„Ak niečo zanedbáme v ranom veku, vznikajú bariéry, ktoré deti môžu obmedzovať celý život. Ak zasiahneme včas, pripravíme ich na úspešný štart v škole. Je to najlepšia investícia, akú v školstve môžeme urobiť,“ zdôraznil Drucker.
O škôlke rozhodujú mamy
O ženách, ktoré svoje dieťa dávajú do materskej školy, až keď „musia“ a radšej s ním zostávajú doma, sa občas hovorí, že sú to matky, ktorým sa nechce robiť. Ony však majú na vec iný pohľad.
Zuzana je mamou štvorročnej dcéry. Doma s ňou zostala kvôli partnerovej práci. Častokrát sa totiž sťahujú. „Nemá význam ju ťahať po škôlkach, keď stále cestujeme,“ hovorí s tým, že ju bude vychovávať a učiť na výnimku aj v budúcnosti doma.
Ako pre Štandard poznamenala, do desiatich rokov berú deti mamu za najlepšiu kamarátku. „Nie som ochotná to vymeniť za žiadnu prácu, za žiadne peniaze, za nič,“ dodala matka.
Reagovala aj na plán ministerstva školstva so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov. „Budú obmedzovať rodičov, ktorí majú iný prístup k týmto veciam, ale na druhej strane sa snažia pomôcť rodičom, ktorí nemajú inú možnosť.”
Podľa Zuzany rezort týmto krokom prinúti zriaďovateľov zabezpečiť dostatok miest pre tých, ktorých rodičia nemajú inú možnosť ako dať svojho potomka do materskej školy – napríklad preto, že musia pracovať, splácajú hypotéku, alebo sú v náročnej životnej situácii.
V súčasnosti sa totiž môže stať, že aj keď chce matka umiestniť trojročné dieťa do škôlky, miesto preň nenájde. Prednosť totiž majú škôlkari, pre ktorých je predprimárne vzdelávanie už teraz povinné, teda od piatich rokov.
Ekonomická realita
Kým niektoré matky sú toho názoru, že žiadna materská škola nie je hodnotnejšia ako kvalitne strávený čas dieťaťa s rodičom, iné mamy svoje ratolesti dávajú do škôlky od troch rokov bežne.
Po čase na materskej a rodičovskej dovolenke sú totiž nútené, väčšinou z finančného dôvodu, do práce nastúpiť.
„Ak nemusí ísť matka do práce, tak si viem predstaviť, že zostane doma, ale len v prípade, ak má jedno dieťa, ktorému sa môže plne venovať. No nemyslím si, že to je dobrý nápad, nakoľko v materskej škole majú už osvedčené postupy na výchovu detí,“ opísala pre Štandard trojnásobná mama Miroslava z okresu Senica.
Ako ďalej dodala, škôlkari získavajú dobrú imunitu a tí, ktorí nastúpia už v troch rokoch, sa neskôr lepšie adaptujú aj do školy a školského kolektívu.
Na problém nízkeho príjmu matiek počas rodičovskej dovolenky nedávno upozornil v rozhovore pre Štandard aj demograf Boris Vaňo. Podľa neho by sa finančná situácia rodín po narodení dieťaťa nemala zhoršiť, ak štát skutočne považuje deti za prioritu a dôležitú súčasť spoločnosti.
„Materský a rodičovský príspevok by teda mali v plnom rozsahu vykompenzovať príjem, o ktorý prišla rodina narodením potomka,“ hovorí odborník.
Učiteľka materskej školy z Bratislavy, ktorá si želá zostať v anonymite, upozornila na riziko zneužitia individuálneho vzdelávania. Podľa nej by zákonní zástupcovia mali preukázať primerané vzdelanie a schopnosť učiť dieťa doma.
„Aby to nezneužívali sociálne neprispôsobiví rodičia, ktorí tomu dieťaťu skutočne doma nemajú čo dať,“ povedala pre Štandard.
