Pani zabudla ešte zmieniť slovenský štát, klérofašizmus, upaľovanie čarodejníc a križiacke výpravy. To patrí do výbavy každého poctivého neverca.
Toto je jeden pohľad. Pohľad človeka, ktorý veľa hovorí, a málo vie, čo si mojká svoju agendu, a na ľuďoch mu pramálo záleží.
Kto pozná cirkev, kto pozná kňazov, kto pozná rehoľníkov, rehoľníčky, vidí niečo celkom iné ako bandu zakomplexovaných predátorov.
Viete, čo vidí? Vidí ľudí, ktorí sa obetujú. Vidí ľudí, ktorí idú na miesta, kde sa nikto iný neodváži vstúpiť. Táto „chorá“ cirkev kŕmi hladných, vzdeláva vylúčených, navštevuje väznených, bojuje za utláčaných, vymýva rany bezdomovcom, podáva pomocnú ruku tým, ktorí nikoho nemajú, zachraňuje zlomené ženy, ktoré naleteli klamstvám o prospešnosti zlých rozhodnutí, táto cirkev odprevádza umierajúcich, táto cirkev kope studne, stavia školy, strateným vybavuje doklady… Viete čo?! Je to perfektná cirkev. Naša matka.
Zasvätené osoby, to sú konkrétni ľudia, ktorí na seba zobrali vážny záväzok slúžiť Životu do posledného dychu. A tento záväzok napĺňajú.
Takú cirkev vidím, takú cirkev poznám, takú cirkev mám rád.
Samozrejme, tá ukričaná pani si môže okrem svojej agendy na plecia uviazať bremeno apoštolky beznádeje. Môže chodiť za umierajúcimi a hovoriť im, že ich už nič nečaká, že celé je to omyl. Že smrť je konečná stanica a najlepšie bude, keď sa už poberú do tej tmy. Neviem, aký to bude mať zmysel, ale dobre, nech si to skúsi.
V istom populárnom komikse dostane hlavný hrdina od diabla poverenie vrátiť sa na zem a byť pomstiteľom. Má zabíjať zloduchov. No nie preto, že sú zloduchmi. Má ich zabíjať preto, aby sa nestihli napraviť, aby zomreli nepripravení, aby neľutovali svoje hriechy, aby ich rovno zožrali plamene zúfalstva.
Presne toto je apoštolát beznádeje. Nechať ľudí skrúcať sa v úzkosti a potom ich skopnúť do priepasti.
Vyprášte duchovných odvšadiaľ!
Vyhoďte ich na smetisko dejín aj s ich solidaritou, obetavosťou a dobrotou!
Táto prázdna dáma si vystačí s prázdnou nádobou.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
