Humanitárna katastrofa a hladomor. Ľudia v Oleškách čakajú na zimu

„Mesto žije na pokraji humanitárnej katastrofy už takmer rok, od konca roka 2025. Naposledy boli potraviny do Olešiek po zemi doručené 26. mája. Odvtedy nedochádza k žiadnym normálnym dodávkam, takže ľudia sú na pokraji hladovania,“ zhrnul v reportáži portál Ukrajinska pravda.

Prečo Olešky?

Nejde zďaleka o jedinú zdevastovanú obec nachádzajúcu sa blízko frontu alebo v rukách okupačnej správy. Napriek tomu je však situácia Olešiek výnimočná. Mesto sa nachádza iba deväť kilometrov od ukrajinského mesta Cherson, ktoré spolu s priľahlým územím kontrolujú ukrajinské sily.

Cherson však leží na pravom brehu Dnepra, zatiaľ čo Olešky na ľavom. Hoci je to práve rieka, ktorá pomohla Ukrajincom udržať na jeseň 2022 oslobodenú pravobrežnú časť Chersonskej oblasti, pre obyvateľov Olešiek tvorí neprekonateľnú prekážku na ceste z okupovaného územia.

Všetky cesty vedúce do Olešiek sú zamínované, čo už spôsobilo smrť niekoľkých obyvateľov, ktorí sa pokúsili opustiť obec a hľadať potraviny. Rusko, ktoré mesto okupuje od februára 2022, napriek žiadostiam Červeného kríža a najnovšie aj viacerých európskych krajín nedalo súhlas na vznik humanitárneho koridoru.

Pre prítomnosť civilistov v obci totiž nemôže ukrajinská armáda zneškodňovať dronmi a delostreleckou paľbou okupačné jednotky nachádzajúce sa v obci. „Rusi bývajú v domoch ľudí alebo sa snažia vykopať zákopy na okraji mesta a zaujať tam pozície. Delostrelectvo majú sústredené o niečo ďalej,“ povedal pre portál Ukrajinska pravda jeden z ukrajinských vojakov, ktorý mesto sleduje pomocou dronov.

V meste zostáva podľa Kyjeva takmer 2-tisíc ľudí vrátane približne 50 detí. Kremeľ v polovici septembra priznal vážne problémy so zásobovaním Olešiek potravinami a liekmi, pričom ruská armáda podľa vyhlásenia Kremľa pracuje na ich riešení.

Nielen jedlo

„V roku 2023 bolo mesto po zničení vodnej elektrárne Kachovka zaplavené: približne 60 percent Olešiek bolo zaplavených takmer po strechy domov,“ pripomína portál BBC. Mesto odvtedy nemá stabilné dodávky plynu, elektriny ani pitnej vody.

Takisto chýbajú základné lieky, a tak ani v jedinej ešte ako-tak fungujúcej nemocnici ľudia často nedostanú ani prvú pomoc. Hrozbou je tiež blížiaca sa zima – niekoľko ľudí už v meste počas uplynulých rokov zamrzlo. Obyvatelia tak stoja pred voľbou, či riskovať smrť na ceste z mesta, alebo riskovať smrť v meste.

Situácia v Oleškách pripomína tú z bosnianskych miest, ktoré počas vojny obliehala armáda Republiky srbskej a spôsobovala lokálne hladomory. Ľudia prežívajú na polievke z trávy a rôznych náhradách plnohodnotných potravín.

Vytvorili si skupinový chat na sociálnej sieti Telegram, kde si vymieňajú tipy na prežitie a tiež dohadujú výmenný obchod. Obchod s potravinami nefunguje od jari tohto roka. Miestni obyvatelia tvrdia, že okupačná správa dovoľuje pochovať iba ľudí, ktorí zahynuli od zimy alebo hladu – tých, čo zomreli násilnou smrťou, pochovávať údajne nie je možné.

„Na jeseň určite zomrieme. Už teraz zomieram. Každým dňom som slabší,“ tlmočila pre New York Times slová obyvateľa Olešiek exilová primátorka mesta Teťana Hasanenková. „Hľadieť na zúfalých civilistov hľadajúcich jedlo je tragédiou pre nás všetkých. Sú to naši ľudia, sú to Ukrajinci,“ povedal pre portál Mykola Stavyckyj, veliteľ 34. brigády námornej pechoty Ukrajiny.

Doručovanie dronmi

Podľa gubernátora Chersonskej oblasti Olexandra Prokudina ukrajinské drony dopravili do Olešiek koncom septembra približne štyri tony potravín a zdravotníckych potrieb. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala nezávisle potvrdiť a niektorí obyvatelia vyjadrili skepticizmus a uviedli, že balíčky nevideli.

Ukrajinská strana tvrdí, že nezriedka potravinové a iné humanitárne balíčky odoberajú krátko po doručení okupačné jednotky. Niektorí obyvatelia boli údajne prenasledovaní po tom, ako u nich Rusi našli potraviny vyrobené na Ukrajine a iné potreby pochádzajúce z dronovej pomoci.

EÚ spolu s viacerými ďalšími štátmi vyzvala Rusko, aby zabezpečilo ochranu civilistov, bezpečný a nerušený humanitárny prístup a dodávky potravín a liekov. K stanovisku EÚ sa pripojili Albánsko, Andorra, Gruzínsko, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Nórsko či Ukrajina.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyhlásil, že Rusko ako agresorský štát nesie „plnú zodpovednosť za túto humanitárnu katastrofu“. Ruské ministerstvo obrany a ruské okupačné úrady v obsadenej časti Chersonskej oblasti na žiadosti o komentár zo strany portálu Reuters nereagovali.