Rok 2025 bude niesť pečať Donalda Trumpa

Rozhodnutia nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa budú hlavnou silou, ktorá bude formovať svet v najbližších rokoch. A to v mnohých oblastiach, ktoré sa úzko dotýkajú aj nás v Európe.

Prvým dôvodom je jeho postoj k vojne na Ukrajine, značne odlišný od mainstreamu, ktorý hlásajú západní politickí lídri. Plány, ktoré predkladajú Trumpovi poradcovia, naznačujú, že je otvorený riešeniu, ktoré by mohlo Rusku umožniť ponechať si časť okupovaného územia a zrušiť ukrajinské ambície na vstup do NATO, pokiaľ by to znamenalo trvalý mier.

Aj keď sa mu do 24 hodín od zvolenia nepodarilo konflikt zastaviť, s Putinom okamžite nadviazal diplomatický styk. Očakáva sa, že bude raziť politiku cukru a biča, v čom mu bude jeho nevyspytateľnosť hrať do kariet. Ruského prezidenta môže do rokovaní tlačiť pod hrozbou zvýšenia americkej pomoci Ukrajine, Kyjev zase opačným prísľubom.

Samozrejme, pohybovať sa bude na tenkom ľade a ľahko sa môže stať opak toho, čo chce dosiahnuť, a situácia bude ešte viac eskalovať.

Zároveň treba sledovať, koľko mu toho dovolí americký deep state. Zahraničná politika sa totiž v USA nemení zo dňa na deň a množstvo procesov sa odohráva na nižšom stupni riadenia, kde sú vo funkciách de facto tí istí ľudia ako pred voľbami. Vo svojom prvom volebnom období súboj s „hlbokým štátom“ prehral a uznávaný profesor medzinárodných vzťahov John Mearsheimer predpokladá podobný výsledok aj tentokrát.

Clá, clá a clá

Druhým kľúčovým kanálom, cez ktorý bude ovplyvňovať zvyšok sveta, je jeho obchodná politika. Očakáva sa, že bude najprotekcionistickejšia, akú Amerika zažila za ostatných sto rokov. Ak Trump splní svoje sľuby, tak priemerná sadzba cla v USA vzrastie z minuloročných 2,3 percenta na 17 percent, najviac od hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch.

Už počas kampane sľuboval 60-percentné clá na čínsky tovar a 10- až 20-percentné sadzby na všetok import. Zároveň bude brániť americkým spoločnostiam presúvať výrobu do zahraničia s cieľom zachovať nízku nezamestnanosť.

Prečo by však Trumpova obchodná politika mala zaujímať aj nás na starom kontinente?

Prvou hrozbou sú priame clá na tovar európskych výrobcov. Aby ho v USA vedeli predať s dostatočným ziskom, budú musieť pre clá dvíhať ceny svojich výrobkov. Vyššie ceny pri nezmenenom dopyte však na trhu znamenajú nižšie predané množstvo. Clá môžu zároveň hradiť z vlastného vrecka a ceny v USA ponechať na súčasnej úrovni. Tak či onak, s veľkou pravdepodobnosťou americký protekcionizmus silno pocítia.

Preto bude narastať tlak na presúvanie (najmä proexportne založených) podnikov z Európy do USA alebo do krajín s výhodnými zákonmi. Tovar európskych spoločností jednoducho nebude konkurencieschopný pre vysoké vstupné náklady (najmä energie a mzdy) a v prípade jeho vývozu do Spojených štátov, ktoré sú, mimochodom, najväčším obchodným partnerom EÚ, to ešte zaklincujú clá.

Druhou hrozbou pre Európu je Trumpov postoj k Číne. Očakáva sa, že čím viac sa bude strategická obchodná vojna s Pekingom stupňovať, tým viac bude Trump tlačiť na Brusel, aby kooperoval s jeho politikami. Americký obchodník to môže vyjednať za nižšie sadzby ciel na európsky tovar.

Omnoho lepšia možnosť to však nie je. Čím viac sa budú Spojené štáty odrezávať od čínskeho tovaru, tým viac ho bude prichádzať na lukratívny európsky trh a bude sťažovať život miestnym firmám. V dôsledku toho bude Brusel sám motivovaný dvíhať sadzby na čínske výrobky, aby ochránil európske firmy pred konkurenciou. Presne to sa stalo v roku 2024 v odvetví elektromobility.

Znie to rozumne, no má to svoje náklady. Najviac viditeľná je hrozba odvetných čínskych opatrení. No vznikajú aj ďalšie. Hoci protekcionistická politika Bruselu umelo chráni európskych výrobcov pred konkurenčným tlakom, z vlastného vrecka to platí slovenský, nemecký či maďarský spotrebiteľ. A to tým, že dvíhanie dovozných ciel predražuje zahraničný tovar, ktorý by bol na starom kontinente najviac konkurencieschopný. Tak ako to je momentálne v prípade čínskych elektromobilov, ktoré dosahujú vysokú kvalitu a sú rádovo lacnejšie oproti elektrickým modelom tradičných automobiliek.

