Za Rusko bojujú tisíce cudzincov. Zajatí Číňania sú len kvapkou v mori

Na východe Ukrajiny sa 8. apríla príslušníci ukrajinskej armády dostali do ozbrojeného stretu so šiestimi Číňanmi, z ktorých dvoch zajali. Pred pol treťou o tom v príspevku na sociálnej sieti napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zverejnil aj prvé video s čínskym zajatcom.

Keďže išlo o vôbec prvý potvrdený prípad nasadenia čínskych občanov v rámci Ozbrojených síl Ruskej federácie vo vojne na Ukrajine, Zelenskyj zvolal tlačovú besedu, na ktorej potvrdil, že zajatci mali pri sebe "doklady, pasy a dokonca aj kreditné karty".

Číňanov delili desiatky kilometrov

Na tlačovej besede Zelenskyj tiež uviedol, že k boju s Číňanmi, a následnému zajatiu časti z nich, došlo pri dedinách Tarasivka a Bilohorivka v Doneckej oblasti.

Na území danej územnosprávnej jednotky sa v rôznych okresoch nachádza niekoľko obcí s takýmito názvami a všetky od seba oddeľujú desiatky kilometrov - zajatí Číňania teda určite nebojovali v rámci jednej jednotky.

Wang Kuang-ťün z mesta Čeng-čou, narodený v roku 1991, padol počas bojov o Bilohorivku 5. apríla do zajatia 81. samostatnej aeromobilnej slobožanskej brigády, patriacej pod Výsadkovo-útočné vojská Ozbrojených síl Ukrajiny. Skutočnosť oznámila prostredníctvom stránky na sociálnej sieti aj tlačová služba jednotky.

Z dostupných údajov však vyplýva, že ide o dedinu Bilohorivka v Siverskodoneckom okrese Luhanskej (a nie Doneckej) oblasti, o ktorú sa 5. apríla bojovalo - tá leží necelý kilometer od hranice oddeľujúcej Luhanskú a Doneckú oblasť, čo viedlo k nepresnému údaju o zajatí oboch Číňanov v Doneckej oblasti. Neskôr už ukrajinské médiá uvádzali správnu oblasť.

Druhý Číňan – Čang Žen-po z provincie Ťiang-si, narodený 27. júla 1998 – bol podľa údajov na telegramovom kanáli DeepState zajatý 2. mechanizovaným práporom 157. samostatnej mechanizovanej brigády v Tarasivke (podľa mapy priloženej k príspevku ide o Kosťantynivský okres).

Peking účasť popiera

Zelenskyj na spomínanej tlačovej besede zdôraznil, že Čína sa "či už priamo alebo nepriamo" pridala ku krajinám ako Irán (ktorý Moskve dodáva strelivo, balistické rakety a priznal sa k dodávkam bojových dronov) či Severná Kórea, ktoré vo vojne otvorene stoja na strane Ruska.

Ukrajinský prezident dodal, že kým vojaci zo Severnej Kórey bojovali proti Ukrajincom na území ruskej Kurskej oblasti, Číňania boli nasadení priamo na ukrajinskom území.

Čína s Ruskom dlhodobo úzko spolupracuje a podľa viacerých zdrojov poskytuje Moskve aj smrtiace vybavenie na front. Voči Zelenského slovám sa však Peking 10. apríla ohradil a označil ich za "nezodpovedné".

Šéf rezortu diplomacie Lin Jian dodal, že vláda vždy žiada svojich občanov, aby sa "vyhýbali účasti na vojenských operáciách ktorejkoľvek strany".

Kľúčovou skutočnosťou je totiž to, že zajatí Číňania – jeden v maskovacej rovnošate MultiCam, druhý v ruskej armádnej rovnošate – sú síce občanmi Číny, ale nie sú jej vojakmi.

Vzhľadom na to, že zajatí čínski občania (podľa ich vyjadrení takmer bez výcviku) bojovali na strane Ruska dobrovoľne a bez schválenia zo strany čínskych úradov, a tiež vzhľadom na celkový Kyjevom odhadovaný nevysoký počet (vyše 155) čínskych občanov v radoch Ozbrojených síl Ruskej federácie, má Peking v tomto ohľade pomerne čisté ruky.

Prinajmenšom dovtedy, kým Kyjev jasne nepreukáže, že o odchodoch svojich občanov do vojny na Ukrajine čínska vláda vie, alebo ich priamo riadi.

Agentúra Reuters 11. apríla zverejnila tvrdenia bývalého agenta západnej rozviedky a dvoch ľudí blízkych americkej rozviedke, podľa ktorých čínski žoldnieri v ruskej armáde nie sú priamo spätí s čínskou vládou - bývalý agent však dodal, že za ruskými líniami sa s povolením Pekingu nachádzajú čínski vojenskí dôstojníci s cieľom získania taktických poznatkov.

Od migrantov k žoldnierom

Podľa informácií Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) nezamestnaného Wang Kuang-ťüna zverbovali Rusi priamo v Číne – vo februári 2025 pricestoval do Moskvy a podpísal kontrakt. Dôvodom, prečo vstúpil do ruskej armády a zaplatil 300-tisíc rubľov (3 200 eur) za to, aby sa do Ruska dostal, bolo, že chcel získať ruské občianstvo.

