Pokračujúca slovinská kliatba

Ako keby to predznamenalo zmar nášho útočenia. Matúš Bero trafil z voleja vnútri šestnástky po výbornom sklepnutí Boženíka len do zeme a Oblak stihol zareagovať. Vedľa pálili Boženík aj Suslov. Splnilo sa očakávanie, že Slovinci budú hrať odvážnejšie smerom dopredu.

Snažili sa rýchle, kolmé akcie, spoliehali sa na útočnú kvalitu Benjamina Šeška z bundesligového Lipska. Podstatne častejšie ho zapájali do útoku, k čomu pomohol aj návrat Gnezdu Čerina do stredu poľa po kartovom treste.

Slovinci sa po rozkývanom úvode usadili na hracej ploche a chvíľami mali v prvom polčase navrch. Hralo sa obojstranne vo vyššom tempe ako v Bratislave, za prvý polčas sme od oboch tímov zaregistrovali viac striel ako počas 90 minút na Tehelnom poli.

Šeško sa dostal do koncovky trikrát, raz tesne minul, dvakrát ho vychytal Dúbravka. Obranca Bijol ešte nebezpečne hlavičkoval po rohovom kope a v závere polčasu mal gól na kopačke inak nevýrazný krídelník Vipotnik.

Naši sekundovali, v posledných desiatich minútach prvého dejstva mali opäť navrch, gól však im však nebol súdený. Nedal ho ani strelec z ME 2024 Ivan Schranz, hrajúci prvýkrát v základnej zostave národného tímu od osemfinále Eura proti Anglicku. Calzona mu dal na ľavom krídle prednosť pred Lukášom Haraslínom.

Schranz opäť veľa nabehal, vytrvalo vbiehal do priestorov medzi zadákmi. V 38. minúte si výborne našiel priestor vo vzduchu za chrbtom Gnezdu Čerina, ktorý nedoskočil výborný center Dudu, lenže Oblak bol na čiare pripravený a skvelý.

Sklamanie zažil aj Róbert Boženík. Tesne pred prestávkou sa po akcii Bera so Suslovom dostal k hlavičke zo siedmich – ôsmich metrov, ale poslal ju do zeme a do stredu brány. Pred niečo vyše piatimi rokmi to vyzeralo, že sme v ňom našli po Vittekovi nového reprezentačného Robogola.

V prvých ôsmich zápasoch dal štyri góly, ale od novembra 2019 skóroval v 42 vystúpeniach už len trikrát. Nikdy nič nevypustil, drie ako kôň, nešetrí krokmi pri napádaní, ale kvalita potrebná na poste stredného útočníka, ktorý by sa mal ocitať pri finalizácii ofenzívnej práce tímu, v jeho prípade dlhodobo absentuje.

Neúčasť Davida Strelca, ktorý sa na jeseň presadil v Lige národov štyrikrát a ktorý už pred Eurom vyhral u Calzonu konkurz na pozíciu čísla 9, bola príliš citeľná.

Prevaha bez odmeny

V druhom polčase sme dominovali. Predchádzala tomu síce veľká možnosť Šeška, ktorý sa cez našu polovicu ihriska prirútil v nájazde na Dúbravku, ale od tej chvíle až do gólu v piatej minúte predĺženia Slovinci žiadnu šancu nemali.

Na našej strane boli dve príležitosti na rozlúsknutie baráže: dvadsať minút pred koncom sa Duda na pravej strane pohral s Janžom, vnikol až pred Oblaka, spätnou prihrávkou našiel Suslova, ktorý zo siedmich metrov prestrelil a v 88. minúte to bol opäť Duda, ktorý poslal z rohu prudký center na bližšiu žrď, pri ktorom bol prvý Dávid Hancko, lenže Oblaka nedokázalo v tejto baráži nič vyrušiť z dokonalej koncentrácie. Znovu vytiahol svetový zákrok.

Pri dlhotrvajúcej prevahe sa nám až na túto situáciu nedarili ofenzívne štandardky, ďalšie rohy či priame kopy nepriniesli nebezpečenstvo. V predĺžení prišiel zlom. Vyše štyri minúty sme Slovincov nepustili k lopte, až im vyšiel prechod po pravej strane.

