Mladiství nerobia rozdiely medzi dezinformáciou, hoaxom či konšpiračnou teóriou

Informácie v najväčšej miere získavajú mladí v online priestore, najmä na sociálnych sieťach. „Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa v tomto prostredí zároveň najčastejšie stretávajú aj s nepravdivými informáciami, a to hlavne pri témach politického diania a LGBTI+,” konštatovala inštitúcia.

Nedávno položili otázku o dezinformáciách aj mladým ľuďom v prieskume Európskeho parlamentu. Zo vzorky 25 863 študentov zo všetkých členských štátov Európy uviedlo 76 percent, že boli počas posledných siedmich dní vystavení dezinformáciám. Z toho 70 percent si myslí, že dezinformácie dokáže rozpoznať.

Vekom a nižším vzdelaním sa rozpoznávacie schopnosti v oblasti dezinformácií podľa štatistiky znižujú. „Dezinformácie, hoaxy, konšpiračné teórie a propaganda sú fenomény, ktoré majú čoraz väčší vplyv na verejnú diskusiu a formovanie názorov v súčasnej spoločnosti,” ozrejmil slovensko-český výskum. 

Dodal, že s rozvojom digitálnych technológií, najmä prostredníctvom sociálnych médií, sa tieto fenomény stali dostupnými v širšom meradle, čo umožňuje ich rýchle šírenie a prijímanie verejnosťou.

Vnímanie dezinformácií z pohľadu mladej generácie

Slová potvrdzuje aj študentka Nela, ktorá je členkou Mládežníckeho parlamentu Bratislavského samosprávneho kraja. Hovorí o tom, že informácie prichádzajú k mladým ľuďom na internetových stránkach aj prostredníctvom algoritmu. 

„Dnes musíme čeliť aj takým výzvam, ako zváženie väčšej kontroly obsahu, aby sme zamedzili dezinformáciám, pretože cez sociálne siete je oveľa jednoduchšie dostať sa k informáciám aj napríklad cez neoverené médiá. Skrátka hocikoho,” povedala pre Štandard.

Dezinformácie opisuje ako problém, ktorý prerástol z rodinných obáv až do spoločenského problému dnešnej doby. „Nakoniec, vždy ide hlavne o mediálnu gramotnosť – je jedno, či ide o informáciu z televízie, ktorú sa dozviem od rodiny, alebo o informáciu z mojej obľúbenej sociálnej siete,” dodala Nela. 

Overovanie informácií

Výsledky výskumu poukázali aj na to, že mladí ľudia často hodnotia pravdivosť informácií na základe prvého vizuálneho dojmu. Ak tému považujú za relevantnú, investujú viac času do overenia pravdivosti informácie a riešia iba témy, ktoré ich osobne zaujímajú.  

„Rodičia a starší príbuzní boli dôležitým zdrojom informácií a dôveryhodnými autoritami pre mladých ľudí,” špecifikovala štúdia. 

Reakcie u stredoškolákov na dezinformácie boli rôznorodé. Kým niekto pociťoval ľahostajnosť, u iných mohla falošná správa vyvolať silné negatívne emócie ako hnev alebo smútok. 

„Používatelia, ktorí zápasia s problémami duševného zdravia, môžu byť vystavení videám, ktoré oslavujú samovraždu alebo podporujú nebezpečné správanie,” uviedlo pre Štandard Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

Objasnilo, že pri sledovaní zábavného obsahu sa v našom mozgu uvoľňuje dopamín, ktorý je spojený s pocitom odmeny a spokojnosti. Tento pocit uspokojenia vedie k tomu, že deti vyhľadávajú ďalšie videá a tak trávia na internete oveľa viac času. 

Rezort školstva pravidelne na svojich webových stránkach apeluje na bezpečnosť, a to uvádzaním konkrétnych príkladov z online sveta.

Respondenti nepoznali rozdiel v pojmoch

Mladí ľudia zo Slovenska a Čiech mali podľa štatistických čísiel štúdie problém presne rozlíšiť rozdiel medzi pojmami hoax, dezinformácia, konšpiračná teória a propaganda. Často ich zamieňali alebo považovali za synonymá.

