Trumpove clá a kryptomeny alebo keď z neistoty vzniká príležitosť

Rozhodnutie Donalda Trumpa oslobodiť amerických spotrebiteľov od dovážaného tovaru ovplyvnilo najmä finančné trhy. Zatiaľ nevieme, či Trumpova politika povedie k väčšiemu počtu tovární na americkej pôde alebo k masívnemu rastu domácej produkcie, ale už teraz môžeme s istotou povedať, že jeho rozhodnutie zvýšilo všeobecnú makroekonomickú neistotu. To prinútilo investorov stiahnuť sa z rizikových pozícií a hľadať útočisko v defenzívnych aktívach alebo akciách.

Tento ústup do bezpečia ovplyvnil aj bitcoin a ďalšie kryptomeny. Tie nie sú zavedením ciel na zahraničný tovar priamo dotknuté, a preto zostali mimo pozornosti. Napriek tomu to nezabránilo poklesu ich cien, hoci nebol taký výrazný, ako sa dalo očakávať.

Ukázalo sa, že kryptomeny sú veľmi citlivé na pokles technologických akcií. Zatiaľ čo akcie spoločnosti Apple stratili viac ako 22 percent, cena bitcoinu klesla len o 9,78 percenta. Zostal tak relatívne stabilný.

Táto odolnosť naznačuje, že bitcoin si zachováva svoj status bezpečného prístavu aj v časoch turbulencií – aspoň v očiach niektorých investorov, ktorí ho stále považujú za poistku voči tradičným trhom.

Reakcia na zavedenie ciel však opätovne potvrdila rozdiel medzi bitcoinom a ostatnými kryptomenami. Tie, žiaľ, nepreukázali rovnakú odolnosť voči zlým správam ako bitcoin. Ethereum oslabilo o viac ako 24 percent, XRP o 16,31 percenta, Solana o 17,22 percenta a Dogecoin o 18,67 percenta. Bitcoin tak pre niektorých investorov stále žiari ako „digitálne zlato“, zatiaľ čo ostatné kryptomeny sú vnímané ako rizikové aktíva, ktoré výraznejšie reagujú na volatilitu.

Ako vysvetliť dosah ciel na kryptomeny?

Prvý dôvod je všeobecný. Kryptomeny sú vo svojej podstate globálnym projektom. Myšlienka bitcoinu či etherea vychádza z túžby vytvoriť digitálne aktívum, ktoré nie je obmedzené štátnymi hranicami. Zavedenie ciel, ktoré predstavujú nové bariéry pre globálny obchod, vníma komunita kryptomien negatívne. Je to krok späť vo vývoji. Rakúska ekonomická škola, ktorá obhajuje voľný obchod, je v kryptosvete populárna. Clá tento princíp podkopávajú – umelo zvyšujú ceny, obmedzujú hospodársku súťaž a bránia medzinárodnej deľbe práce, čo znižuje produktivitu. Posilňujú úlohu štátu, ktorý potom zhoršuje efektivitu trhu.

Pre zástancov kryptomien, ktorí ich vnímajú ako anarchokapitalistickú revolúciu proti centrálnym bankám, je Trumpov ťah nielen ekonomickou chybou, ale aj ideologickým útokom na ich víziu decentralizovaného sveta. Pre tých, ktorí bitcoin vnímajú ako alternatívu k zle riadeným štátnym menám, je akékoľvek posilnenie štátnej moci negatívnou správou.

Trumpovo rozhodnutie tak znižuje jeho popularitu v kryptosvete. Z krátkodobého hľadiska to má negatívny vplyv, ale z dlhodobého hľadiska môžu kryptomeny ťažiť z toho, že sa odhalia negatívne stránky silného intervencionizmu. Bitcoin by mohol získať na atraktivite ako aktívum mimo dosahu štátnej kontroly. Ak by sa obchodné vojny zintenzívnili a odhalili krehkosť štátnych ekonomík, kryptomeny by mohli, paradoxne, posilniť svoju pozíciu ako alternatíva k fiat menám, ktorých hodnotu ohrozuje inflácia a politické zásahy.

