Dá sa to: Na výstavbu nájomných bytov pre rodiny s deťmi je ochotný aj žobrať

Radoslav bol v domove pomerne krátko. Dostal sa tam až v štrnástich rokoch. Opustil ich otec, ešte keď mal dva, a odvtedy žil len s mamou. „Moja mama, keď som bol ôsmak, veľmi ochorela, zhoršil sa jej zdravotný stav. Skoro rok strávila v nemocnici, teda pre mňa jediná cesta bol detský domov,“ spomína si Radoslav.

Deň, keď sme sa s Radoslavom stretli, bol preňho historický: práve v posledný deň školského roka sa dostal do detského domova. „Dostal som v ten deň vysvedčenie a potom som s pani kurátorkou šiel do Košickej Novej Vsi, kde sídlil detský domov.“ Zaujímavá náhoda, že práve v tento deň si Radoslav spolu s nami zaspomínal na jeho život.

Vyrastal v internátnom type detského domova, to znamená, že tam bolo viac ako sto detí v niekoľkých výchovných skupinách a za ten čas, čo tam boli, sa im vystriedalo viac ako 40 náhradných otcov a mám, ktoré sa o nich starali. „Hovoriť potom o nejakom pevnejšom kontakte sa nedá.“

Život akváriovej rybičky