„Vzhľadom na prebiehajúci audit a požiadavku Európskej komisie sa v tejto fáze nemôžeme bližšie vyjadrovať k obsahu rokovania,“ reagoval odbor komunikácie. Rezort dodal, že PPA poskytuje Komisii plnú súčinnosť.
Reportér Štandardu sa pýtal aj na to, či je audit ukončený, či Komisia akceptovala slovenský akčný plán a ponechanie trvalej akreditácie, ktoré nedostatky PPA odstránila, a či ministerstvo dostalo súhlas na zverejnenie listu s výsledkami auditu. Na tieto otázky rezort konkrétne neodpovedal.
Podrobnejšie stanovisko k situácii poskytla Európska komisia. Potvrdila, že slovenská strana 22. júna odpovedala na jej list so zisteniami z 23. apríla. „Komisia víta skutočnosť, že slovenské orgány vypracovali akčný plán zameraný na riešenie nedostatkov zistených v súvislosti s niektorými akreditačnými kritériami,“ uviedla jej hovorkyňa.
Brusel zároveň potvrdil pravidelné kontakty so slovenskými orgánmi. Na rokovaní koncom septembra sa obe strany zaoberali práve realizáciou nápravných opatrení. Komisia podľa hovorkyne v súčasnosti „analyzuje nové informácie, ktoré dostala“.
To je podstatná formulácia. Komisia slovenský akčný plán víta, no nepotvrdila, že všetky opatrenia boli splnené ani že identifikované nedostatky považuje za odstránené. Nedala pritom jednoznačnú odpoveď ani na otázku redaktora Štandardu, či naďalej požaduje zmenu režimu akreditácie PPA.
Čo vlastne Brusel PPA vyčítal
Štandard o probléme informoval už v apríli. Komisia vtedy požadovala, aby ministerstvo zaradilo akreditáciu PPA do podmienečného režimu, počas ktorého by agentúra musela v stanovenej lehote odstrániť identifikované nedostatky.
Takýto krok by neznamenal automatickú stratu akreditácie ani zastavenie vyplácania podpôr farmárom. PPA by mohla počas skúšobného obdobia naďalej vykonávať svoje úlohy. Ak by však Slovensko zistené nedostatky neodstránilo, mohlo by mu hroziť aj finančné krátenie zo strany Európskej komisie.
Takáč však spochybňoval, že by zistenia odôvodňovali takýto postup.
V májovom rozhovore pre Štandard povedal, že list Komisie obsahoval deväť zistení – šesť vo vzťahu k PPA a tri vo vzťahu k certifikačnému orgánu. Podľa ministra nešlo o korupčné zistenia ani o systémové zlyhanie agentúry. Tvrdil tiež, že slovenskí odborníci jednotlivé výhrady na technických rokovaniach vysvetlili.
„Ak naše vysvetlenie neakceptujú, mali by jasne pomenovať, o aké konkrétne pravidlo alebo nariadenie sa opierajú,“ reagoval vtedy. Slovenské orgány v júni reagovali na zistenia Komisie a predložili akčný plán nápravných opatrení. PPA však naďalej zostala v režime trvalej akreditácie.
Práve tu zostáva otvorená podstatná otázka: akceptovala Európska komisia slovenské rozhodnutie ponechať agentúru v tomto režime? Z aktuálneho stanoviska Bruselu to nevyplýva.
PPA hlási antikorupčný certifikát
Pôdohospodárska platobná agentúra tento týždeň oznámila, že získala certifikát podľa aktualizovanej medzinárodnej normy ISO 37001:2025. Antikorupčný systém pritom mala certifikovaný už od roku 2023, pôvodne podľa staršej verzie normy.
Podľa PPA nezávislý audit potvrdil splnenie požiadaviek normy na ústredí aj regionálnych pracoviskách. „Pre žiadateľov a verejnosť je to dôležitý signál: prevencia korupcie a zodpovedné nakladanie s verejnými financiami musia byť súčasťou každodenného fungovania PPA,“ zdôraznila agentúra.
Certifikát je pre PPA pozitívnym výsledkom samostatného posúdenia. Nemožno ho však zamieňať s auditom Európskej komisie, hoci ISO 37001 sa týka protikorupčného manažérskeho systému. Komisia posudzuje plnenie osobitných akreditačných kritérií pri správe európskych poľnohospodárskych fondov.
Získanie certifikátu preto samo osebe neznamená, že výhrady Komisie boli odstránené. Či a do akej miery prijaté opatrenia riešia konkrétne auditné zistenia, musí vyhodnotiť Brusel.
List stále verejnosť nevidela
Nevyriešená zostáva aj otázka zverejnenia pôvodných zistení.
Takáč v májovom rozhovore pre Štandard povedal, že nemá problém list Komisie zverejniť. Tvrdil však, že vzhľadom na prebiehajúci audit potrebuje súhlas Bruselu.
„Ja nemám dôvod niečo skrývať,“ povedal. Avizoval preto, že ministerstvo Komisiu požiada o súhlas so zverejnením dokumentu alebo aspoň s podrobnejšou komunikáciou jeho obsahu.
Štandard sa teraz pýtal ministerstva, či takýto súhlas dostalo. Rezort neodpovedal. Rovnakú otázku sme adresovali Komisii, ktorá sa k nej takisto konkrétne nevyjadrila.
Úplné znenie listu preto naďalej nie je verejné. To komplikuje nezávislé posúdenie, ktoré z pôvodných nedostatkov sa už odstránili a ktoré prípadne zostávajú otvorené.
Pominuli teda pochybnosti?
V procesnej rovine sa situácia od jari posunula.
Slovensko reagovalo na aprílový list Komisie, pripravilo akčný plán, začalo realizovať nápravné opatrenia a koncom septembra o ich plnení rokovalo s Bruselom. PPA naďalej funguje s trvalou akreditáciou a aktuálne získala certifikát svojho protikorupčného systému podľa aktualizovanej medzinárodnej normy.
To všetko sú nové skutočnosti. Chýba však tá rozhodujúca: konečné stanovisko Európskej komisie.
Komisia neuviedla, že slovenský postup odmietla. Rovnako však nepotvrdila, že akčný plán bol úspešne splnený, všetky výhrady odstránené a otázka akreditácie uzavretá. Naopak, Štandardu oznámila, že nové informácie ešte analyzuje.
Ministerstvo odmieta komentovať obsah septembrového rokovania s odôvodnením, že auditný proces stále prebieha. Európska komisia zatiaľ neoznámila konečný výsledok posudzovania auditných zistení a slovenských nápravných opatrení.
Minister Takáč v máji očakával finálne vyhodnotenie približne v septembri. September napokon priniesol ďalšie rokovanie, nie verejne oznámený verdikt.
Pochybnosti okolo PPA preto nemožno na základe dostupných informácií vyhlásiť za odstránené. Rovnako nemožno tvrdiť, že Brusel slovenskú nápravu odmietol. Rozhodujúce hodnotenie ešte len príde. A Komisia zatiaľ hovorí iba to, že slovenské podklady analyzuje.
