, zateplenie, nové okná alebo rekonštrukcia vykurovania priestorov, v ktorých sú naše deti sú dôležitejšie, ako naše vlastné pohodlie.

To, že k tomu teraz pristupuje nové vedenie, znamená, že už je teda všetko v tejto oblasti vyriešené? Je čas venovať sa úradu?

Máme osem škôl, trinásť škôlok a jedny jasle. Väčšina práce je hotová. Treba ešte zatepliť Kalinčiakovu a zrekonštruovať jej strechu. Žiada sa zatepliť Sibírsku. Základná škola Jeséniova potrebuje nadstavbu. Treba zrenovovať materskú školu Legerského a Šuňavcovú a zatepliť jasličky. Na všetko by mali byť na úrade dokumentácie, na väčšinu dokonca povolenia, na Šuňavcovú boli aj peniaze, ktoré pán Čupka žiaľ vrátil. Tieto rekonštrukcie sú práca na päť rokov.

Ale vráťme sa k sídlu úradu. Pán Čupka a jeho ľudia nepovedali, že majú pripravenú projektovú dokumentáciu s povolením na rekonštrukciu úradu. Ani peniaze z eurofondov. Však? Len ohlásili, že sa presťahujú. Takže aký je plán? Úrad bude mať dve budovy? Starú stavbu bude strážiť a temperovať, druhú bude využívať a platiť za ňu? Alebo starú budovu predajú? 

Viete, zhodou okolností som ho v lete upozornil, že má možnosť získať peniaze z eurofondov na výmenu okien a strechy na úrade. Viem, že budova by stále nebola reprezentatívna, ale pomohlo by jej to.

V prípade sídla úradu však nejde o pohodlie Novomešťanov. Tým sme vytvorili klientske centrum, ktoré je ako jediná časť stavby úradu klimatizovaná. Pán Čupka ide riešiť naozaj len vlastné pohodlie.

Naznačili ste tri-štyri roky práce, o ktorej viete, že ju treba urobiť. Prednedávnom ste zorganizovali susedské stretnutia aj s nejakým programom. Znamená to záujem Rudolfa Kusého opäť o návrat do čela Nového Mesta? 

Jediné, čo som urobil je to, že pri dvoch školách a škôlke, ktoré som začal stavať, som zorganizoval komunitnú akciu pre deti s okolitými obyvateľmi, na ktorej som im poďakoval za to, že znášali hluk, prach a otrasy súvisiace s výstavbou. Samozrejme aj učiteľom a všetkým, ktorých sa to týkalo, lebo mal som pocit, že to nikto iný neurobil. Boli to príjemné stretnutia.

Dobre ste to zahovorili, ale nedám sa. Budete kandidovať opäť na starostu?

Mám pocit, že po tomto období bude Nové Mesto potrebovať naraz troch starostov. Pretože jeden človek nedokáže tak veľa dobrého urobiť, ako dokáže zničiť a pokaziť. Bohužiaľ.

Bude treba riešiť tržnicu. Lebo pán Čupka a jeho ľudia nám síce hovorili, že bude ich prioritou a postavia ju na nohy, no začali sa jej venovať až teraz. Po dvoch rokoch. Ja sa úprimne teším z toho, že sa v tržnici začali robiť znova akcie. Ale je v strate 700 tisíc eur, čo je rekordná strata. Za túto sumu by sa dala postaviť napríklad nová škôlka s dvomi triedami.

Ďalší človek sa bude musieť venovať iba úradu a pracovníkom. Z viacerých úst totiž počúvam, že zamestnanci sa na úrade boja. Starosta však predsa nemá šíriť strach, starosta je prvý služobník v mestskej časti. Človek, ktorý musí naozaj slúžiť ľuďom. Nech to pokojne znie ako fráza. Ale nie je. Ako starosta nemáte ani ochranku, ani celoživotnú rentu, nie ste ani prezident, ani minister. Ste richtár, ktorý má komunikovať so svojimi susedmi a budovať svoju obec.

Eko podnik, teda naše technické služby, bude potrebovať nového starostu. Nielen šéfa, hoci má už teraz šikovnú riaditeľku. Bude potrebovať starostu, ktorý sa mu bude venovať. Kedysi sme radili Petržalke, Karlovej vsi či Ružinovu. Dnes nás všetky tieto mestské časti predbehli a môžeme sa od nich učiť my.

Aj územné plánovanie bude potrebovať pozornosť. Na Zátiší urobili územný plán zóny tak, že na mieste rodinných domov naplánovali bytovky a robia kroky v prospech developera. To je za čiarou. Niečo podobné sa vraj deje aj na Kramároch. 

Územný plán, ktorý spomínate, je už však štvrtý starosta. Tak, na ktorého z nich sa chystáte?

Pozrite sa, bol som starostom trikrát. Je to práca, ktorá ma baví, mám rád ľudí, rád s nimi diskutujem a rád sa učím nové veci. Ale na to, aby som budoval parky, postavil novú školu, knižnicu, cyklotrasu alebo novú telocvičňu, nemusím byť starostom.

A rozhodne už nechcem mať nič so stavebným úradom. Developeri na jednej strane naše mesto rozvíjajú. Na druhej strane nápad niektorých developerov postaviť bytovku v parku, vo vnútrobloku či na mieste bývalej škôlky je scestný a proti ľuďom. Už nechcem byť ten, kto to bude developerom trasúcim sa od zlosti opakovať.

Nehovoriac o tom, že každý, kto trochu sleduje, čo sa v Európe deje, vidí, že sa budeme mať horšie. A teda horšie sa budú mať aj mestá a obce. Tento a minulý rok malo Nové Mesto najvyššie príjmy za posledné roky a to aj vďaka mimoriadnej podpore štátu. S tým je koniec. Zároveň si štát v rámci takzvanej konsolidácie bude brať časť daní, ktoré mestám a obciam posiela. Nový starosta zdedí úrad s desiatkami nových zamestnancov a s platmi, ktoré za dva roky narástli o desiatky percent. Nezávidím mu.