Helena Vondráčková: Keby som mohla, zaspievala by som si ešte s Karlom Gottom

Sedemdesiate roky sa niesli v znamení medzinárodných hudobných festivalov, ako napríklad významného festivalu v poľskom meste Sopot, kde som v roku 1977 získala cenu Grand Prix za pieseň Malovaný džbánku. Vystupovala som na mnohých zahraničných pódiách na všetkých kontinentoch, nahrala desiatky albumov pre zahraničné spoločnosti a naspievala viac ako 1700 piesní v 12 jazykoch.

Z čoho máte najväčšiu radosť počas koncertovania?

Samozrejme, kontakt s mojimi fanúšikmi. Keď vidím spokojné a nadšené publikum, je to pre mňa tá najväčšia odmena. Dodáva mi to energiu a motiváciu pokračovať ďalej. Na sociálnych sieťach dostávam po koncertoch vždy množstvo krásnych reakcií, ktoré mi prinášajú obrovskú radosť.

Čo Vás najviac inšpiruje?

Vždy ma inšpiroval záujem publika o moje koncerty, nové projekty a repertoár, ktorý ponúkam.

Ako sa hudobný priemysel zmenil od čias, keď ste začínali?

Hudba je dnes výrazne ovplyvnená technológiami, práca v nahrávacích štúdiách sa oproti minulým rokom dramaticky zmenila a sociálne siete zásadne transformovali aj systém distribúcie hudobných nosičov... bolo by to na dlhšie rozprávanie.

Ktorú pieseň radi spievate a je Vám naozaj blízka?

Přejdi Jordán, Můžes zůstat, můžeš jít alebo Dvě malá křídla tu nejsou. Z novších skladieb nemôže na žiadnom koncerte chýbať pieseň Dlouhá noc. Na jar som ju nanovo naspievala v štýle EDM [electronic dance music, pozn. red.] a teší ma, že tak môže osloviť aj mladú generáciu. Veľkú radosť mi robí aj to, že sa táto pieseň konečne dočká svojho prvého videoklipu. Natáčala som ho v produkcii Vaška Noida Bártu a premiéru bude mať už pred Vianocami.

Akú úlohu zohráva rodina a priatelia vo vašom živote a kariére?

Vyrastala som vo Slatiňanoch vo východných Čechách a musím povedať, že som tu prežila nádherné detstvo so svojimi rodičmi a súrodencami. Rodina hrala v mojom živote veľmi významnú rolu aj pri formovaní mojej kariéry, pretože som bola od malička mojím tatinom, ktorý bol hudobník, vedená k hre na klavíri a k spevu. A práve on mi doniesol prihlášku do súťaže Hledáme nové zpěváky.

Čo by ste odkázali mladým spevákom, ktorí snívajú o hudobnej kariére?

V tejto branži je dôležitý nielen talent, ale aj tvrdá práca, vytrvalosť a láska k tomu, čo robíte. Mladí ľudia by nemali zabúdať na to, že cesta k úspechu nie je vždy jednoduchá. Každý krok, ktorý podniknú, je súčasťou ich rastu.

Najdôležitejšie je zostať verný sám sebe, byť autentický a nebáť sa prijímať nové výzvy. Dôležité je tiež obklopiť sa správnymi ľuďmi – tými, ktorí ich budú nielen chváliť a podporovať, ale aj prípadne kritizovať s cieľom pomôcť im.

Máte za sebou šnúru po Slovensku. Užili ste si koncerty?

Posledným slovenským koncertom v rámci tohto roka bolo vystúpenie v Peugeot Arene v Bratislave, s úžasnými hosťami Olgou Lounovou, Sagvanom Tofim a TAP Academy Prague, ktorú vedie niekoľkonásobný majster sveta a Európy v stepovaní Tomáš Slavíček.

Spolu sme vystúpili so spoločným steperským číslom s veľkým steperským ansámblom, čo malo obrovský úspech. Na Slovensku koncertujem veľmi rada, pretože tu je temperamentné a srdečné publikum. Preto sa sem vrátim v marci v rámci HELENA tour 25. Konkrétne vystúpim v Žiline, Nitre a Trnave a na jeseň v Piešťanoch.

Keby ste si mohli vybrať, s ktorým umelcom, žijúcim alebo zosnulým, by ste si najradšej zaspievali, kto by to bol?

Ak mám spomenúť tých, ktorí už nie sú medzi nami, tak s Karlom Gottom alebo Waldemarom Matuškom. S oboma ma spájalo veľké priateľstvo a mám mnoho krásnych spomienok na spoločné stretnutia nielen na javiskách, ale aj mimo nich. Z mladšej generácie fandím Ewe Farnej alebo skupine Mirai.

Aké sú Vaše obľúbené voľnočasové aktivity, ktorým sa venujete mimo javiska?

Od mladosti ma rodičia viedli k športu, ktorý milujem, a to mi zostalo dodnes. Preferujem aktívny oddych – hrám tenis, v lete plávam, jazdím na kajaku a paddle boarde alebo chodím na dlhé prechádzky s našou fenou Jessie. Ak mi to dovolí čas, každý deň cvičím. Je to pre mňa nielen forma relaxácie, ale hlavne sa vďaka pohybu udržiavam fit. Rada si tiež prečítam nejakú zaujímavú knihu alebo si s manželom pozriem film.

Blížia sa Vianoce, ako prežívate toto obdobie?

Predvianočný čas je pre mňa najkrajším obdobím v roku, preto si ho vyplňujem príjemnými okamihmi a prípravami, nie stresom. Musím povedať, že tento rok bol naozaj výnimočný a pracovne bude až do konca roka veľmi náročný, ale aj tak si nájdem čas na oslavu adventu a vianočné prípravy.

Už mám vyzdobený dom aj záhradu. Mám rada svetelnú výzdobu a vianočné dekorácie, pred domom mám veľkého jeleňa so sánkami, soba, Santa Clausa alebo anjela, ktorý trúbi a ohlasuje, že sa blížia Vianoce. Táto výzdoba robí radosť nielen mne, ale hlavne deťom, ktorým žiaria oči radosťou a šťastím, keď idú okolo.

Vianoce neslávim len tri dni, ale po celý advent, ktorý toto krásne obdobie predlžuje. Každoročne pečiem štóly, ale, bohužiaľ, tento rok to nevyjde, pretože mám diár nabitý do prasknutia až do zlatej nedele, kedy sa uskutoční môj tradičný vianočný koncert v Lucerne. Vianočné pečivo nepečiem, pretože mám úžasnú kamarátku, ktorá mi ho vozí z Moravy. Som síce dobrá kuchárka, ale také vianočné pečivo, aké pečie ona, by som určite nezvládla.