„Dezinformácie sa definujú ako nepravdivé informácie, ktoré sú vytvárané a šírené s cieľom manipulovať verejnosť,” uviedli v materiáloch výskumného ústavu, pričom u dezinformácií ide o úmyselné zavádzanie, ktoré má vplyv na správanie a názory jednotlivcov. 

Ako ďalej píšu, hoaxy sú správy, ktoré sa šíria hlavne prostredníctvom internetu a sociálnych médií a majú za cieľ dosiahnuť vysokú viralitu, často vyvolávajú šok, strach alebo sľubujú výhody za interakciu s obsahom. 

Konšpiračné teórie zasa predstavujú štruktúrované, ale neoverené a nepodložené vysvetlenia reálnych udalostí a propaganda sa zameriava na manipuláciu a formovanie verejných názorov a postojov v prospech konkrétnych politických alebo ideologických cieľov.

„Výskumy ukazujú, že mladí ľudia častejšie čelia hoaxom a konšpiračným teóriám na sociálnych médiách, pričom často nemajú dostatočné zručnosti na ich rozpoznanie a kritické posúdenie,” vysvetlili v štúdii. 

Mediálna gramotnosť z pohľadu ministerstva

Ministerstvo vyhlásilo, že tému vníma a považuje za dôležité pravidelne upozorňovať na šíriace sa dezinformácie, hoaxy či propagandu. Dodalo, že aj nedávne prípady poukazujú na závažný problém týkajúci sa tejto doby. 

V minulom roku riešili napríklad prípad, keď sa internetom šírili dezinformácie o vydávaní náhradného dokladu o vzdelaní pri zmene mena, priezviska alebo rodného čísla.

Varovali tiež pred takzvaným vzdelávacím seminárom pre učiteľov, ktorý organizovalo isté občianske združenie. Pozvánky na podujatie si našli učitelia vo svojich schránkach a podľa ministerstva sa na týchto stretnutiach šírila nenávisť, hoaxy a nebezpečné informácie.

Aj z tohto dôvodu dáva pre učiteľov a pedagógov rezort do pozornosti dokument s usmerneniami, ktoré sa týkajú boju proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti. 

Väčší dôraz na mediálnu gramotnosť kladie podľa rezortu aj nový štátny vzdelávací systém (kurikulárna reforma), ktorý je navrhnutý tak, aby lepšie pripravil žiakov na výzvy 21. storočia. „Táto kompetencia bude integrovaná do rôznych vzdelávacích oblastí s cieľom posilniť kritické myslenie a schopnosť pracovať s informáciami,” dodalo ministerstvo. 

Chrániť seba i ostatných

Zverejnilo aj zopár rád súvisiacich s mediálnou gramotnosťou. „Venujte pozornosť šokujúcim nadpisom, takzvaným clickbaitom a štylizácii textu. Falošné a zavádzajúce správy ohýbajú fakty, môžu obsahovať konšpiračné teórie či vyvolávať negatívne emócie.”

Dôležité je aj overovať si informácie. „Skontrolujte pôvod informácie a nájdite viacero zdrojov. Uistite sa, že ide o dôveryhodný zdroj,” uviedlo ministerstvo. 

V neposlednom rade odporúča overovať obrázky a videá či vyhodnocovať autenticitu online reklamy. „Falošné reklamy vyzerajú príliš dobre na to, aby boli pravdivé.” 

Upozorňuje tiež na zodpovedné zdieľanie obsahu aj z dôvodu možného negatívneho vplyvu na duševné zdravie ďalších mladých ľudí. „Pred tým, ako budete niečo zdieľať, zvážte, aký to môže mať dopad. Myslite na svoju digitálnu stopu.”

Odporúča takisto vždy nahlásiť nevhodný obsah. „Ak narazíte na obsah, ktorý je násilný, klamlivý alebo nenávistný, nahláste ho danej sociálnej sieti. Týmto chránite nielen seba, ale aj ostatných používateľov,” apeluje rezort na mladých ľudí.