Zničíte dušu mesta. Ukrajinci vedú v Odese kultúrnu vojnu

Hoci sú proti vojne s Ruskom, obávajú sa, že zákon zničí charakter Odesy. „Babeľa nemôžete odstrániť,“ povedala Antonina Polettiová, 41-ročná redaktorka miestneho spravodajského portálu a Odešanka šiestej generácie. „Ak ho odstránite, zničíte tak dušu mesta.“

Mesto už aj bez toho znáša ťažkú skúšku ruskej invázie, pričom každú druhú noc naň dopadajú drony a rakety. V súčasnosti Odesu rozdeľuje kultúrny spor, pričom socha Babeľa je jeho ohniskom. Iskrou bol práve dekolonizačný zákon, ktorý bol súčasťou širšieho úsilia vo vojnovej Ukrajine o prerušenie väzieb s ruským dedičstvom a vybudovanie identity bez jeho vplyvu.

Na prvý pohľad sa zdá, že kultúrny spor je podobný ako iné, ktoré rozdeľujú mestá na celom svete. Politickí oponenti sa chopili tejto otázky, aby si vylepšili svoj imidž. Univerzitní profesori navzájom odmietajú svoje práce. Pouliční aktivisti znehodnocujú sochy. Miestne elity sa obracajú na medzinárodné kultúrne organizácie.

Obe strany tvrdia, že výsledok kultúrneho sporu v Odese má mimoriadnu dôležitosť. Odesa bola založená počas Ruského impéria a je domovom prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva. Táto diskusia bude formovať povojnovú identitu národa a určí, či sa sústredí na ukrajinské korene a zbaví sa ruských vplyvov, alebo prijme širšie, multikultúrne dedičstvo.

Artem Kartašov, právnik z Odesy a podporovateľ zákona o dekolonizácii, povedal: „Odesa je pre Ukrajinu skúškou.“ Je to skúška toho, ako bojujeme proti ruským vplyvom – ako s nimi bojujeme teraz a ako s nimi plánujeme bojovať v budúcnosti.

Zákon o dekolonizácii je najnovším krokom v desaťročnom úsilí Ukrajiny zbaviť sa dedičstva svojich bývalých vládcov – najprv Ruského impéria a potom Sovietskeho zväzu. Predchádzajúce zákony zakázali sovietske symboly, zvrhli Leninove sochy po celej krajine, a zaviedli ukrajinčinu ako povinný jazyk vo väčšine oblastí verejného života.

Zákon o dekolonizácii, ktorý bol prijatý na jar 2023, je zameraný na pretrvávajúce symboly kultúrnej nadvlády Ruska. Vo väčšine miest proces prebiehal bez odporu: viac ako 25-tisíc ulíc a námestí bolo premenovaných a viac ako tisíc pamätníkov bolo demontovaných.

Jedným z najvýraznejších cieľov bol ruský básnik 19. storočia Alexander Puškin. Za cárskeho režimu bol cenzurovaný a vyhostený, neskôr ho Stalin povýšil na kultúrnu ikonu podpory ruskej kultúry v Sovietskom zväze a jeho sochy sa stavali po celej Ukrajine. Kremeľ tento prístup oživil počas súčasnej vojny a rozmiestnil jeho podobizne na ruinách okupovaného Mariupola.

Mnohí obyvatelia Odesy však Puškina nevnímajú ako symbol ruskej propagandy, ale ako slobodymilovného básnika, ktorý strávil rok vo vyhnanstve v ich meste, kde začal pracovať na svojom majstrovskom diele Eugen Onegin. Nad prímorskou promenádou sa dodnes týči jeho busta, ktorú v roku 1889 dali postaviť miestni obyvatelia.

Iryna Radianová, 57-ročná učiteľka francúzštiny v Odese, uviedla, že podporuje odstránenie sôch ruských vojenských osobností. „Ale dôležití ľudia a spisovatelia, čo s tým majú spoločné oni?“ spýtala sa, keď stála pri Puškinovej buste. „Myslím si, že potrebujeme oveľa jemnejší prístup.“

Okolo nej stáli pamätníky odrážajúce imperiálnu a sovietsku minulosť Odesy, vrátane veľkolepých Potemkinových schodov, 192 žulových schodov a 10 podestí, ktoré zostupujú k prístavu. Kedysi boli symbolom imperiálnych ambícií, neskôr boli zvečnené ako dejisko komunistickej vzbury vo filme Sergeja Ejzenštejna Bojová loď Potemkin.