Praktické dôvody poklesu bitcoinu a ďalších kryptomien súvisia so všeobecnou neistotou v súvislosti s vplyvom ciel na makroekonomické ukazovatele. Atmosféra obchodnej vojny nie je priaznivá pre žiaden biznis vrátane kryptomien. Súčasná prestrelka medzi Čínou a Spojenými štátmi neveští nič dobré. USA v reakcii na čínske odvetné clá na americký tovar zvýšili sadzby na 104 percent.

Hoci sú americké spoločnosti predzásobené čínskym tovarom, vysoké clá čoskoro spôsobia, že čínske výrobky sa v zámorí stanú nepredajnými. USA pritom nie sú schopné tento výpadok rýchlo vykompenzovať. Príkladom môže byť textilný priemysel.

Tento výkyv na spotrebiteľskom trhu spomalí hospodársky rast a zvýši ceny. Podľa Trumpovej administratívy bude táto situácia len dočasná a po búrke sa hladina upokojí. Kritici však varujú pred dlhodobými škodami pre americké hospodárstvo. Čas ukáže, kto mal pravdu.

Záver pre investorov do kryptomien platí v oboch scenároch: čaká nás obdobie nestability a neistoty. Americký Fed zatiaľ zostáva zdržanlivý, pretože situácia je neprehľadná, a to z hľadiska makroekonomických vyhliadok, ako aj vhodnej reakcie. Nie je totiž jasné, či by mal Fed znížiť sadzby, aby podporil ekonomiku, alebo ich zvýšiť, aby zastavil ďalšiu infláciu. Kým sa postoj americkej centrálnej banky nevyjasní, ťažko očakávať, že sa bitcoin a ostatné kryptomeny vrátia k dlhodobému rastovému trendu.

Technická analýza: Ako sa vyvíjala cena bitcoinu

V čase písania tohto článku bola cena bitcoinu na úrovni 75 650 dolárov. Týždenná výkonnosť bola negatívna a dosiahla pokles o 9,78 percenta. Nové rozhodnutie Donalda Trumpa zvýšiť clá na čínsky tovar na 104 percent prakticky zlomilo nádej na pozitívny obrat trendu. Cena bitcoinu klesla výrazne pod hranicu 80-tisíc dolárov. Spodný support [hranica, od ktorej má cena tendenciu odraziť sa smerom nahor, pozn. red.] sa teraz nachádza v oblasti 74 300 dolárov. Ak sa napätie v súvislosti s clami vystupňuje, táto hranica môže byť prekonaná. V takom prípade by cena bitcoinu mohla klesnúť až na 66-tisíc dolárov.

Aby sme však nekončili negatívne, pozrime sa pozornejšie na graf. V pondelok okolo štvrtej hodiny popoludní cena bitcoinu výrazne vzrástla. Za necelú polhodinu poskočila o 7,25 percenta. Dôvodom boli špekulácie, že Biely dom plánuje oznámiť 90-dňové pozastavenie ciel. Túto informáciu neskôr Trumpov kabinet vyvrátil a cena bitcoinu opäť klesla.

Krátky, ale výrazný nárast však ukázal, že veľkí investori sú pripravení vložiť do bitcoinu značné finančné prostriedky, keď sa zlepší makroekonomické a politické prostredie. Táto udalosť naznačuje, že pod povrchom neistoty sa skrýva významný kapitál, ktorý len čaká na správny signál. Je to dôkaz toho, že kryptomeny zostávajú v hľadáčiku inštitucionálnych hráčov. Nedávny pokles ceny bitcoinu teda vôbec nenaznačuje, že sa kryptomena „vyčerpala“ alebo že ju investori odpísali.