Koalícia sa upla na 76 hlasov. Čaká sa na Tarabovu „páku“
Hrozba predčasných volieb upadla do umelého spánku. Otázkou je, čo ju môže prebudiť. Nemusí to byť ani prípadné neschválenie štátneho rozpočtu. Zatiaľ sa čaká, ako sa prejaví poslanec Taraba a či sa ešte zvýši jeho politický vplyv v parlamente.
Peter Pellegrini, Robert Fico, Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok. Foto: Martin Baumann/TASR
Poslanci aktuálne rokujú o zákone o štátnom rozpočte na rok 2027. Vláda ho schválila v pondelok, v stredu o ňom rokovali parlamentné výbory a následne sa začala diskusia v pléne. Hlasovanie sa predbežne očakáva na budúcu stredu.
Takéto tempo koalícia nasadila aj vzhľadom na svoju tesnú väčšinu v parlamente. „Pripravujem sa na každú alternatívu. Ako správny hospodár, dopredu sa chystám, že keď sa čokoľvek stane, vy viete dobre, máme krehkú väčšinu 76-tku,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
Faktor tesnej väčšiny
Zatiaľ nie je jasné, aký postup zvolí bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba s nezaradeným poslancom Petrom Slyškom (pôvodne klub Hlasu). Ak by sa k nim pridal ešte jeden poslanec z vládnych strán, koalícia by disponovala len 75 hlasmi.
Pred časom totiž Taraba uviedol, že vládne strany stratia v Národnej rade väčšinu. Zatiaľ sa to nestalo. Po komunálnych a župných voľbách by sa však mohla situácia zmeniť. Objavili sa totiž úvahy, že by sa mohol do parlamentu vrátiť aj štátny tajomník ministerstva investícií Radomír Šalitroš. Rovnako sa hovorilo aj o ministrovi Samuelovi Migaľovi.
Vládna zostava by v prípade neschválenia rozpočtu fungovala v rozpočtovom provizóriu, čo by ju obmedzovalo pri hospodárení štátu. Vládni poslanci preto zmenili pravidlá zákona o rozpočtových pravidlách. Kamenický získa väčšie právomoci. Bude môcť pružne presúvať výdavky medzi mesiacmi. Podľa doteraz platných pravidiel mohol štát minúť v každom mesiaci najviac jednu dvanástinu celoročných výdavkov. Obmedzenie, podľa ktorého štát nebude môcť minúť viac peňazí ako v roku 2026, však zostane.
Koalícia navyše počíta aj s možnosťou, že by ústavný súd na základe podnetu opozície rozhodol, že vláda má podľa pravidiel ústavného zákona o dlhovej brzde predložiť do parlamentu vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Poslanci by ho však mohli zmeniť.
Do hry by mohol vstúpiť poslanec Taraba. Ak by získal ešte ďalšieho spojenca v parlamente, koalícia by s ním musela vyjednávať. Donedávna šéf envirorezortu má totiž inú predstavu o rozpočte. Povedal, že preňho je kľúčové zrušenie transakčnej dane, kým koalícia s ňou počíta aj na budúci rok.
„Napríklad zrušenie transakčnej dane považujeme za prioritu, pretože sú na to peniaze, aby sa vedela zrušiť, ale nie, aby nám povedali, že bude zrušená v roku 2028, keďže bude vládnuť niekto iný,“ povedal Taraba v relácii V politike na TA3.
Vidí aj možnosť, ako by sa dali nájsť náhradné zdroje. V tejto súvislosti spomenul priority vládnych strán, ktoré sa premietli do rozpočtu. Ako možné úspory uviedol napríklad zrušenie ministerstva cestovného ruchu a športu pod vedením Rudolfa Huliaka alebo rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý vedie Migaľ.
Bývalý minister len pred niekoľkými dňami priamo na sociálnej sieti vyhlásil, že zdanenie nadmerných ziskov firiem predávajúcich zbrane na Ukrajinu a nadmerných ziskov z výroby elektrickej energie by prinieslo rovnaký príjem ako transakčná daň.
Tomáš Taraba. Foto: Martin Baumann/TASR
Jarjabek: Taraba je čierno-biely
Denník Štandard oslovil vládnych poslancov s otázkou, ako bude koalícia fungovať do riadnych volieb, ktoré sa uskutočnia na budúci rok v septembri. Z ich vyjadrení vyplynulo, že očakávajú schválenie štátneho rozpočtu. Nemyslia si, že situácia dospeje k predčasným voľbám. Hlas a SNS ich nechcú a nateraz ani Smer. Vládni poslanci tiež pripomínali Tarabove vyjadrenia, že „táto vláda by mala dovládnuť“ a zodpovedať sa za svoje výsledky voličom.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek zdôraznil, že Hlas a Smer si neudržali svojich poslancov a „tí robia problémy v tom, že si kladú nadštandardné podmienky“, hoci predčasné voľby nechcú.
