Súd rozhodol v prípade žaloby žiačky z jarovnickej osady na štát i ministerstvo školstva
Zákonní zástupcovia Amy, napriek tomu, že sa o ňu stará babka a oni žijú dlhodobo v zahraničí tvrdili, že počas opatrení v covidovom období ich dcéra nemala prístup k vzdelaniu z dôvodu obmedzeného internetu a digitálnych technológií.
Okresný súd v Prešove na verejnom pojednávaní v roku 2023 im dal za pravdu. Rozsudkom určil, že žalovaná strana – Slovenská republika, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni.
„Dopustila sa diskriminácie v prístupe k vzdelaniu, k informáciám a slobode prejavu z dôvodu jej sociálneho pôvodu, majetku a rómskeho etnického pôvodu, a to neprijatím primeraných opatrení, ktoré by zabezpečili rovný prístup žalobkyne k vzdelaniu v čase prerušenej prezenčnej výučby počas pandémie covid-19,“ uviedla v minulosti pre Štandard hovorkyňa prešovských súdov Ivana Petrufová.
Zároveň štát mal povinnosť zaplatiť žalobkyni ako náhradu nemajetkovej ujmy 3 000 eur a tiež trovy konania.
Ministerstvo sa následne odvolalo. Na základe toho senát Krajského súdu v Prešove vlani v októbri zrušil verdikt prvostupňovej inštancie a nariadil, aby sa vo veci nanovo konalo. Termín pojednávania vytýčili na 20. 1. 2025.
V pondelok po vypočutí záverečných rečí sporových strán senát Okresného súdu v Prešove vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.
„Skonštatoval, že žiačka (žalobkyňa) bola v uvedenom čase niekoľkokrát pripojená online, že pracovné listy neprevzala, ani neodovzdala, pričom uvedené skutočnosti nesvedčia o tom, že došlo k jej diskriminácii. Bližšie dôvody rozhodnutia budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku, ktorý zatiaľ nie je právoplatný," uviedla pre Štandard krátko po skončení pojednávania Petrufová.
Pondelňajší výrok súdu nepriamo potvrdil slová niekdajšieho povereného riaditeľa ZŠ (dnes zástupcu), ktorú Amy navštevovala, Jána Mašleja.
Ten pred dvoma rokmi po vynesení rozsudku o náhrade trov i výplate troch tisícok rodine žiačky neskrýval prekvapenie z toho, ako súd rozhodol. Pre našu redakciu vtedy ozrejmil: „Každé dieťa, respektíve jeho zákonní zástupcovia mali možnosť si vybrať formu a spôsob vzdelávania. Žiačka síce nemala internet ani notebook, ale dostávala tak ako iné deti pracovné listy, no len veľmi málo z nich sa nám vrátilo na kontrolu."
Poznamenal, že dievča mohlo prichádzať aj na vyučovanie do školy, ono však ani túto možnosť nevyužilo. Dokonca ani po uvoľnení opatrení.
Oslovili sme aj ministerstvo školstva s otázkou, čím argumentovalo vo svojom odvolaní, že súd dal za pravdu im, ako žalovanej strane. „Z rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Prešove vyplynulo, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam," znela strohá odpoveď.
Redakciu zaujímalo, koľkým podaným žalobám tohto typu čelil doteraz rezort školstva. „Neevidujeme viac podaných žalôb, pokiaľ ide o vzdelávanie počas covidu."