Žiaci sa v školách necítia bezpečne. Šikanu nik nerieši, kým nepríde vážny incident

Štátna školská inšpekcia zverejnila rozsiahlu správu z výskumu, ktorý realizovala v októbri a novembri minulého roka. Zamerala sa na prežívanie žiakov v oblasti pohody, bezpečia a prijatia v školách. 

Zber dát sa uskutočnil formou anonymného elektronického dotazníka a priamych návštev školských zariadení. Do výskumu sa zapojilo takmer 16-tisíc žiakov vo veku 14 až 18 rokov zo všetkých krajov a typov škôl vrátane základných, gymnázií a stredných odborných škôl. 

Znepokojujúce zistenia

Výsledky sú podľa školskej inšpekcie alarmujúce. Až 19 percent žiakov základných škôl a 15 percent študentov stredných odborných škôl uviedlo, že sa v školskom zariadení necíti dobre ani bezpečne. 

„Ak sa žiak necíti v škole bezpečne, vzdelávanie nemôže byť efektívne. Atmosféra bezpečia je základný predpoklad na učenie,“ upozornila hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianová.

Závažné sú aj zistenia týkajúce sa sociálnych väzieb a osamelosti. Každý piaty žiak základnej školy a až 22 percent študentov stredných odborných škôl pociťuje v triede osamelosť – nemajú kamarátov, nikto sa s nimi nerozpráva, vnímajú, že sú odmietnutí kolektívom. 

„Aby sme mohli bojovať so zhoršujúcou sa pohodou žiakov, musíme sa zamerať na tri oblasti: odstrániť izoláciu žiakov, riešiť ponižovanie a strach a posilniť čestnosť v prístupe dospelých,“ konštatovala inšpekcia.

Ako riešenie navrhuje zavádzanie ranných kruhov, ktoré by pomáhali budovať dôveru medzi školákmi a upevňovali tímového ducha v triedach. 

Rovnako dôležité je podľa inšpekcie vzdelávať aj učiteľov v témach rešpektu, rovnosti a citlivého prístupu k rozmanitosti v kolektíve, ale aj v posilnení hlasu žiakov, ktorí by mali mať viac príležitostí zapojiť sa do rozhodovania a diania v škole. 

Anonymné odkazy mladých ľudí

IPčko v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) analyzovalo 847 anonymných odkazov od mladých ľudí, ktorí svoje frustrácie zdieľali prostredníctvom online nástroja Vyfrustrovač. 

Až 35,5 percenta z prijatých podnetov sa týkalo školského prostredia. Mladí kritizovali najmä tlak na výkon, zosmiešňovanie zo strany pedagógov, ale predovšetkým ignorovanie šikany či bagatelizovanie sexistických prejavov. 

Zverejnené anonymné odkazy zahŕňali výpovede ako: „Šikanu neriešia, kým sa nestane niečo vážne, koľko tragédií ešte potrebujeme?“

„Keď som povedala, že chcem byť programátorka, učiteľ ma len vysmial“, „spolužiak sa často vyjadruje o ženách ako o spodine, tovare, slúžkach pre mužov” a ďalšie.

Normálni chlapi netancujú

Matúš je ôsmak na základnej škole. Má rád hudbu a pohyb, rozhodol sa preto navštevovať kurzy spoločenského tanca. 

„Zatiaľ čo moji rodičia ma podporovali, spolužiaci sa mi začali vysmievať. Hovorili, že tanec je iba pre homosexuálov, že som ako dievča a že normálni chlapi netancujú,“ opísal pre Štandard svoju skúsenosť. 

Spočiatku sa nevhodným poznámkam spolužiakov snažil odolávať, no útoky ho trápili čoraz viac. 

Matúš sa po čase začal cítiť menejcenne. Hodín tanca sa radšej vzdal a rodičom oznámil, že ho to prestalo baviť. Napriek tomu však zostal terčom posmechu a škola, ktorá ho kedysi tešila, sa pre neho stala nepríjemným miestom.