Ivan Liptuga, vedúci odboru kultúry na Mestskom úrade v Odese, povedal: „Či sa nám to páči alebo nie, veľká časť dejín nášho mesta je spätá s obdobím cárstva a Sovietskeho zväzu.“ „Tieto fakty nie je možné vymazať, ignorovať alebo prepísať.“

Liptuga uviedol, že mestská rada si splnila svoju povinnosť podľa zákona o dekolonizácii a premenovala 230 ulíc, ktoré niesli mená sovietskych generálov a ruskej cisárovnej Kataríny Veľkej, ktorá v roku 1794 založila Odesu. „To predstavuje jednu desatinu odeských ulíc – dosť na to, aby sa taxikári stratili," dodal s úsmevom Liptuga.

Mesto odstránilo sochu Kataríny už koncom roka 2022, ešte pred prijatím zákona o dekolonizácii. Teraz leží vodorovne v kovovej schránke na nádvorí múzea.

Regionálna správa, ktorá je podriadená kancelárii prezidenta, však toto úsilie považovala za nedostatočné: premenovala ďalších 83 ulíc a určila na odstránenie zhruba 20 pamätníkov, vrátane tých, ktoré vzdávali poctu ruskojazyčným literárnym osobnostiam, ako sú Babeľ a Puškin.

Pri nedávnej návšteve Odesy boli na stenách budov viditeľné slabé obrysy odstránených tabúľ z Puškinovej ulice. Ulica sa vrátila k svojmu predchádzajúcemu názvu Talianska ulica, čo je odkaz na talianskych obchodníkov, ktorých v 19. storočí mesto prilákalo. Ďalšie ulice boli premenované po ukrajinských vojakoch, ktorí zahynuli počas ruskej invázie.

Liptuga uviedol, že považuje za nepochopiteľné odstrániť mená, ktoré „symbolizujú literárny a kultúrny odkaz Odesy“.

Avšak Kartašov, ktorý koordinoval presadzovanie zákona v regionálnej správe, poukázal na takzvanú „temnú stránku“ Babeľa, vrátane obvinení, že mal úlohu v sovietskej tajnej polícii a že chválil sovietsku kolektivizáciu. „Spôsobil ukrajinskému štátu veľmi veľa škody,“ povedal Kartashov.

Gregory Freidin, odborník na Babeľa a profesor slovanských jazykov a literatúry na Stanfordskej univerzite, oponoval, že spisovateľ kolektivizáciu odsúdil a jeho podiel na činnosti v sovietskej tajnej polícii zostáva nepreukázaný. Stalinove sily popravili Babeľa na základe vykonštruovaných obvinení v roku 1940.

Napriek tomu Kartašov povedal, že dominancia osobností ako Babeľ v Odese odráža desaťročia úsilia Ruska udržiavať kultúrny vplyv nad Ukrajinou, pričom skrýva prínos iných ukrajinských umelcov a spisovateľov. Všimol si napríklad, že v Odese sa nenachádza žiadna socha na počesť Lesi Ukrajinky, významnej ukrajinsky hovoriacej poetky, ktorá v Odese pôsobila.

„Rusko tomu vždy veľmi dobre rozumelo,“ vysvetlil Kartašov. „Označili Odesu týmito pamiatkami, aby mali ľudia dojem, že ruská verzia Odesy je tá správna.“

Odporcovia zákona o dekolonizácii sa odvolali na UNESCO, kultúrnu agentúru OSN, pričom tvrdili, že niektoré pamiatky určené na odstránenie sú pod jej ochranou. Očakáva sa, že agentúra predloží svoje závery v tejto veci v lete.

Zástancovia dekolonizačných snáh v Odese v tom vidia príležitosť, ako konečne zbaviť mesto ruských vplyvov. Vymazanie všetkých stôp ruského dedičstva však podľa Polettiovej, rusky hovoriacej redaktorky anglickojazyčného časopisu Odessa Journal, hrozí odcudzením Ukrajincov, ktorí vyrastali v ruskom jazyku a sú nasiaknutí touto kultúrou, no napriek tomu zostali verní Ukrajine, keď na ňu vtrhli moskovské vojská.

„Ukrajinská identita je občianska, nie etnická,“ povedala Polettiová. „Ak ľuďom vnútime jeden etnický model, vyvoláme veľký sociálny konflikt. Takáto budúcnosť ma desí.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.