Švédska polícia vyšetruje tvrdenia o rozsiahlom volebnom podvode

Obvinenia z volebných podvodov sú vo Švédsku mimoriadne zriedkavé a obvinenia tohto charakteru, ktoré sa teraz vyšetrujú, sú doposiaľ takmer nepoznané. To viedlo k nejasnému obrazu o tom, kde ležia hranice medzi legálnymi a nelegálnymi činnosťami súvisiacimi s voľbami.

Osobný hlas

Najčastejšie spomínanou otázkou v mediálnych správach je, že Mohamed Ali získal vo voľbách nezvyčajne vysoký počet individuálnych hlasov. Dokonca aj verejnoprávne spravodajské relácie vo Švédsku vyvolali dojem, že jeho vysoký počet individuálnych hlasov je dôvodom na obvinenia z manipulácie s voľbami.

Hlasovanie za jednotlivých kandidátov nie je nezákonné. Švédske volebné lístky, ktoré sú pre každú stranu jedinečné, ponúkajú voličovi zoznam kandidátov schválených výborom pre posudzovanie kandidátov danej strany. Keď volič odovzdá hlasovací lístok danej strany, hlasuje za túto stranu. Zároveň sa môže rozhodnúť zaškrtnúť políčko vedľa mena kandidáta. Týmto spôsobom odovzdá okrem všeobecného hlasu za stranu aj individuálny hlas pre daného kandidáta. Individuálny hlas ovplyvňuje poradie kandidáta v konečnom sčítaní hlasov.

Ak je kandidát zaradený dostatočne vysoko, zapojí sa do súťaže o parlamentné kreslá za svoju stranu. V Dalarne získala Ľavicová strana jedno z 11 kresiel pridelených tomuto volebnému obvodu. Ali bol na volebnom lístku zaradený nízko, ale vďaka 648 individuálnym hlasom predbehol všetkých ostatných a toto kreslo získal.

V médiách panuje aj určitá nejasnosť týkajúca sa kandidátov a volebných aktivistov, ktorí rozdávali voličom hlasovacie lístky s vopred zaškrtnutým Aliho menom. Vopred zaškrtnuté hlasovacie lístky nie sú samy osebe nezákonné. Z hľadiska trestného práva je dôležité, či boli voliči v súvislosti s hlasovaním neprimerane ovplyvnení.

Závažnejší druh sťažnosti sa týka aktivít spojených s podplácaním voličov za hlasy, ktoré boli podnetom na pôvodné policajné vyšetrovanie v Dalarne. Odvtedy sa sťažnosti na podobné aktivity objavili aj v iných častiach krajiny.

Mohamed Ali akúkoľvek účasť popiera. Podľa televízie SVT sú v dokumentácii prokuratúry ako podozrivé uvedené tri osoby, hoci žiadna z nich nebola formálne informovaná o podozrení. Ali zostáva nevinný, kým sa nepreukáže jeho vina. Oficiálne bol zapísaný ako držiteľ 345. kresla v Riksdagu.

Orgány zapojené do prebiehajúceho vyšetrovania mlčia o svojom postupe. Hoci je to z hľadiska integrity pochopiteľné, ich mlčanie ponecháva priestor na špekulácie. Jedným z dôvodov je, že ak existujú dôkazy o trestných činoch súvisiacich s voľbami, ich dôsledky by mohli byť rozhodujúce pri určovaní toho, kto sa stane ďalším švédskym premiérom.

V stávke je väčšina

Jedným z možných dôsledkov je opakované hlasovanie vo volebnom obvode, ak volebná komisia dospeje k záveru, že došlo k nezrovnalostiam a existujú dôvodné podozrenia, že to ovplyvnilo výsledok volieb. V Dalarne by akékoľvek opakované hlasovanie mohlo mať celoštátny dosah vzhľadom na tesnú rovnováhu kresiel v Riksdagu.

Sociálni demokrati, Ľavicová strana, Strana zelených a Strana stredu spolu disponujú 176 kreslami, pričom opozičná štvorčlenná stredopravá koalícia kontroluje zostávajúcich 173 kresiel. Jedenásť z 349 kresiel v Riksdagu patrí provincii Dalarna, kde je pomer ľavice a pravice 6 ku 5.

Rozdiel v počte hlasov medzi obomi koalíciami je v Dalarne taký malý, že na presun jedného kresla v Riksdagu z ľavice na pravicu by stačil posun iba dvetisíc až 2 500 voličov. Takýto posun, predstavujúci menej ako 1,4 percenta hlasov, by znížil väčšinu ľavicovej koalície na 175 ku 174. To by zase mimoriadne sťažilo Magdalene Anderssonovej, sociálnodemokratickej kandidátke na premiérku, vytvorenie a najmä udržanie fungujúcej parlamentnej väčšiny.