„Moje správanie a vyhýbanie sa škole si všimla triedna učiteľka, ktorá situáciu ihneď riešila s rodičmi a školskou psychologičkou,” doplnil chlapec, ktorý dnes už navštevuje iné školské zariadenie a pokračuje v kurzoch spoločenského tanca.

Učitelia aj rodičia podceňujú varovné signály

Psychická nepohoda a pocity osamelosti sa u detí často prejavujú nenápadne a postupne, takže si ich okolie nemusí hneď všimnúť. 

„Ako najčastejší prejav v správaní pozorujeme uzatváranie sa do seba, vyhýbanie sa alebo až nezapájanie sa do bežných aktivít. Najmä počas prestávok sú tieto deti akoby ‚neviditeľné‘,“ uviedla pre Štandard Asociácia školskej psychológie (AŠP). 

Učitelia aj rodičia tieto prejavy neraz podcenia a pripisujú ich napríklad puberte. Obzvlášť zraniteľnou skupinou sú podľa odborníkov tiché, introvertné typy, ktorých problémy zostávajú najčastejšie nepovšimnuté.

„Z vyjadrení rodičov vieme, že prejavy šikany sa neraz zľahčujú, či už zo strany pedagógov, alebo samotných rodičov detí, ktoré ubližujú,“ ozrejmila AŠP. 

Riešeniu často bráni to, že sa učiteľ o incidente vôbec nedozvie, pretože žiak sa mu počas vyučovania nezverí a hovorí o tom až doma, niekedy s odstupom času, no bariérou býva aj časová vyťaženosť pedagógov či obavy z konfrontácie s rodičmi.

Podľa psychológov si riešenie šikany vyžaduje čas, dôslednú prevenciu a vytvorenie bezpečného priestoru na rozhovor. 

Spolužiaci ako kľúčoví aktéri v prevencii šikany

Na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove kladú dôraz na včasné rozpoznanie a riešenie akýchkoľvek náznakov šikany, výsmechu či vylúčenia z kolektívu. 

„Napriek snahe sa však približne jeden- až dvakrát ročne takéto prípady vyskytnú. Postupy na ich riešenie sú založené na smernici k prevencii šikanovania a ich realizáciu zabezpečuje tím určených zamestnancov v spolupráci s vedením školy,” vysvetlila riaditeľka Viera Kundľová.

Ako ďalej ozrejmila, prevenciu ubližovania a šikanovania v škole zastrešuje triedny učiteľ v spolupráci so školskou psychologičkou a s centrom psychologického poradenstva. 

Okrem toho vo výchovno-vzdelávacej inštitúcii pôsobia skupiny angažovaných študentov, ktorí pod vedením pedagógov realizujú rovesnícke vzdelávanie a rôzne aktivity, ktorými podporujú vzájomnú toleranciu, solidaritu a možnosti pomoci v prípade problémových situácií.

Postihy pre pedagógov aj rodičov

Ministerstvo školstva podporilo prevenciu rizikového správania v školských zariadeniach viacerými opatreniami. Spustilo databázu preventívnych programov, obmedzilo používanie mobilov na základných školách a upravilo smernicu k prevencii šikanovania. 

Úspech zaznamenala aj iniciatíva ranných kruhov - krátkych stretnutí triedneho učiteľa so žiakmi pred vyučovaním, ktoré podľa ministerstva „výrazne prispeli k zlepšeniu atmosféry v triedach aj duševnej pohody detí“.

Rezort pripravuje aj nové príručky na podporu duševného zdravia a spolupráce s rodičmi. „Reagujeme tým aj na spätnú väzbu zo škôl, podľa ktorej si témy emócií, vzťahov a duševného zdravia vyžadujú väčší priestor,“ uviedlo ministerstvo. 

Zmeny sa dotknú aj legislatívy. Po novom bude postih hroziť pedagógovi, ktorý opakovane ignoruje vážne prejavy rizikového správania alebo porušuje práva žiaka, ale aj rodičom, ktorí napriek opakovanému rizikovému správaniu svojho dieťaťa odmietnu odbornú pomoc a ohrozujú tým bezpečnosť v škole.