Orientačné investičné náklady sú okolo 60 miliónov eur a výstavbu, ktorá by mala trvať tri roky, plánuje spoločnosť v druhej polovici budúceho roka. „Vplyv prevádzky veternej elektrárne v najviac exponovaných okrajových častiach obcí na subjektívne vnímanie hluku je takmer zanedbateľný,“ uvádzajú v správe o hodnotení navrhovanej činnosti.
Čakali na verejné prerokovanie
Samosprávu Trnovca nad Váhom zaujíma názor obyvateľov na výstavbu veterného parku v ich katastri. Preto miestne zastupiteľstvo schválilo referendum, ktoré sa uskutoční 6. septembra. Obyvatelia budú odpovedať na otázku: súhlasíte s výstavbou Veterného parku Trnovec nad Váhom?
Na Slovensku sa doteraz konali minimálne štyri podobné referendá. Vo všetkých obyvatelia hlasovali proti výstavbe veterných elektrární v ich blízkosti. Niektoré z nich však boli neplatné, lebo nedosiahli potrebnú 50-percentnú účasť.
Podľa stanoviska starostu obce Trnovec nad Váhom Olivera Berecza vyhlásenie referenda o plánovanej výstavbe veterného parku kopíruje rovnakú stratégiu, akú zvolili aj pri predošlom miestnom referende proti spaľovni odpadov.
Toto referendum sa uskutočnilo pred štyrmi rokmi. Nakoniec však bolo neplatné, hlasovať totiž prišlo iba necelých 20 percent oprávnených voličov. Obec vydala k spaľovni odmietavé stanovisko a aj v tomto prípade si to chceli potvrdiť výsledkami hlasovania ľudu.
Aj pri referende o vetrenom parku počkali na verejné prerokovanie, aby obyvatelia mali dostatok informácií o projekte a mohli sa k nemu vyjadriť. Po prerokovaní, ktoré sa uskutočnilo 7. júla v miestnom kultúrnom stredisku, vyhlásili referendum.
O verejné prerokovanie veterného parku v Trnovci nad Váhom bol podľa samosprávy záujem a zúčastnilo sa na ňom viac ako 100 ľudí, prítomní boli aj zástupcovia Dusla Šaľa, ktorí im predstavili v prezentácii projekt.
Starosta obce Oliver Berecz si myslí, že ľudia majú k problematike veterných elektrární málo informácií, lebo majú oveľa väčšie problémy, ktoré riešia. „Je tu istá skupina ľudí, ktorí nesúhlasia. Preto sme si povedali, že stanovisko ľudí získame priamo od nich,“ hovorí pre Štandard.
„Ako skončí referendum, či vôbec bude platné, uvidíme v septembri. Po jeho skončení budeme múdrejší. Pre mňa je dôležité, aby tam prišlo čo najviac ľudí a vyjadrili svoj názor,“ doplnil starosta s tým, že tuší, ako referendum dopadne, ale špecifikovať to zatiaľ nechcel.
Projekt výstavby veterného parku je teda v súčasnosti po verejnom prerokovaní. Na základe správy o hodnotení jeho vplyvu na životné prostredie vypracovala obec stanovisko, v ktorom uviedla osem pripomienok.
„Takisto sme tam skonštatovali, že zatiaľ nemôžeme súhlasiť s výstavbou, kým to nebude celé splnené,“ vysvetlil Berecz s tým, že envirorezort by mal tieto pripomienky spracovať, vyhodnotiť a dať záverečné stanovisko.
Výsledok je v nedohľadne
Podľa starostu to ale nebude posledný krok. „Ja som to hovoril, myslím si, aj na verejnom prerokovaní, že keď sa aj vydá záverečné stanovisko, musíme si to povedať na rovinu, že na 99,9 percenta pôjde do rozkladu. To znamená, že sa tam dajú ďalšie pripomienky,“ spresnil Berecz.
Jedna z pripomienok sa týkala opatrení, ktoré používajú v zahraničí. Ide o montovanie radarov na koniec veternej turbíny. Tie sledujú pohyb vtákov a po vyhodnotení vedia vypnúť turbínu, a tak zabrániť kolízii s vtákmi.
„Toto bola napríklad jedna z pripomienok. Druhou bola akustická štúdia. Ako sme sa totiž dozvedeli na verejnom prerokovaní, nevychádza z reálnych meraní, keďže takéto niečo tu ešte nestojí,“ doplnil starosta, podľa ktorého ide iba o nejakú predikciu vplyvu hluku na ľudí či životné prostredie.
Žiadali preto, aby zrealizovali reálne merania vo veternom parku – či už v Európe alebo vo svete –, kde je minimálne taký počet turbín, ako má byť v tejto obci, a majú aj rovnakú výšku. „Ak to niekde existuje, tak ten infrazvuk sa tam odmerať dá,“ povedal starosta.
Pri takýchto projektoch je podľa neho častým problémom očakávanie, že o nich budú rozprávať najmä zástupcovia samosprávy. „Ak by sme išli do vysvetľovania my, hneď by bolo podozrenie, že projekt obhajujeme. To ale nie je pravda. Sú ľudia, ktorí sú proti a robia v tomto smere „osvetu“, takisto by to mal robiť aj investor. Je to na ňom, aby presvedčil ľudí,“ dodal Berecz.
Minister a veterné parky
Jedným z dôležitých a rozhodujúcich krokov povoľovania výstavby takýchto projektov je aj spomínané posudzovanie ich vplyvov na životné prostredie, takzvaný EIA, ktorým prechádza aj plánovaný veterný park v Trnovci nad Váhom.
Proces EIA, ktorý sa skladá z viacerých krokov, má za úlohu informovať ľudí o plánovaných investičných zámeroch. Zároveň poskytuje verejnosti možnosť zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov.
Hodnotia priame aj nepriame vplyvy investičného zámeru na zdravie obyvateľstva, životné prostredie, prírodné zdroje, majetok a kultúrne pamiatky.
Orgánom štátnej správy pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie je aj ministerstvo životného prostredia, na čele ktorého v súčasnosti stojí Tomáš Taraba.
Práve envirominister v minulosti priznal, že nie je veľkým fanúšikom veterných parkov. „Odkedy som minister životného prostredia, vydal som 0, slovom nula, povolení na výstavbu veterných parkov za takmer dva roky. Toľko k tomu, ako veľmi ‚milujem‘ veterné parky,“ napísal približne pred mesiacom Taraba na sociálnej sieti.
Ministerstvo podľa neho neplánuje podporovať výstavbu veterných parkov a chcú mať nad tým silnú kontrolu. „Už v minulosti som definoval, že podmienky sprísnime aj v procese, kedy sa bude vyžadovať súhlas obcí, súhlas prevádzkovateľov prenosovej sústavy s napojením a mnohé iné,“ doplnil Taraba.
Štandard oslovil aj ministerstvo životného prostredia. Na otázky do uzávierky nereagovalo.
