Obnoviteľné zdroje sú odpoveďou na najväčšiu externalitu, akú sme dosiaľ pomenovali – globálne otepľovanie. Bez negatívnych či pozitívnych externalít však neexistuje žiaden ekonomický zásah do stavu vecí. Rozdiel je len v tom, či sa konkrétne externality pokúsime pomenovať, zmerať a prípadne oceniť – tak ako v prípade emisií uhlíka.
V prípade obnoviteľných zdrojov vieme vytypovať viacero podozrivých, napríklad externalitu v podobe destabilizácie energetickej siete. Externalitou môže byť aj ovplyvnenie hodnoty cudzieho majetku – napríklad výstavbou veterných parkov.
Lesy sto metrov vysokých vrtúľ majú nepopierateľný vizuálny vplyv na krajinu. Je to dôsledok pozitívny alebo negatívny? To je, samozrejme, subjektívne a závisí to od viacerých faktorov. Objektivizovať túto externalitu sa rozhodol francúzsky súd. V apríli tohto roka odňal povolenie na výstavbu veterného parku so 63 turbínami v Ardenách. Dôvodom je „vizuálne nasýtenie“ krajiny.
Sudcovské kladivko mení subjektívny názor na objektívny, no stále je to právnou argumentáciou podložený názor jedného či niekoľkých ľudí. Kvantitatívne meranie externalít veterných turbín publikovali vo februári dánski ekonómovia Carsten Andersen a Timo Hener. Zanalyzovali 2,4 milióna realitných transakcií v Dánsku a porovnali ich s lokáciou 7-tisíc veterných turbín.
