Odstrelí Brusel automobilky už v roku 2030? Zvažuje zákaz predaja „spaľovákov“ firmám

Nemecký bulvárny denník Bild priniesol cez víkend informácie o tom, že Európska komisia pripravuje plán, ktorý by mal prechod na elektromobilitu ešte urýchliť.

Do konca leta chce výkonný orgán EÚ navrhnúť, aby od roku 2030 mohli autopožičovne a firmy nakupovať do svojich flotíl len elektromobily – bez možnosti zakúpiť nové vozidlá so spaľovacím motorom. Následne by mal návrh predložiť na schválenie parlamentu a Rade EÚ.

Brusel informácie potvrdil, no dodal, že návrh Komisie vznikol v rámci dialógu s výrobcami áut, pričom zatiaľ len pristúpila k uskutočneniu „posúdenia (jeho) vplyvu“.

Vlani sa v Únii predalo zhruba 10,6 milióna nových automobilov. Zhruba 60 percent išlo do rúk firiem (zhruba pätina len do požičovní áut), zvyšok nakupovali bežní spotrebitelia. Nové nariadenie by tak od roku 2030 výrazne pretvorilo trh.

Prípadné opatrenie tak predstavuje akýsi medzikrok k plánovanému celoplošnému zákazu nových spaľovákov do roku 2035. Pre Brusel je to pomerne výhodná taktika – nespôsobí veľkú nevôľu spotrebiteľov, ktorým sa priamo nezasiahne do možnosti voľby, no zároveň zatlačí na výrobcov, aby novej legislatíve prispôsobili výrobu a čo najskôr sa odklonili od spaľovacích motorov k batériám.

Už teraz sa však hovorí o negatívnych dôsledkoch, ktoré by toto rozhodnutie spôsobilo.

Trend je opačný. Požičovne sa elektromobilov zbavujú

Požičovne áut sa obávajú, že ak elektrifikujú vozový park, stratia zákazníkov. Nico Gabriel, šéf jednej z týchto spoločností menom Sixt, sa preto voči plánu ohradil: „Dovolenkári si v podstate prestanú požičiavať autá.“

Vlna odporu sa zdvihla aj medzi nemeckými politikmi.

Europoslanec z radov ľudovcov (EPP) Markus Ferber priamo apeloval na šéfku Komisie Ursulu von der Leyenovú, aby od plánu upustila: „Nariadený nárast na sto percent elektromobilov vo vozových parkoch spoločností do roku 2030 nie je realistický.“

Argumentuje tým, že požičovne áut skôr zbavujú svoje flotily nakúpených elektroáut, než naopak. Spoločnosť Hertz napríklad začiatkom minulého roka redukovala počet elektroáut približne o tretinu (20-tisíc kusov) a výrazne obmedzila nákup nových.

V roku 2024 sa navyše celoplošne znížil dopyt požičovní po elektrických autách. Vozidlá na batérie tvorili v prvej polovici roka len 1,4 percenta ich nákupov, pričom v roku 2023 bola táto štatistika na úrovni štyroch percent.

S požičiavaním elektromobilov sa totiž spájalo viacero problémov. Denník New York Times vlani písal, že zákazníci si ich nemali kde nabíjať, keďže väčšina požičovní nemá pri letiskách nabíjačky. To je problém najmä v procese vrátenia elektromobilov, ktoré by mali byť nabité aspoň na 70 percent.

Výkonný riaditeľ americkej vetvy Volkswagenu Raghu Iyengar pritom podotýka, že „letiská sú známe tým, že nie sú prívetivé pre rozvoj elektrickej infraštruktúry".

Klienti požičovní tiež podľa amerických novín neboli pripravení na riadenie elektrických vozidiel a na ich bleskové zrýchlenie, čo viedlo k väčšiemu počtu nehôd a drahšiemu poisteniu. Niektoré spoločnosti tiež zistili, že je náročné zohnať náhradné dielce a elektroautá opraviť.

„Mysleli si, že elektrické vozidlá budú jednoduchšie, priamočiarejšie a lacnejšie na údržbu,“ citoval NYT Karla Brauera, analytika portálu iSeeCars. „Zistili, že to nie je pravda.“

Dôsledky pre priemysel

Ak by Komisia nakoniec svoj plán v aktuálnej podobe zrealizovala a opečiatkoval by ho parlament aj členské štáty, európsky automobilový priemysel by zrejme utrpel ranu, po ktorej by sa už nemusel spamätať.

Dôležitých je niekoľko otázok.

Čo sa stane, ak požičovne prejdú na elektroautá, no prestanú mať preto u zákazníkov úspech? A časť následne zbankrotuje, alebo pre nízky dopyt zmenší svoj biznis?

Dá sa to očakávať, pretože ako píše český ekonóm Lukáš Kovanda, príbeh Hertzu potvrdil, že „pokiaľ ide napríklad o turistov, tí v cudzom prostredí nemajú záujem strácať čas hľadaním nabíjacích staníc alebo bojovať o ich obmedzený počet pri hoteli“.

Odpoveď na otázky sa potom núka sama – klesne dopyt požičovní po nových vozidlách. A hoci to, že budú môcť nakupovať len elektroautá, bude znamenať, že sa takýchto vozidiel (nútene) predá viac než predtým, možno rátať s tým, že to nevykompenzuje obrovský pokles nákupov spaľovákov.

Lenže výrobcom áut môže byť jedno, či zákazníci nakupujú autá jazdiace na benzín alebo na elektrinu. Ak budú mať celkovo nižšie tržby, budú trpieť.

Pre európsky automobilový priemysel, ktorý sa borí naprieč kontinentom s kvantom problémov – od zbytočne predražených energií, cez prísne environmentálne predpisy, ktoré vo svete nemajú obdobu, až po clá Donalda Trumpa – sú teda medializované informácie ako cvengot umieračika.  

Nie div, že zámer Bruselu kritizuje aj nemecký kancelár Friedrich Merz: „Návrhy, ktoré vyšli najavo cez víkend, napríklad s ohľadom na vozové parky autopožičovní a elektrifikáciu, úplne míňajú potreby, ktoré v Európe aktuálne máme.“

Dodal, že „automobilový priemysel je jedným z kľúčových odvetví európskeho kontinentu a nesmieme dovoliť, aby bol zničený zúžením nášho zamerania na technológie, o ktorých ani nevieme, či sa budú do daného dátumu predávať“.