„Blížia sa parlamentné voľby, každý sa chce zviditeľniť. O to je situácia komplikovanejšia,“ poznamenal s tým, že garanciou je stabilita Smeru. „Jednoducho dnes neviete, kto ešte odíde. O to ťažšie sa zostavujú počty pre schválenie rozpočtu a stalo sa to lakmusovým papierikom, kto je podporovateľom vládnej koalície,“ zhodnotil. Podľa neho sa po schválení rozpočtu bude najmä pri koaličných poslaneckých návrhoch postupovať od zákona k zákonu.
Jarjabek nemá obavy z toho, že by sa Taraba odklonil od koalície. Vychádza z jeho slov o podpore vládneho programu. Nevie si predstaviť, že by sa dostal do protirečenia s ministrami, s ktorými sedel tri roky vo vláde. „Myslím si, že Taraba je v tomto zmysle čierno-biely. Nehovorí teda iné, ako podporuje,“ dodal Jarjabek.
Čellár vidí stabilitu aj pri 76 poslancoch
Šéf ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár (Hlas) uviedol, že koalícia bude fungovať aj so 76 poslancami. Odvolal sa na vyjadrenia Tarabu a Slyška, podľa ktorých budú podporovať koalíciu. Pripustil však, že môžu mať problém pri schvaľovaní zákonov z dielne SNS. „Ale tá 76-tka bude stabilná. Aj v iných štátoch je bežné, že vládnu s tesnou väčšinou a ide o plnohodnotné vládnutie,“ priblížil Čellár.
Michelko by považoval za komplikáciu, keby koalícia existovala so 76 poslancami celé volebné obdobie. Podľa neho je do volieb krátky čas a vládna zostava si už niekoľko mesiacov vyskúšala fungovanie na hrane, keď boli problémy s poslancami okolo Rudolfa Huliaka.
„Bude to ťažké. Určite nám všetky veci neprejdú, ale 85 percent vecí prejde. To sú len také naivné predstavy, že parlament je výrobňa zákonov a všetko ide. Aj koaliční partneri majú pripomienky a zákony sa menia. Je to teda optický klam. Veď sme demokracia,“ zdôvodnil.
Poslanec národniarov zdôraznil, že Taraba zatiaľ nemá dostatok poslancov na zablokovanie parlamentu a aj jeho spojenec Slyško hlasuje v parlamente „synchrónne“ s koalíciou. „Ak by Taraba naozaj získal ďalších poslancov, bol by jazýčkom na váhach a mal by nejakú páku. Zatiaľ sa v poslaneckých laviciach neprejavil,“ poznamenal Michelko.
Poslanec Jarjabek povedal, že opozícia predčasné voľby „predstiera“. „Opak je pravda. Aj opozícia si potrebuje u seba upratať. Tam sa čakajú ešte aj nejaké personálne výmeny. Istá časť opozičných poslancov po týchto zmenách aj túži, lebo je s tým spojená ich politická budúcnosť,“ podotkol.
Michelko nevidí dôvod na predčasné voľby ani vtedy, keby parlament zákon o štátnom rozpočte neschválil. „To sú naivné predstavy nekompetentných novinárov, že neprijatie rozpočtu znamená pád vlády. Je to možné len vtedy, keby sa spojilo hlasovanie o rozpočte s dôverou vláde,“ zdôraznil. Podľa neho rozpočtové provizórium je len záložný plán a „ak by ústavný súd zákon o rozpočte náhodou pozastavil, je to otázka mimoriadnej schôdze a zákon sa prijme“.
Opozícia môže testovať silu koalície
Napriek vyjadreniam poslancov bude pôsobenie koalície so 76 poslancami do volieb náročné. Stačí, aby bol jeden z nich práceneschopný, odcestoval služobne do zahraničia alebo sa len niekde „zabudol“, a parlament by nebol uznášaniaschopný.
Pre opozíciu je to jednoduchšie. Stačí, že sa nebude v pléne prezentovať. Otestuje tak, či sú všetci vládni poslanci prítomní v rokovacej sále. Navyše pri tesných počtoch nemusí koalícia presadiť každý návrh.
Návrh zákona neschválený parlamentom by sa mohol v rovnakej veci podať najskôr o šesť mesiacov. Necelý rok pred voľbami by to mohlo znamenať, že sa v tomto volebnom období pravdepodobne ani neschváli.