Quo vadis dolár?

Trump zároveň špeciálne venuje pozornosť štátom, ktoré sa pohrávajú s myšlienkou opustiť americký dolár ako hlavný prostriedok obchodu. Krajinám zoskupenia BRICS, ktoré uvažovali nad vytvorením vlastnej alternatívnej meny či nad používaním kryptomien v medzinárodných transakciách, sa vyhráža 100-percentnými clami.

Agresívny Trumpov postoj k zachovaniu globálnej dominancie dolára aj jeho protekcionistické politiky preto budia presvedčenie, že americká mena bude v nasledujúcich rokoch voči ostatným posilňovať, keďže clá budú odrádzať dovoz do Spojených štátov a aj menej odvážnych špekulantov, ktorí by chceli obchádzať dolár a obchodovať alebo investovať v inej mene.

Silnejúci dolár však bude spôsobovať aj opačný proces. Ak budú európski (a iní) vývozcovia do Spojených štátov inkasovať platby v silnom dolári, ktoré si vymenia za viac eur než doteraz, tak budú mať tendenciu vývoz zvyšovať, čo bude sčasti rušiť účinok ciel pôsobiacich opačným smerom. A zároveň krotiť posilňovanie dolára. Jeho kurz voči ostatným veľkým menám bude, samozrejme, ovplyvňovať aj politika centrálnych bánk, ktoré pozorne sledujú vývoj makroekonomických veličín.

Z dlhodobého hľadiska podrýva dominanciu dolára taktiež bitcoin, ktorý sa stal v Trumpovej kampani veľkou témou. No aj keď spolu s ďalšími kryptomenami zažil po zvolení Trumpa za prezidenta obrovskú vzpruhu, jeho trhová hodnota raketovo vzrástla a dostáva sa do povedomia širšej verejnosti, stále má ďaleko k tomu, aby ho ľudia vo všeobecnosti akceptovali. O nejakej dôvere nehovoriac.

Stále platí, že širšia verejnosť bitcoin (a ďalšie kryptomeny) prinajlepšom vníma ako atraktívne rizikové aktívum, ktoré prináša slušný výnos. A nie ako platidlo, na základe ktorého by sa určovala cena ostatných vecí.

Napriek tomu sa Trump hrozbou zmeny monetárneho systému zaoberá, keďže oproti prvému volebnému obdobiu, keď bol proti kryptomenám, postupe otočil. Ak bude verejná mienka naklonená bitcoinu a v budúcnosti nastane veľká zmena systému, chce, aby z toho USA vyšli ako víťaz. Aj preto hovorí o Spojených štátoch ako o „hlavnom meste krypta na tejto planéte“ a chce, aby začali bitcoin zhromažďovať v rámci strategických rezerv.

Trump už teraz mení aj veľký biznis

Na záver ostali ešte dva podstatné trendy, ktoré sa oplatí v nasledujúcom roku sledovať. Tým prvým je ústup zelených politík, ktoré umelo pretláčajú (často neekonomickú) výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Novozvolený prezident chce dať v USA voľnú ruku súťaži a udeliť povolenia na ďalšiu ťažbu fosílnych palív.

Táto politika môže na jednej strane pritlačiť Brusel k tomu, aby uvoľnil niektoré drastické ekologické politiky ničiace európsku konkurencieschopnosť. Na druhej strane môže zvyšovanie ťažby plynu či ropy v USA pozitívne vplývať na ceny energií vo svete. Samozrejme, je otázne, nakoľko budú ropní giganti pri nižších cenách ochotní zvyšovať ťažbu.

Istú otočku však vidno na starom kontinente už teraz, keď európske energetické koncerny v roku 2024 takmer zdvojnásobili investície do ropných a plynárenských projektov, pričom takmer o desatinu znížili investície do obnoviteľných zdrojov. Takýto trend sa predpokladá aj na tento rok. Firmy investujúce do obnoviteľných zdrojov totiž zistili, že ich profity začínajú výrazne zaostávať za ziskmi amerických konkurentov, ako ExxonMobil a Chevron, ktoré sa naďalej zameriavali na ropu a plyn.

Druhým viditeľným javom je akási vzpruha konzervativizmu, ktorý sa začína prejavovať aj v biznise. Začiatkom decembra bol založený prvý „anti-woke“ ETF fond s názvom Azoria 500 Meritocracy. Ten zahŕňa 500 najväčších amerických spoločností z indexu S&P 500, pričom vylučuje tie, ktoré praktizujú politiky rovnosti, diverzity a inklúzie.

Aj prestížne periodiká ako Economist predpokladajú, že trend „woke“ politík v biznise je na ústupe a ak sa po bačovaní Donalda Trumpa zachovajú, tak v podstatne menej radikálnej forme.