Čang Žen-po zase prišiel do Ruska v decembri 2024 s cieľom turizmu. Počas toho, ako tam bol, ozval sa na inzerát verbujúci do vojny na Ukrajine a rovnako ako jeho starší krajan podpísal kontrakt s ruským ministerstvom obrany.

V prípade oboch zajatých Číňanov je tak zaujímavé iba ich občianstvo – príbehov ako sú tieto je totiž v ruskej armáde na tisíce.

Rusko už od roku 2022 aktívne verbuje do radov svojich ozbrojených síl Afričanov študujúcich v Rusku, Arabov z Palestíny či Libanonu, Kazachov, Indov a Nepálcov či Somálčanov a ďalších.

Lákadlom je pravidelná – a na ruské pomery nie zanedbateľná – výplata a tiež vidina ruského občianstva.

Niektorí (ako Wang Kuang-ťün) už zo svojej krajiny odchádzajú s cieľom vstúpiť do armády a získať - nasadením na Ukrajine - ruské občianstvo.

Iní (ako Čang Žen-po) pricestujú do Ruska a až tam sa rozhodujú zjednodušiť a urýchliť proces legalizácie svojho pobytu v Rusku prostredníctvom účasti vo vojne.

Aj mnohé videá dokazujú, že lákanie cudzincov do ruskej armády je bežným javom. Na vyššie uvedenom verbovači vysvetľujú, aké sú podmienky na získanie občianstva: „Môžete podpísať dohodu s Ministerstvom obrany Ruskej federácie. Podpísať sa dá na obdobie od jedného do piatich rokov. Potom, keď platnosť dohody vyprší, dajú vám ruský pas a vy sa stanete občanom Ruskej federácie. (...) Celý čas sa pritom budete nachádzať v oblasti Špeciálnej vojenskej operácie. Výplata sa pohybuje od 210-tisíc rubľov [2 240 €, pozn. red.] každý mesiac.“

Dodajme aj to, že v Rusku žije v súčasnosti zhruba 12 miliónov – predovšetkým tadžických a kirgizských – migrantov (osem percent obyvateľstva), z čoho asi polovica natrvalo. A každý rok získava najmenej 200-tisíc (v roku 2021 vyše 735-tisíc) z nich ruské občianstvo. Služba v ruskej armáde celý proces legálne urýchľuje.

Vyše tritisíc nových ruských občanov predstavovali v roku 2024 cudzinci, ktorí získali občianstvo za účasť vo vojne, a pre získanie občianstva tak oni ani ich rodinní príslušníci – podľa Putinovho prezidentského výnosu z januára 2024 – nemuseli ovládať základy ruského jazyka, dejín či zákonov Ruskej federácie.

Migranti namiesto Rusov

V roku 2023 dosiahlo Rusko neslávny rekord: v krajine sa narodilo menej detí ako v "ťažkých deväťdesiatych rokoch", pričom vlani bola pôrodnosť v Rusku na ešte nižšej úrovni ako rok predtým. Kremeľ je aj preto cudzincom so záujmom o prácu či službu v armáde otvorený.

Moskva síce oficiálne uznáva "nevyhnutnosť aktivácie boja proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a s nimi súvisiacej netolerancii" a Putin osobne označuje rozmanitosť za "stavebný kameň veľkosti a sily Ruska", ale – podobne ako v niektorých krajinách Európskej únie – v ruskej spoločnosti pre rozsiahlu migráciu postupne rastie napätie.

Na prelome rokov 2023 a 2024 sa začali objavovať správy o tom, že 100-tisíc ázijských migrantov bolo z Ruska presunutých na kolonizovanie okupovaného územia Ukrajiny – takúto činnosť v rozhovore pre Štandard potvrdil dobrovoľník v ruskej armáde: "Budujeme nové mešity a cerkvi, sťahujú sa sem noví ľudia."

Len do okupovaného Mariupola bolo presídlených zhruba 50-tisíc ľudí zo Strednej Ázie a zaostalejších častí Ruska. Takéto kroky Kremľa výrazne menia národnostnú mapu okupovanej časti Ukrajiny.

Žoldnieri pod znakom trojzubca

Kým Rusko môže lákať cudzích štátnych príslušníkov vidinou občianstva a pobytu – v porovnaní s ich krajinou – v civilizovanom štáte, vojnou zmietaná Ukrajina takéto lákadlá naporúdzi nemá. Na strane Ukrajiny tak bojuje iba asi dvetisíc cudzincov, prevažne z Európskej únie a Spojených štátov.

Keďže prichádzajú – v porovnaní s Ukrajinou – z vyspelejších krajín, ich cieľom je väčšinou samotné bojové nasadenie v boji proti Rusku. O ukrajinské občianstvo prejavujú záujem takmer výhradne dobrovoľníci z Ruska, ktorí sa – pochopiteľne – na rozdiel od dobrovoľníkov z EÚ či USA domov vrátiť nemôžu.