Týkať sa bude väčšiny tovarov vrátane automobilov, polovodičov a farmaceutických výrobkov. Zároveň sa obe strany dohodli na nulovej colnej sadzbe pre určité strategické produkty vrátane lietadiel a ich častí, určitých chemikálií a niektorých generických liekov.
Leyenová sa po rokovaniach vyjadrila, že „15 percent netreba podceňovať, ale je to to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť“.
Rovnako to vidí aj európsky komisár a hlavný obchodný vyjednávač Únie pre obchod Maroš Šefčovič. „Celkový ten kompromis je najlepší, aký sme mohli vyrokovať v tejto dobe, a verím, že otvára priestor na užšiu spoluprácu do budúcna,“ dodal.
Deň po konaní rokovaní spresnil, že Európskej únii sa podľa neho uzavretím obchodnej dohody s USA podarilo vyhnúť "obchodnej vojne so Spojenými štátmi a možnej strate státisícov či miliónov pracovných miest v Európe".
Fico: Šefčovič zabral
Slovenský premiér Robert Fico (Smer) v deň podpísania dohody na sociálnej sieti uviedol, že "Maroš Šefčovič opäť zabral, treba mu zablahoželať".
"Clá na dovoz do USA budú 15 percent. To je dobrý výsledok vyjednávania komisára Maroša Šefčoviča, ktorého Európska komisia posiela na najťažšie misie," dodal Fico.
Zároveň však podľa neho treba zistiť, čo "obnáša záväzok EÚ" nakúpiť energie za 750 miliárd a investovať do výrobkov amerických zbrojoviek.
Podobne pochválila Šefčoviča aj podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), podľa ktorej priniesol eurokomisár konkrétne výsledky.
Naopak, predseda koaličnej Slovenskej národnej strany Andrej Danko na sociálnej sieti uviedol, že Šefčovič "opäť sklamal", kým Trump "dosiahol, čo chcel".
„Bolo jasné, že ak si chceme zachovať zdravé obchodné vzťahy bez nejakých dramatických výkyvov, tak musíme hľadať východiská, ako sa dopracovať k vyrovnanejšej obchodnej bilancii. Hľadali sme oblasti, kde možno znížiť clá pre jednotlivé produkty. Spolu s americkými predstaviteľmi sme prešli viac ako 2-tisíc colných položiek za uplynulé mesiace a hľadali sme možnosť, kde sa tie clá dajú znížiť a kde vieme ísť na nulu,“ zhrnul rokovanie Šefčovič.
Dodal, že dohodnutý 15-percentný colný plafón je zároveň garanciou zo strany USA, že k ďalšiemu zvyšovaniu ciel už nedôjde, čo je dobrou správou pre automobilový a farmaceutický priemysel a pre výrobu polovodičov.
V týchto pre EÚ dôležitých oblastiach sa očakávalo, že americká strana bude požadovať oveľa vyššie clá ako 15 percent.
Zlé a horšie
„Doteraz predstavené detaily naznačujú dohodu výhodnejšiu pre Spojené štáty, ktoré maximálne využili svoje postavenie vo svetovej ekonomike, zatiaľ čo Únia napokon zvolila cestu väčších ústupkov," vyhlásil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Podľa podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) je dohoda medzi EÚ a Spojenými štátmi "očividne výrazne výhodnejšia pre USA ako pre EÚ".
"My budeme platiť clá a za to si ešte máme kúpiť za 750 miliárd energie a k tomu ešte 600 miliárd investovať v USA. Ak treba niekomu gratulovať za takúto dohodu, jednoznačne Donaldovi Trumpovi," uviedol Taraba.
Európa bola podľa neho na základe "objektívnej skutočnosti" v pozícii štatistu a výsledok by dopadol rovnako, aj keby s Trumpom v mene Únie rokoval ktokoľvek iný.
"V podstate sa len čakalo od začiatku, či to dopadne pre Európu zle alebo to dopadne veľmi zle. Dnes sa tešíme, že to je ‚len‘ zlé," zhrnul šéf envirorezortu.
Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank, sa k colnej dohode medzi USA a EÚ stavia pesimisticky. Víťazmi obchodnej dohody sú podľa neho najmä Donald Trump, Veľká Británia, zástancovia brexitu, americký zbrojári, americké energetické firmy, ale tiež európske automobilky.
„Tým prvým víťazom dohody je americký prezident Donald Trump. Z hľadiska videnia sveta, ktoré zastáva on a jeho administratíva, dochádza k náprave dlhodobého asymetrického obchodného vzťahu medzi USA a EÚ. Spojené štáty teraz uplatnia na väčšinu dovážaného tovaru nové 15-percentné clo, zatiaľ čo EÚ na dovoz z USA uvalí nulové clo, žiadne. Teda 15 : 0 pre Trumpa – takto to Trump predá svojim voličom,“ vyhlásil Kovanda.