Anderssonová už aj tak bojovala proti nepriaznivým vyhliadkam, aby si zabezpečila hlasy potrebné na to, aby sa stala premiérkou. Dňa 28. septembra vrátila mandát na preskúmanie možnosti zostavenia vlády s tým, že v súčasnosti neexistuje žiadna možnosť takúto vládu zostaviť. Už raz sa jej nepodarilo získať hlasy vlastnej ľavicovej koalície v procedurálnom spore o voľbu predsedu parlamentu Riksdagu. Keďže do tohto sporu bola zapojená aj Ľavicová strana, napätie v rámci jej koalície bolo vysoké už predtým, ako sa objavili obvinenia z manipulácie volieb.

V závislosti od výsledkov policajného vyšetrovania existujú dva veľmi odlišné a mimoriadne závažné scenáre, čo by sa mohlo stať ďalej.

V priaznivom scenári nebudú pri vyšetrovaní nájdené žiadne dôkazy o protiprávnom konaní Mohameda Aliho. Ten sa môže ujať svojho kresla v Riksdagu a pripojiť sa k poslaneckému klubu Ľavicovej strany. Jeho oslobodenie od obvinení morálne posilní túto stranu, ktorá bola v posledných dňoch pod silným tlakom zo strany sociálnych demokratov a Strany stredu.

Jedným z dôvodov tohto tlaku je trvanie Ľavicovej strany na kreslách v budúcej Anderssonovej vláde. Ani sociálni demokrati, ani Strana stredu nechcú prijať ministrov z Ľavicovej strany do vlády.

Záver, ktorý by Aliho zbavil obvinení z protiprávneho konania, by Ľavicovú stranu povzbudil a podnietil ju, aby svoje hlasy za Anderssonovú ako premiérku predala za vysokú cenu. Hoci je to v tejto chvíli nepravdepodobné, Anderssonová sa nakoniec možno bude musieť podvoliť, najmä vzhľadom na to, že jej vlastná strana zaznamenala najhorší volebný výsledok za posledných 115 rokov.

Druhý scenár je pre celú ľavicovú koalíciu oveľa vážnejší. Ak bude Ali nakoniec odsúdený, Ľavicová strana utrpí významnú stratu prestíže vo svojich rokovaniach s Anderssonovou. Jej koaliční partneri ju už obvinili z toho, že nepreukázala náležitú starostlivosť a úroveň profesionality, aké sa od strany usilujúcej sa o pozície vo vláde vyžadujú.

Ak by bol jeden z jej zvolených poslancov odsúdený za volebný podvod, hoci len v jednom volebnom obvode, znamenalo by to definitívny koniec ambícií Ľavicovej strany na účasť vo vláde. V tejto chvíli sa Anderssonová stále môže stať premiérkou, ak ostatné strany v jej koalícii, teda zelení a Strana stredu, budú schopné tolerovať spoluprácu s Ľavicovou stranou ako parlamentným hlasovacím blokom.

Otázka koalície

Ak by však polícia našla dôkazy o trestnej činnosti súvisiacej s voľbami vo viacerých volebných obvodoch než len v Dalarne, mohlo by to znamenať začiatok konca samotnej ľavicovej koalície.

Nie je to nepravdepodobný scenár. Obvinenia, že pracovníci volebných štábov vo volebných miestnostiach radili voličom, ako majú hlasovať, a že sa pravdepodobne vyskytovali praktiky „zaplať a hlasuj“, sa neobmedzujú len na oblasť Dalarna. Zároveň sa však zdá, že všetky súvisia s Ľavicovou stranou, čo dramaticky zväčšuje dôsledky, ak polícia nájde dostatok usvedčujúcich dôkazov.

V tejto chvíli je ťažké predstaviť si, ako by sa Strana stredu mohla podieľať na parlamentnej koalícii, ktorej súčasťou je aj Ľavicová strana.

Strana stredu je v tejto koalícii čiernou ovcou. Podporuje voľný trh, nízke dane, podnikanie a súkromných poskytovateľov vo verejnom zdravotníctve a v školstve. To sú všetko politické postoje, proti ktorým sa Ľavicová strana jasne vyslovila. Strana stredu sa pôvodne pripojila k ľavicovej koalícii, aby vyjadrila svoje znepokojenie nad vstupom nacionalisticko-konzervatívnych Švédskych demokratov do Riksdagu.

Toto znepokojenie stratí na význame, ak sa ukáže, že Ľavicová strana je zapletená do volebných podvodov. Vzdialenosť medzi súčasným politickým postojom Strany stredu a stredopravým spektrom je krátka a jej prekonanie by bolo relatívne nenáročné. Strana je už pod tlakom lobistov zo súkromného sektora, aby opustila ľavicu a pridala sa k stredopravicovej zostave.

Zatiaľ to odmietla, ale Ľavicová strana sužovaná údajnými korupčnými volebnými praktikami by bola dokonalou zámienkou na zmenu ihriska. Strana stredu by mohla ľahko argumentovať, že pre krajinu je lepšie mať fungujúcu vládu pod vedením Ulfa Kristerssona ako mať premiéra, ktorého ďalšie prežitie v parlamente závisí od podpory strany, do ktorej prenikli volebné podvody.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.