Striedajúci Petrovič vysunul ďalšieho muža z lavičky Blaža Kramera, ten mu loptu vrátil k rohu šestnástky, Petrovič presne odcentroval a pred Dúbravkom našiel nestráženého Gnezdu Čerina. Bola to azda jediná nedôslednosť našich v zadných radoch.

Počas oboch zápasov sa po strate lopty vždy príkladne a rýchlo vracali do defenzívnych pozícií. Tentoraz však Gyombéra odtiahol pohybom Šeško a Suslov s Berom nechali strelca bez dozoru.

Bero ešte otočením hlavy a pohľadom skontroloval jeho pozíciu, ale chýbali mu azda dva kroky, aby Gnezda Čerin nemal pohodlnú pozíciu na hlavičkovú koncovku. „Rozhodne možno najmenšia chyba. Verím, že ju nespravíme a budeme oslavovať,“ zaprorokoval si domáci tréner Matjaž Kek deň pred zápasom.

Presne tak to aj dopadlo. Detaily hrali v prospech jeho tímu. Proti Slovensku neprehral ani v šiestom zápase na lavičke slovinských „Drakov“.

Ďalší priebeh predĺženia rozkúskovali domáci hráči. Slovne provokovali, aj za cenu žltých kariet, šikovne si pýtali fauly, prerušenia hry. Striedajúci Haraslín, ktorého päťkrát poslali na zem, im ešte zavaril dvoma krátkymi kľučkami, po ktorých vytvoril výbornú šancu pre Ľubomíra Tuptu, lenže domáci obrancovia strelu zblokovali a Samuelovi Mrázovi chýbalo azda poldruha kroka k dorážke do prázdnej brány.

A keď si ani Bénesova hlavička po centri Suslova nenašla cestu do brány, ľubľanský strelecký prízrak bol na konci. Prehrali sme 0:1, pretože sme 210 minút jednoducho nevedeli streliť gól.

Druhý prešľap v céčkovej divízii

Nanič sú nám konštatovania o bojovnosti, príkladnom prístupe, pokračujúcej práci s Calzonovým moderným herným konceptom, o hernom prejave. Bez gólov niet šance na výsledky. Tie sú ukazovateľom progresu, pretože za dojem sa body neudeľujú.

Len góly a výsledky nás mohli posunúť do vyššej kategórie. Je to menšia športová tragédia, nielen obyčajná prehra. V C-divízii sa znovu zdržíme a v zápasoch proti jej protagonistom sotva nastane herný progres. Ten sa kreuje proti ťažším súperom.

Z tímov, ktoré vypadli do C-divízie Ligy národov z „béčka“ je najvyššie Albánsko, na 65. mieste rankingu FIFA. Tretí pokus o vyskočenie z „tretej ligy“ príde na jeseň 2026.

Od septembra do novembra čaká na Slovensko šesť zápasov kvalifikácie MS 2026. Vedeli sme, že v nej budeme hrať proti Luxembursku a Severnému Írsku a po nedeli vieme, že ju otvoríme 4. septembra v Bratislave proti Nemecku.

V Lige národov vyradilo Taliansko, nad ktorým viedlo po 135 štvrťfinálových minútach 5:1, ale domácu odvetu nevyhralo, pretože squadra vyrovnala z 0:3 na 3:3 (a v súčte prehrala len tesne 4:5).

Hneď na začiatku bojov o Ameriku´26 sa pokúsime o ôsmy div (futbalového) sveta: Nemecko nikdy neprehralo zápas kvalifikácie majstrovstiev sveta na pôde súpera. Niet pochýb, že nás čaká boj o druhú pozíciu v kvalifikačnej skupine.

Ulsterčanov sme prevýšili v historickej kvalifikácii MS 2010 a aj v baráži o Euro 2021. Všetky tri súťažné zápasy sme nad nimi vyhrali. Proti Luxembursku nám pri postupe na Euro 2024 nečakane stačil jediný gól na štyri body. Málokto čakal, že to bude náš jediný skutočný priamy súper v boji o pozíciu za chrbtom Portugalska.

Uvidíme, ako to bude tentoraz. Isté však je, že ak nenájdeme kvalitu v koncovke, ak sa budeme naďalej trápiť neschopnosťou premieňať vyložené príležitosti – ohrozíme aj druhý cieľ tohto reprezentačného roka. Prvý sme nesplnili.