Francúzsky premiér François Bayrou označil uzavretie dohody za kapitulovanie Európy pred Washingtonom.
Deň podpísania dohody je "čiernym dňom, keď sa únia slobodných národov, spojených, aby potvrdili svoje spoločné hodnoty a bránili svoje spoločné záujmy, stáva podriadenou,“ napísal Bayrou 28. júla na sociálnej sieti X.
Ani reakcia nemeckého kancelára nenechala na seba dlho čakať. „Nebolo možné očakávať, že dosiahneme niečo viac," vyjadril sa Friedrich Merz s dôvetkom, že negatívne dôsledky ciel „sa neobmedzia len na Nemecko a Európu, ale vplyv tejto obchodnej politiky uvidíme aj v Amerike“.
Na otázku o negatívnych reakciách nemeckých firiem na dohodu Merz pripomenul, že niektoré podniky a odvetvia ju prijali s úľavou. „Je mi však úplne jasné, že clá, ktoré teraz zostávajú, najmä clo vo výške 15 percent oproti nulovým na vývoz z EÚ, predstavujú značnú záťaž pre exportne orientovanú nemeckú ekonomiku,“ poznamenal s tým, že pred dohodou opakovane upozorňoval, že „ak vôbec nejaká bude, bude asymetrická“.
Koniec neistoty
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini je presvedčený, že po mesiacoch neistoty padlo uzavretie dohody vhod.
"Neistota zneisťovala trhy, výrobcov, ako aj zamestnancov v jednotlivých krajinách EÚ vrátane Slovenska. Až čas však ukáže, aké dopady a na koho bude mať táto obchodná dohoda," vyhlásil Pellegrini.
Postupom času sa tiež podľa neho ukáže, "či sa Európskej únii podarí udržať konkurencieschopnosť, ktorú v posledných rokoch strácala v globalizovanom svete".
Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad si myslí, že dohoda prinesie dočasnú stabilitu, ale je nevyvážená.
Haddad privítal niektoré aspekty dohody vrátane výnimiek pre odvetvia kľúčové pre francúzsku ekonomiku a to, že dohoda zachovala európske nariadenia v odvetviach ako digitálne technológie a zdravotníctvo.
„Ale povedzme si to jasne: súčasná situácia nie je uspokojivá a nie je udržateľná,“ napísal na sociálnej sieti francúzsky šéf eurorezortu.
Zväzy spokojné nie sú
Pre Slovensko, ktoré patrí medzi najotvorenejšie a najexportnejšie ekonomiky v EÚ, má podľa Rastislava Machunku, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, dohoda uzavretá medzi Leyenovou a Trumpom zásadný význam.
"Aj keď sa podarilo odvrátiť najvážnejšiu hrozbu v podobe 30-percentných ciel, dohodnutých 15 percent stále predstavuje pre exportne orientované firmy citeľný zásah do nákladov a konkurencieschopnosti," spresnil Machunka.
Zamestnávateľské zväzy na Slovensku teda oceňujú euro-americkú colnú dohodu, problémom však je podľa nich konkurencieschopnosť európskych firiem. Úpadok konkurencieschopnosti priemyslu je podľa zväzov najväčšou výzvou, ktorej EÚ čelí a na ktorú musí urgentne reagovať.
„Ako člen BusinessEurope zdôrazňujeme, že otvorený a pravidlami riadený obchod je základom európskej konkurencieschopnosti. Kľúčové je teraz zabezpečiť, aby dohoda vytvorila rovnováhu medzi obranou citlivých sektorov a udržaním dlhodobej strategickej spolupráce s USA,“ poznamenal generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Naopak, nemecké podnikateľské zväzy dohodu ostro kritizujú. Podľa nich ide o bolestivý kompromis, ktorý môže mať vážne dopady na nemecké hospodárstvo.
Exportéri varujú, že nové 15-percentné clo, na ktorom sa transatlantickí partneri dohodli, zasiahne aj automobilové odvetvie a spôsobí rast cien či narušenie dodávateľských reťazcov.
Obchodné združenie BGA dokonca hovorí o existenčnej hrozbe pre viaceré firmy, kým Spolkový zväz nemeckého priemyslu (BDI) považuje dohodu za slabý kompromis, ktorý vysiela negatívny signál pre budúce transatlantické obchodné vzťahy.
(tasr, hal)
