Tie okrem iného umožnili začať pre potreby vojny využívať všetky priemyselné zariadenia alebo materiálne prostriedky štátnych hmotných rezerv. Obmedzili tiež pracovné práva dotknutých zamestnancov vrátane zrušenia dovolenky a povinnosti pracovať 12 hodín denne, v noci, cez víkendy a sviatky. Prišlo tiež k zákazu odmietnuť štátne zákazky a rozšíreniu regulácie cien v oblasti obrany.
Vo všeobecnom registri podnikov ruského obranného priemyslu sa približne v tom čase (máj 2022) nachádzalo až 1400 podnikov, najmä vo vlastníctve štátu, pričom viac ako 977 z týchto podnikov bolo podriadených ruskému ministerstvu priemyslu a obchodu, 166 ministerstvu obrany, 80 Roskosmosu a 43 Rosatomu.
Vo firmách súvisiacich s obranou v tom čase pracovalo viac ako 4,5 milióna ľudí, či už ako priami zamestnanci alebo ako dodávatelia. Asi 25 percent z tohto počtu pôsobilo vo vedeckých organizáciách a 75 percent vo výrobných podnikoch. Znamená to, že vo vojensko-priemyselnom komplexe pracoval zhruba každý dvadsiaty Rus v produktívnom veku. Od začiatku vojny však toto číslo zrejme nezanedbateľne narástlo.
Rusi čerpajú pracovnú silu napríklad aj od študentov posledných ročníkov univerzít a technických škôl, ale aj od väzňov. Na nútené práce v máji 2024 Kremeľ využíval až 34-tisíc odsúdených, pričom tento počet má v aktuálnom roku vzrásť až na 80-tisíc.
Finančná mobilizácia
Pokiaľ ide o finančnú mobilizáciu, experti si všimli, že v prípade Ruska prichádza k „chronickému podceňovaniu výdavkov na obranu,“ keďže mnohí zahraniční analytici obmedzujú svoju analýzu na ročný rozpočet ruského ministerstva obrany vyjadrený v amerických dolároch, ktorý bol v roku 2024 52 miliárd.
To však so sebou nesie dve skreslenia. Prvým je to, že ruské výdavky na obranu sú podstatne vyššie v kontexte parity kúpnej sily [ekonomický ukazovateľ, ktorý porovnáva kúpnu silu rôznych mien tým, že sa zohľadňuje cena rovnakého tovaru alebo služieb v rôznych krajinách, pozn. red.]. Druhým je to, že celkové financovanie ruskej obrany, bezpečnosti a spravodajstva v roku 2024 je až 150 miliárd dolárov. V prepočte šlo asi o 6,7 percenta HDP.
„Pri posudzovaní skutočnej výšky ruských nákladov na vedenie vojny na Ukrajine značné výdavky znášajú rozpočty civilných rezortov alebo ich kompenzujú štátne a niekedy aj súkromné fondy spoločností,“ napísali analytici.
Dôležitú úlohu hrá vo finančnom kolotoči aj ruská banka Promsvyazbank (PSB), ktorú vláda v roku 2019 určila ako podpornú banku v obsluhe tamojšieho obranného priemyslu, čo sa v praxi odzrkadľuje najmä poskytovaním cielených a výhodných úverov.
Ruská vláda a ruské podniky navyše v ostatnom čase utajili informácie o niektorých svojich programoch, čo podľa analytikov „môže naznačovať, že tieto programy sa používajú na financovanie zahraničných operácií ruských špeciálnych služieb“.
Rozšírenie výroby
Pokiaľ ide o expanziu výroby, podľa analýzy satelitných snímok od februára 2022 bolo mnoho ruských obranných podnikov rozšírených a niektoré ďalšie kompetentní postavili takpovediac od nuly.
Moskva vo veľkom stavila aj na obnovu a modernizáciu starej techniky a munície, čo je finančne výrazne jednoduchšie. Rusi sa totiž riadia maximalizáciou ich vojensko-ekonomickej efektívnosti, ktorá je určená „úrovňou škôd spôsobených nepriateľským objektom v určitom čase a za určitú cenu materiálnych zdrojov“.
Tento prístup je podľa analytikov obzvlášť viditeľný pri ruských obrnených vozidlách. Napríklad, z počtu 2 100 tankov, ktoré dodali ruským ozbrojeným silám v roku 2023, vraj bolo nových len 210.
Platí to aj pri starých sovietskych neriadených leteckých bombách (FAB-250, FAB-500, FAB-1500 a FAB-3000), ktoré Rusi dokázali pomocou takzvaného korekčného modulu premeniť na riadenú kĺzavú muníciu s dosahom až 70 kilometrov. Aj keď sú zásoby starých bômb veľké, ale predsa len obmedzené, Rusi tiež opätovne naštartovali ich výrobu.
Razantné navýšenie výroby nastalo aj v oblasti rakiet a delostrelectva, ktoré je podľa ruských aj ukrajinských expertov zodpovedné za asi 80 percent strát na bojisku. Inštitút RUSI tvrdí, že výroba rakiet a delostreleckých granátov sa v závislosti od konkrétneho typu od začiatku vojny zvýšila 14- až 22-násobne.
Narástla aj produkcia notoricky známych balistických rakiet 9M723 Iskander, pričom konkrétne stúpla z približne 250 kusov v roku 2023 na viac ako 700 v roku 2024.
Rusko tiež hľadá a využíva alternatívne technológie. Krajina napríklad nie je výrobcom bavlny, ktorá je potrebná na výrobu nitrocelulózy, ktorá je zase hlavnou surovinou pri výrobe pušného prachu a iných výbušných látok. Na zlepšenie vlastných dodávok investuje ruská vláda do vývoja technológie na výrobu nitrocelulózy z dreva a ľanu. Podľa vyjadrenia predstaviteľov Rostecu, priemyselná výroba sa už rozbehla a plánuje sa zvýšenie podielu strelného prachu vyrobeného z takejto nitrocelulózy na 60–70 percent.
Čo je RUSI
RUSI je najstarší obranný a bezpečnostný think tank na svete. Bol založený v roku 1831 vo Veľkej Británii vojvodom z Wellingtonu. RUSI sa venuje výskumu a analýzam v oblasti obrany, bezpečnosti a geopolitiky, pričom poskytuje odporúčania pre vlády, ozbrojené sily, analytikov aj laickú verejnosť.
RUSI pravidelne vydáva správy, organizuje konferencie a spolupracuje s partnermi po celom svete vrátane Severoatlantickej Aliancie, Organizácie Spojených národov a Európskej únie.
Správu s názvom Víťazstvo v priemyselnej vojne. Porovnanie Ruska, Európy a Ukrajiny, 2022–24 vypracoval Jack Watling, vedúci výskumník pre pozemné vojny v RUSI, a Oleksandr Danyľuk, ktorý dlhé roky spolupracoval s ukrajinskými vládnymi štruktúrami v rezorte obrany, bezpečnosti a spravodajstva. Zverejnili ju začiatkom apríla 2025.
