Chrípkové prázdniny sa rozmáhajú po celom Slovensku. Lekári riešia virózy aj žltačku

Pre porovnanie dostávame od hlavnej hygieničky Červeňovej aj štatistiky z minulého roka, keď ÚVZ SR evidoval 28 ťažších prípadov, ktorým podľahlo osem ľudí. Úmrtia sa týkali chrípky typu A a B. 

Odbor komunikácie ÚVZ SR pre Štandard spresňuje aj presné číslo, a to, že vo štvrtom kalendárnom týždni 2025 bolo nahlásených 68 453 akútnych respiračných ochorení. Z toho najväčšiu chorobnosť zaznamenal ÚVZ SR v Nitrianskom kraji a najnižšiu v Trenčianskom kraji. Najviac chorôb sa vyskytuje u detí do päť rokov. 

Zo slov Červeňovej však vyplýva, že Slovensko kopíruje v tomto krivku z minulého roka. „Výskyt týchto ochorení nie je alarmujúci a neočakávame nejaké rozsiahle epidémie, skôr len lokálneho charakteru a týkajúce sa škôl a predškolských zariadení,” dodáva.  

Odporúčania platia tak pre deti, ako aj pre dospelú populáciu

Tatiana Červeňová zároveň bližšie ozrejmuje, že svoju úlohu pri akútnych respiračných a chrípkových ochoreniach zohráva aj počasie a správne obliekanie sa. Podľa hygieničky ľudia v dnešnej dobe o ochoreniach a preventívnych opatreniach viac čítajú a podľa dostupných rád sa aj správajú. 

K najhlavnejším preventívnym opatreniam, ako predchádzať chrípke, chrípke podobným ochoreniam a iným respiračným ochoreniam patrí podľa jej slov častejšia hygiena rúk, častejšie vetranie priestorov, menej kontaktov v uzavretých priestoroch pri väčšom počte obyvateľov, vyhýbanie sa kontaktu vo väčších kolektívoch a stravovanie formou zvýšeného podielu ovocia a zeleniny, vitamínov a minerálnych látok v tomto období. 

„Máme teraz plesovú sezónu, sú zábavy, realizujeme stretnutia, mali sme Vianoce,” vnáša svetlo do problematiky šírenia respiračných ochorení odborníčka, ktorá prízvukuje, že stretávanie sa s väčšou skupinou ľudí v tomto období je predsa len odlišné a intenzívnejšie ako inokedy. 

Ako problém uvádza aj častú zmenu počasia, keď je raz mrazivo a raz teplo. „Ľudia majú veľmi ľahko pocit, že sa môžu obliekať do tričiek, do tenších búnd a kabátov, takže častejšie prechladnú.”

Ochorenia sa týkajú najviac detí

Hlavná hygienička sa bližšie vyjadrila aj k stavu ochorení v materských školách. „Čo sa týka predškolských zariadení, tam v zmysle legislatívy, ktorá platí pre materské škôlky, máme povinný výkon ranného filtru,” informuje. 

V zásade to znamená, že zriaďovateľ alebo učiteľka, ktorá prevezme dieťa v predškolskom zariadení od rodičov, zhodnotí jeho stav a ak u neho vidí príznaky akútneho respiračného ochorenia, rodič si musí zobrať dieťa naspäť domov. 

Informácie k aktuálnej narastajúcej situácii ochorení v školách dopĺňa pre Štandard aj vedúca Odboru epidemiolódie ÚVZ SR Adriana Mečochová.

„Príslušná škola komunikuje aj s regionálnym úradom verejného zdravotníctva na základe aktuálnej situácie, či už je to zvýšená chorobnosť u detí, alebo môže ísť aj o výpadok učiteľov,” uvádza Mečochová a zároveň dodáva, že ak je chorobnosť prekročená vo výške absencie 20 percent žiakov, tak škola následne pristupuje k prerušeniu výchovno-vzdelávacieho procesu.

Žltačka, s ktorou na východe bojujú už dlhšie, prišla do Bratislavy teraz

Hepatitídu typu A, ktorá je vírusového pôvodu a spôsobuje zápal pečene, regionálne úrady verejného zdravotníctva ešte stále evidujú a monitorujú v niektorých okresoch východného Slovenska. Žltačka však pribudla aj na západe.

Zo slov hlavnej hygieničky ÚVZ SR Tatiany Červeňovej vyplýva, že žltačka typu A má inkubačný čas 50 dní. Ochorenie sa teda môže prejaviť až do dvoch mesiacov od nakazenia a osoba infekciu bez príznakov môže šíriť medzi ostatných ľudí. 

[link url =https://standard.sk/873930/opozicia-ziada-zverejnit-usmernenie-k-e-receptom-ministerstvo-zdravotnictva-reagovalo]

Podľa nej patria k prvým nejasným príznakom hepatitídy typu A nechutenstvo, nevoľnosť a bolesť v okolí brucha. „Jasnými príznakmi sú už tmavý moč a žlté sfarbenie pokožky alebo očí,” špecifikuje.

Ľuďom odporúča disciplínu a trpezlivosť v dodržiavaní nevyhnutných hygienických návykov, ku ktorým patrí hlavne umývanie rúk.

Bližšie informácie k aktuálnej situácii v Bratislave nám do redakcie zaslala Katarína Nosálová, hovorkyňa z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava. „Zaznamenali sme len sporadické alebo rodinné výskyty.”

„Od začiatku roka 2025 do 28. 1. 2025 evidujeme v Bratislavskom kraji 28 prípadov vírusovej hepatitídy typu A, pričom tie sa vyskytli vo všetkých okresoch Bratislavského kraja,” uvádza.

Zo štatistík, ktoré hovorkyňa pridáva, bolo najviac ochorení v Bratislave (24). V okrese Pezinok sú známe dva prípady a v okresoch Malacky a Senec evidujú jeden prípad žltačky A. 

„Od 21. 1. 2025 do 26. 1. 2025 pribudlo desať ochorení,“ ozrejmuje Nosálová z RÚVZ Bratislava. Údaje špecifikuje, v Bratislave pribudlo deväť prípadov a v okrese Pezinok jeden. 

[link url =https://standard.sk/873766/americke-centrum-pre-kontrolu-a-prevenciu-chorob-musi-ukoncit-spolupracu-s-who]

RÚVZ Bratislava podľa hovorkyne nariadil ľuďom, ktorí sa stretli s infikovanými lekársky dohľad a očkovaciu látku proti vírusovej hepatitíde typu A. Ide zväčša o rodinných príslušníkov, kolegov v zamestnaní či spolužiakov v školách a v škôlkach. 

„RÚVZ Bratislava zároveň tieto kontakty poučil o sprísnených pravidlách preventívnych opatrení, medzi ktoré patrí najmä osobná hygiena s dôrazom na časté umývanie rúk,” pridáva informáciu.

Na záver Nosálová ubezpečuje, aby ľudia neprepadali panike, že žiadnu epidémiu VHA (vírusová hepatitída A) v súčasnosti neevidujú. 

V ohrození života nie je v Bratislave nikto

Štandard sa obrátil aj na Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB), pod ktorú spadá aj Nemocnica akademika Ladislava Dérera (infekčné oddelenie na Kramároch), kde je najviac pacientov so žltačkou typu A.

„Aktuálne je v Univerzitnej nemocnici Bratislava hospitalizovaných deväť pacientov s hepatitídou typu A. Žiadny z týchto pacientov nie je v ohrození života. Najúčinnejšia prevencia je očkovanie a pravidelné umývanie rúk,” konštatuje hovorkyňa UNB Eva Kliská.