Aljašský samit, zmrazenie frontu, koniec vojny. Ako to vnímajú vojaci ruskej armády?

Zároveň sa diskutuje aj o plánoch na prípravu nasadenia takzvaných zaisťovacích síl, ktoré by po ukončení bojov na Ukrajine zaisťovali bezpečnosť a vylučovali ďalšiu ruskú inváziu.

Estónsky premiér Kristen Michal je pripravený odoslať na Ukrajinu v rámci záruk jednu rotu vojakov. Predseda obranného výboru v nemeckom Spolkovom sneme Thomas Röwekamp sa 20. augusta vyjadril, že očakáva, že Berlín v rámci mierovej operácie na Ukrajine v prípade dosiahnutia trvalého prímeria s Ruskom nasadí nemeckú armádu.

„Ukrajine treba poskytnúť záväznú záruku vrátane vojenskej záruky, že v prípade obnoveného útoku Ruska sú Európania spolu s americkými vojakmi pripravení tento úder odraziť,“ povedal Röwekamp. Kým prebiehajú rokovania, boje a nálety na východe neustávajú.

Hoci by mali byť zaisťovacie sily podľa predstáv európskych politikov jednou z kľúčových bezpečnostných záruk, Moskva s ich nasadením na povojnovej Ukrajine zásadne nesúhlasí.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa vyjadril, že „Rusko prijme, ak budú bezpečnostné záruky Ukrajine poskytnuté na rovnocennom základe za účasti krajín ako Čína, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko“.

Americký viceprezident JD Vance však vyhlásil, že európske krajiny budú musieť niesť „leví podiel“ bremena bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

V interview pre Fox News zdôraznil, že Spojené štáty by nemali niesť hlavnú záťaž, ale mali by byť nápomocné, ak to bude nevyhnutné na zastavenie vojny a zabíjania.

Česká ministerka obrany Jana Černochová sa vyjadrila, že Praha je ochotná rokovať o účasti českých vojakov v zaisťovacích silách, avšak iba ak by nešlo o bojové nasadenie a nebolo by ohrozené zdravie vojakov.

Koniec bojov

"Naša armáda je v podstate rozdelená na dve skupiny. Jedni už toho majú plné zuby a chceli by sa buď vrátiť domov, alebo zostať na nových územiach vo svojich nových domoch. Druhí frflú, že ak zostaneme bez Charkova či Odesy, bude to hanba, a teda treba ísť ďalej na západ," hovorí pre Štandard mobilizovaný ruský vojak Jevgenij.

Spresňuje, že toto rozdelenie nijako neodráža vek, náboženské, hodnotové ani ideologické ukotvenie vojakov. "Vrátiť Odesu" chcú podľa Jevgenija tak mladí, ako starí - domov chcú rovnako tak starí, ako aj mladí.

Dobrovoľník z jednotky protivzdušnej obrany so zameraním na drony Smirnov je presvedčený, že zmrazenie frontu "ničomu neprospeje", keďže "silnejšia strana, v tomto prípade my, nie je s územnými ziskami spokojná".

"Hneď po vojne môže začať kyjevský režim viesť nový prezident i nová vláda, dokonca aj Putina môže po čase vystriedať niekto nový, ale ak teraz vojnu prerušíme čímsi na spôsob Minských dohôd, nebude to koniec - iba prestávka," hovorí Smirnov.

Kľúčové je podľa neho okrem územia aj postavenie cirkvi - autokefálna Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) podľa neho "nesmie vytesniť" Ukrajinskú pravoslávnu cirkev (UPC) Moskovského patriarchátu.

Pripomeňme, že UPC naďalej odmieta odpojiť sa od Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC), a ak tak neurobí do 24. augusta, Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) podá na súd žiadosť o jej rozpustenie.

Kontraktor Stepan počas vojny počal s manželkou dieťa a jeho postoj k pokračovaniu bojov sa tak zmenil.

"Spočiatku, priznám sa, som chcel vojsť do Kyjeva, ale dnes je mi jasné, že pre Kyjev by sme museli bojovať ešte aspoň rok a na to už môžem kašľať, radšej budem po manželkinom pôrode doma", hovorí so smiechom Stepan.

"Ak mieru nenastane, mám ešte jedno eso v rukáve: teba môžu ako zmobilizovaného alebo ako kontraktora pustiť domov nadobro jedine vtedy, ak ťa volia do nejakého štátneho úradu, hoci aj na obec," hovorí Stepan s tým, že štátny fond "Obrancovia vlasti" pomáha veteránom získať lukratívne administratívne funkcie.

Ako však vojak hovorí, "aby ti fond s týmto pomohol, treba, aby si kedysi utŕžil zranenie, bol od wagnerovcov, výhodou je vysokoškolské vzdelanie, vek okolo 30 až 35 rokov".

Mierovú dohodu by privítal aj Jevgenij, ktorý sa na rozdiel od Smirnova a Stepana ocitol na fronte proti svojej vôli.

"O politiku sa nezaujímam, Ukrajinci aj SVO sú pre mňa pusté zvuky. Prerušenie bojov by som ja osobne privítal - okamžite by som šiel domov, vybielil účet, zbalil sa a vypadol kamsi do Arménska alebo Gruzínska predtým, ako sa to znova spustí. A ktovie, možno už o pár mesiacov skúsim aj nejaké to vízum v Európe," čím má Jevgenij na mysli niektorú z krajín Európskej únie.

Smirnov, ktorý Jevgenija nepozná, si je podobných nálad v armáde dobre vedomý a aj preto sa stavia k prerušeniu bojov skôr skepticky.