[link url =https://standard.sk/902277/problemy-s-ucenim-a-zakladnou-hygienou-deti-marginalizovanych-skupin-vyrazne-zaostavaju]
Myslí si tiež, že povinná predškolská dochádzka od troch rokov by pomohla práve deťom z rómskeho prostredia, ktoré sa potrebujú naučiť lepším hygienickým návykom a mať poriadnu stravu, ktorá má na vývin mozgu nepopierateľný vplyv.
V neskoršom veku by podľa nej tieto deti dosiahli aj lepšie vzdelanie a uplatnenie v spoločnosti.
Nebezpečný experiment s deťmi
Na plánovanú reformu predprimárneho vzdelávania zareagovala aj Kresťanská únia. „Štát by mal rodičom ponúkať podporu a možnosti, nie ich nútiť do rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s ich hodnotami a životnou situáciou,“ uviedol poslanec Národnej rady SR Richard Vašečka, ktorého návrh z dielne ministerstva zaskočil.
Podľa neho je toto rozhodnutie neuvážené, ideologicky motivované a v príkrom rozpore s právom rodičov vychovávať svoje deti podľa vlastného presvedčenia.
Vašečka varuje, že návrh na povinné predškolské vzdelávanie detí od troch rokov je nebezpečný experiment a odporuje navrhovanej zmene ústavy, ktorá by rodičom garantovala právo rozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich potomkov.
Podobný názor zdieľa aj Jana Michaličková, zriaďovateľka materskej školy, ktorá upozornila, že predčasná inštitucionalizácia môže mať negatívny vplyv na vzdelávacie výsledky. Podľa nej dieťa musí prirodzene dozrieť na predškolské zariadenie.
Bývalá poslankyňa Eva Hudecová návrh kritizuje tiež. Zdôraznila, že rodičia by mali mať slobodu rozhodovať o výchove a vyjadruje obavy, že povinná škôlka od troch rokov obmedzí ich možnosti.
Drucker kritiku odmieta
Minister školstva Tomáš Drucker však zámer zaviesť povinné predprimárne vzdelávanie obhajuje. Argumentuje tým, že už v súčasnosti navštevuje materskú školu od troch rokov približne 75 percent detí.
Šéf rezortu tiež uistil, že rodičia nebudú nútení dávať svojho potomka do škôlky, ak budú vedieť zabezpečiť primeranú domácu výchovu.
Pripomenul, že Slovensko sa v rámci cieľov Európskej únie zaviazalo dosiahnuť do roku 2030 aspoň 95-percentnú zaškolenosť detí vo veku od troch do piatich rokov, pričom aktuálne sa pohybuje okolo 86 percent.
Reforma má zmysel, ak zohľadní individuálne potreby
Podľa psychológov z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) predstavuje vek troch rokov prirodzený míľnik, kedy je dieťa schopné odlúčiť sa od rodiča, prijať nový režim a začať budovať vzťahy s rovesníkmi aj dospelými mimo rodiny.
Odborníci však upozorňujú, že ide len o orientačný vývinový ukazovateľ. Deti sa totiž nevyvíjajú rovnako. Tempo vývinu ovplyvňuje ich prirodzené danosti, ale aj rodinné a sociálne prostredie, v ktorom vyrastajú.
Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania však podľa VÚDPaP musí byť citlivé na individuálne potreby detí a rodín.
„Akékoľvek nariadenie, ktoré sa týka všetkých bez rozdielu, so sebou nesie aj riziká,“ ozrejmil ústav pre Štandard.
Aj preto psychológovia vítajú, že návrh počíta s možnosťou flexibilného vzdelávania. „Výskumy v rôznych krajinách potvrdzujú prínos predškolských zariadení od troch rokov. Týka sa všetkých vývinových oblastí, od sociálnej a emočnej až po kognitívnu,“ doplnil VÚDPaP.
