Zákon o upevnení celkovej ochrany detí (STOP Act) by v prípade schválenia oboma komorami Kongresu zakázal lekárom „vykonávať nezvratné transgenderové zákroky“ v celých Spojených štátoch.
Pod tieto zákroky Marshall – vzdelaním gynekológ-pôrodník – zaradil podávanie hormónov opačného pohlavia v dávkach, ktoré sú výrazne vyššie alebo silnejšie, ako sa bežne vyskytujú u zdravých žien či mužov, blokátory puberty, ktoré sa v minulosti podávali opakovane trestaným sexuálnym násilníkom ako forma chemickej kastrácie a chirurgické zákroky upravujúce výzor pohlavných aj iných orgánov.
Z návrhu zákona tiež vyplýva, že lekári, ktorí by takéto zákroky vykonávali, by čelili občianskoprávnej žalobe s možnosťou pokuty až do výšky 100-tisíc dolárov. Pokuty by vymáhalo ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb, ktoré od januára 2025 pravdepodobne povedie Robert F. Kennedy Jr.
Ako lekár potvrdil škodlivosť transprocedúr
„Američania rezolútne odmietli nebezpečnú agendu ľavice týkajúcu sa transsexuálov. Nazvime to presne tým, čím to je: zneužívanie detí. Dni, keď dementní lekári a aktivisti bohatli na mrzačení, sterilizácii a kastrácii detí, sa skončili,“ vyhlásil Marshall v stanovisku k zákonu.
Návrh zákona tiež rozpoznáva existenciu ľudí, ktorí podstupujú takzvanú detranzíciu – sériu lekárskych či psychiatrických zákrokov s cieľom zvrátenia niektorých predošlých zákrokov na „zmenu pohlavia“. Tým tiež priznáva právo podať žalobu na predošlých lekárov na federálnom súde.
„Chcem len zdôrazniť, že ide o mrzačenie detí. Je to nezvratné, či už ide o operácie alebo hormóny – väčšina hormonálnych zmien je tiež nezvratná. Vedú k osteoporóze, vedú k neplodnosti. U dievčat, ktoré užívajú testosterón, spôsobuje štrukturálne zmeny tváre, a keď začnú mať bradu, nikdy sa to už nevráti,“ vysvetlil senátor Marshall v rozhovore pre televíziu Newsmax.
„Preto si myslím, že je naozaj dôležité, aby sme chránili deti, ktoré nemajú dostatočnú emocionálnu zrelosť na to, aby urobili takéto rozhodnutie,“ dodal.
Aký by mal zákon dosah
V stredu posudzoval Najvyšší súd Spojených štátov súlad zákona štátu Tennessee s ľudskoprávnymi článkami amerického zákonníka. Takzvané transdeti v zastúpení rodičov totiž platnosť zákona, zakazujúceho predpisovanie hormónov opačného pohlavia a blokátorov puberty mladistvým, napadli na federálnom súde.
K žalobe sa pridala aj administratíva končiaceho prezidenta Joea Bidena v zastúpení pomerne neznámeho úradu právneho zástupcu vlády (Solicitor General). Je to tiež jedna z pozícií, ktorých obsadenie sa mení s novou administratívou, v súčasnosti je však na tomto mieste Elizabeth Prelogarová.
Analytička nezávislého portálu SCOTUSblog Amy Howeová pripomenula, že najvyšší súd prijme rozhodnutie až v lete, medzitým sa však objavili správy, že konzervatívna väčšina piatich sudcov spolu s predsedom deväťčlenného senátu Johnom Robertsom je naklonená možnosti potvrdiť platnosť štátneho zákona.
Marshallov zákon v súčasnosti nemá podporu nadpolovičnej väčšiny v Senáte, keďže volebné obdobie tretiny dosluhujúcich senátorov končí až 3. januára 2025. Ak by ho však predložil v ďalšom zasadaní, republikánska väčšina v oboch komorách by ho mohla schváliť.
Istým kameňom úrazu by sa v tomto prípade mohli stať senátori či kongresmani, ktorí sú zvyknutí hlasovať „cez uličku“, teda podporovať návrhy druhej politickej strany. V Snemovni reprezentantov tiež budú mať republikáni najtesnejšiu možnú väčšinu jedného hlasu (219 : 216). Takýchto by zase mohol obmedziť vplyv Donalda Trumpa z Bieleho domu, čo Marshallovi opäť dáva nádej.
On sám sa totiž spolieha, že ho zvolený prezident podporí, pretože v rámci oficiálneho programu strany (Republican Platform) presadil zo svojej Agendy 47 návrh zákazu transgenderových medicínskych zákrokov.
Ak by teda STOP Act skutočne prešiel celým legislatívnym procesom vrátane podpisu prezidenta, žaloba voči Nashvillu by spadla. Okrem toho, že Trump nominoval za právneho zástupcu Deana Johna Sauera, ktorý ho zastupoval v procese o prezidentskú imunitu a ktorý by zrejme odmietol zastupovať novú vládu, v takomto prípade by sa žaloba transdetí nemala o čo oprieť.
A ak by aj SCOTUS rozhodol pred júnom – zasadnutia Najvyššieho súdu sa podľa práva začínajú v októbri, na prelome júna a júla majú sudcovia zvyčajne prestávku, ktorá trvá do ďalšieho októbra –, precedens by sa vzťahoval len na úpravy štátneho práva.
Rozsudok totiž bude mať vplyv na to, či majú štáty právo zakázať kastrácie detí. V prípade, že SCOTUS rozhodne v prospech Tennessee, podrží to tiež zákazy v ďalších 23 štátoch. Ak by však prešiel Marshallov STOP Act skôr, uplatní to zákaz kastrácií maloletých na celé USA vrátane ostatných 27 štátov.
Štátne právo je totiž nezávislé na federálnom, ale nesmie mu odporovať. Proces Spojené štáty vs. Skrmetti by tak skončil bez prípadu, bez žalobcov a bez podpory Bieleho domu.