"Ak dosiahneme dohodu, ktorá nás na sto percent uspokojí, potom dobre. Ale ak to bude polovičaté riešenie, načo na pár rokov odkladať nevyhnutné? Len opustia krajinu desiatky tisíc chlapov, ktorí už druhý raz nespravia chybu, ktorej sa dopustili, a ujdú dlho predtým, ako bude vyhlásená nová mobilizačná vlna," hodnotí Smirnov.

Hovorí však, že nie je odborník a možno sa armáda, naopak, preskupí, doplní o mladé ročníky, zahraničných kontraktorov a napokon bude ešte silnejšia a prímerie tak môže jeho strane vlastne prospieť.

Pripomeňme, že podľa americkej spravodajskej agentúry sa ruská armáda obnoví až "počas nasledujúceho desaťročia", podľa nórskej v priebehu piatich až desiatich a podľa ukrajinskej piatich až siedmich rokov. Najpesimistickejšie odhady ponúka estónska rozviedka: podľa tej sa ruská armáda rekonštruuje do troch až piatich rokov.

Bezpečnostné záruky

Ruských vojakov sme sa pýtali, ako hodnotia možné bezpečnostné záruky Západu vo vzťahu k Ukrajine. Stepan ani Smirnov, ktorí - nehľadiac na rozdielne názory na možnú mierovú dohodu - zastávajú v zásade prorežimný postoj, sa Západu neobávajú.

Ruská občianska "opozícia zužuje svoju kritiku v zásade na Putina. Pritom je to iba tvár systému - nahraditeľná, vymeniteľná. Ani so smrťou Stalina nepadol Sovietsky zväz. Aj keby tam sedel niekto iný, Kyjev je ruské mesto, Odesa je ruské mesto. A to sa nezmení", hovorí v rozpore s dejinami i demografiou Smirnov.

Podľa neho žiadne záruky nemôžu odradiť Rusko od "navrátenia ruských krajín" z dlhodobého hľadiska. "Amerika má svoje problémy a Európa už ukázala, že bojovať nevie. Až na dobrovoľníkov a nejakých odborníkov tu nie sú žiadni vojaci NATO, lebo ich vlády sa boja, samotní vojaci NATO sa boja," hodnotí stav vecí Smirnov.

Podľa Stepana nepredstavujú jednotky NATO na Ukrajine po podpísaní prímeria pre Ukrajinu skutočné bezpečnostné záruky, tobôž nie hrozbu pre Rusko.

"Koľkých vojakov sú ochotné poslať európske štáty? V porovnaní s naším počtom na Ukrajine je to nič. Keď sa dá ruská armáda do pohybu – hoci snáď už bezo mňa –, tak vlády NATO tie armády rýchlo stiahnu, lebo by ich voliči roztrhali. Toto je výhoda diktatúry, autokracie, nazvite to ako chcete - vedenie sa nemusí pýtať na názor voličov," hodnotí úlohu jednotiek NATO na povojnovej Ukrajine Stepan.

Jevgenij je presvedčený, že jednotky krajín NATO na Ukrajine môžu zohrať výlučne politickú, a nie vojenskú úlohu.

"Doma vlády povedia, že nezaťahujú krajinu do vojny, že Berlín, Londýn aj Paríž posielajú dovedna nanajvýš pár tisíc vojakov, zároveň však dodajú, že tým bránia mier. Kremeľ zas bude môcť prítomnosť týchto jednotiek využiť ako zámienku na obnovenie bojovej činnosti proti Ukrajine, ktorej následne tieto slabučké jednotky proti našej armáde nijako nepomôžu" myslí si Jevgenij.

Výmena územia

Priebeh samitu na Aljaške nami opýtaní ruskí vojaci nesledovali, keďže mu neprikladali veľkú vážnosť. "Je okolo toho strašný krik, na Telegrame sa rozoberá, ako si podali ruky, že Putin tam poslal dvojníka, že mal v topánkach čosi, aby vyzeral vyšší," hovorí Stepan otrávene s tým, že bežných vojakov, ktorí sú na fronte už pár mesiacov, môže zaujať iba znenie dohody, nie prekáračky pred jej uzatvorením.

Záujem ruských vojakov však pritiahlo, keď sa začalo hovoriť o výmene územia. Dostať aj zvyšok nateraz neokupovaného Donbasu by s výnimkou apolitického Jevgenija nami opýtaní vojaci privítali, vzdať sa však čo i len časti okupovaných ukrajinských oblastí na juhu - Chersonskej a Záporožskej - je podľa nich neprípustné.

Na otázku Štandardu, či Záporožskú Sič ukrajinských kozákov – "najlepšie organizovanú, ale zároveň najhoršie ovládateľnú časť kozáctva" –, a teda aj dnešnú Záporožskú oblasť, považujú ruskí vojaci za historické ruské územie, Smirnov odpovedal záporne.

"Možno nie je," povedal Smirnov, ale ustúpiť z nej neslobodno, pretože v bojoch o oblasť zahynulo veľké množstvo ruských vojakov.

Stepan je zasa presvedčený, že Záporožská oblasť patrí Rusku, pretože ukrajinských kozákov porazila a ich Záporožskú Sič v roku 1775 zničila ruská imperátorka Katarína II.

Či už by po zmrazení súčasnej frontovej línie k nejakým územným úpravám došlo, alebo nie, vojaci na oboch stranách budú nespokojní: Ukrajinci stratia priveľa, Rusi získajú primálo.

Rozhovory boli vedené v ruštine a následne preložené do slovenčiny. Pri preklade boli vynechané parazitické slová a nadávky.