Napríklad spolok Československá obec legionárska označil tento akt za smutné svedectvo o časti našej súčasnej spoločenskej a politickej reprezentácie.
„Považujeme za zarážajúce, že v čase prebiehajúcej ruskej vojenskej agresie proti susednému štátu dostáva vo verejnom priestore miesto postava reprezentujúca stalinistickú a expanzívnu moc, zatiaľ čo rad iných významných osobností domáceho a zahraničného odboja stále čaká na dôstojné uznanie,“ uviedol spolok v stanovisku.
Občianske združenie Post Bellum na sociálnej sieti skonštatovalo, že vo verejnom priestore by sme mali „namiesto sporných symbolov vyzdvihovať tých, ktorí za našu slobodu a proti fašizmu skutočne nasadzovali vlastné životy“.
Navrhlo päť osobností, ktoré by si podľa neho zaslúžili sochu viac než Konev. Konkrétne: Rudolf Viest, veliteľ 1. československej armády na Slovensku počas SNP, Ján Golian, veliteľ SNP, Viliam Žingor, partizánsky veliteľ, Marína Paulínyová, odbojárka a diplomatka, či Chaviva Reiková, členka britskej špeciálnej jednotky a židovská odbojárka.
Naopak, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský, ktorý sa v minulosti dvakrát usiloval o to, aby podobizeň Koneva na našom území stála, vyzdvihol „občiansku odvahu starostu a členov zastupiteľstva obce Kružlová“.
„Poslanec za SaS Juraj Krúpa v STVR povedal, že keď oni prídu k moci, sochu odstránia. Dúfam, že neprídu,“ uzavrel Čarnogurský.
Umelec: Každá výrazná osoba je kontroverzná
Sochár Slavomír Gibej, autor diela, sa aktuálne po umeleckej stránke venuje vytváraniu intímnych odliatkov tela. Pre Štandard uviedol, že pamätník sovietskeho veliteľa robil tri mesiace. Socha má výšku 220 centimetrov (s podstavcom štyri metre) a váži približne 200 kilogramov.
„Je vyrobená z vysokopevnostného betónu s pevnosťou 130 – 150 MPa. Jej povrch je ošetrený náterom určeným na betón, ktorý slúži na ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Vo vnútri sochy sa nachádza konštrukcia z nehrdzavejúcej ocele, ktorá zabezpečuje jej statickú pevnosť a ukotvenie k podstavcu,“ spresnil.
Podobu maršala Koneva vytvoril digitálnym modelovaním v počítači na základe dostupných fotografií. Z digitálneho modelu potom pripravil odlievaciu formu, ktorej jednotlivé časti vyrobil pomocou 3D tlače. „Do nich som odlial betónové diely a potom ich spojil do jedného celku,“ opísal.
Na sociálnej sieti uviedol, že dielo má preňho ako Svidníčana aj osobný rozmer, keďže stojí neďaleko miesta, kde sa narodil. Každá historicky výrazná osoba je podľa neho kontroverzná. Zdôraznil najmä fakt, že Konev v roku 1944 prišiel na pomoc Slovenskému národnému povstaniu.
„To zabránilo uskutočneniu nacistických plánov na podmanenie, vysídlenie a likvidáciu miliónov Slovanov. Sochu vnímam aj ako prejav úcty vojakom, ktorí v boji proti nacizmu nasadili svoje životy, a ako pripomienku obetí vojny. V Údolí smrti má toto posolstvo osobitný význam,“ zhodnotil.
Dielo nemalo konkrétneho objednávateľa
Verejnosti dlho nebolo jasné, kto si sochu vlastne objednal. Hoci jej výstavbu dva roky slovne podporoval premiér Robert Fico (Smer) a na jej minulotýždňovom odhalení sa zúčastnil aj agrominister Richard Takáč (Smer), vláda si ju neobjednala ani jej vznik finančne nepodporila.
Agrominister Takáč vo štvrtok na otázku opozičnej poslankyne Beáty Jurík (PS), koľko tento akt stál, počas hodiny otázok v Národnej rade SR odpovedal, že presnú sumu nepozná, ale na pamätník sa poskladali občania.
K projektu sa finančne nehlásili ani ruská ambasáda a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Gibej pre Štandard len podotkol, že dielo nemalo konkrétneho objednávateľa. „Vzniklo zo spoločnej iniciatívy niekoľkých ľudí vrátane mňa. Aj ja som sa podieľal na samotnej myšlienke,“ prezradil.
Dodal, že jeho príspevkom bola autorská a realizačná práca a ostatní prispeli finančne. „Na financovaní sa nepodieľala žiadna organizácia ani inštitúcia. Mená ďalších prispievateľov zatiaľ nezverejňujem, pretože nemám ich písomný súhlas. Ak ho získam, môžem ich uviesť,“ poznamenal.
Ani výtvarník neuviedol sumu, ktorú dobrovoľníci na pamätník vyzbierali.
Starosta Kružlovej Adrián Gužo poznamenal, že zhruba pred rokom mal informačné stretnutie s Gibejom, kde prebrali námet osadiť v katastri obce sochu Koneva. Starosta sa potom radil s poslancami obecného zastupiteľstva, ktorí takýto krok jednohlasne schválili.
„Vnímali, že to pomôže rozvoju turizmu v Údolí smrti a obec to nebude stáť žiadne finančné náklady,“ vysvetlil postoj poslancov s dôvetkom, že obec sa nepodieľala ani na úprave pozemku pre podstavec.
Keďže pamätník stojí na pozemku s rozlohou 1 747 štvorcových metrov, obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že geodet nakreslí pre časť so zámkovou dlažbou nový geometrický plán. „Keď bude mať daná parcela svoje parcelné číslo, prenajmeme ju vlastníkovi sochy za určitú sumu na ročný nájom, nech z toho obec niečo má,“ načrtol Gužo.
Doplnil, že pre širokú medializáciu diela návštevnosť Údolia smrti niekoľkonásobne stúpla. Dostáva rôzne reakcie, ale prevažujú tie pozitívne. Ľudia z blízkeho okolia sa podľa neho vyjadrujú pozitívnejšie ako ľudia zo vzdialených častí Slovenska.
Aj výtvarník uviedol, že v nadväznosti na historické pôsobenie Koneva dostáva rôzne reakcie, ale prevládajú poďakovania a gratulácie. Skonštatoval, že pamätník chráni kamerový systém a socha je poistená proti útokom vandalov. Náklady na jej údržbu zatiaľ znáša sám, ale s ostatnými darcami vraj rokujú o ďalšom zabezpečení starostlivosti.
