Vtedajší premiér Miloš Vučević na nasledujúci deň vyhlásil štátny smútok, v rovnakom čase sa však začali šíriť obvinenia z korupcie a nedostatočného dohľadu nad stavebnými prácami – stanicu postavili v roku 1964, rekonštrukcia je však dielom čínsko-maďarsko-srbskej spolupráce v rámci ekonomického formátu Jeden pás, jedna cesta z roku 2021.
Respondent srbskej redakcie portálu Euronews po tragédii vysvetlil, že betónový prístrešok nebol súčasťou rekonštrukčných prác, hoci bol vystavený vonkajším vplyvom takmer 60 rokov. To bolo podľa demonštrantov výsledkom ignorancie vlády v Belehrade i Pekingu, čo viedlo k jedným z najrozsiahlejších protestov v dejinách Srbska.
Vstup na politickú scénu
Študenti pôvodne držali minútu ticha za každú obeť nešťastia, teda 15 a neskôr 16 minút. To však čoskoro prerástlo do demonštrácií, blokády budovy fakulty divadelných umení v Belehrade aj do policajného násilia. Vedúci predstavitelia protestného hnutia dokonca vstúpili do volebného súboja pod názvom Študentský zoznam (Studentska lista). Treba však pripomenúť, že tento predvolebný občiansky blok podporuje súčasných sedem opozičných politických strán a hnutí.
Domáca agentúra Crta namerala v júnovom prieskume „študentom“ podporu 44,9 percenta rozhodnutých voličov, pričom volebný blok viacerých strán Zjednotené Srbsko, vedený Srbskou pokrokovou stranou (SNS) Aleksandra Vučića, v prieskume označilo len 35,7 percenta opýtaných. Neskorší prieskum (údajne provládnej) agentúry Faktor Plus zaznamenal podporu Vučićovej kandidátky na úrovni 48,6 percenta, kým Študentský zoznam by získal len 37,1 percenta hlasov.
Koncom septembra preferencie študentov vzrástli na 44,4 percenta respondentov, Vučićova koalícia mala 41,7 percenta – oba subjekty prekročili 40-bodovú hranicu a podľa analytika Dordeho Vukadinovića sa Srbsko „blíži k referendovej atmosfére“.
Dá sa preto predpokladať akýsi súboj známych tvárí a mladej generácie. Vučić bol v rokoch 2014 až 2017 predsedom vlády, odvtedy bol na dve funkčné obdobia prezidentom. Srbská ústava pritom obmedzuje občanov najviac na dve prezidentské obdobia, čo lídra SNS viedlo k otočeniu záujmu na najvyšší exekutívny post.
Ani študenti nemusia byť bezmocní. Pripomeňme, že protesty generácie Z viedli k revolúcii v Bangladéši v júli 2024, k júlovým demonštráciám v roku 2022 na Srí Lanke (ktoré sa niekedy považujú za Gen Z), k protestom v Nepále v septembri 2025 (ktoré takmer zmenili ústavné zriadenie), k naštrbeniu stability vlády v Mexiku o dva mesiace neskôr a dokonca aj k protestom v Iráne, ktoré sa pôvodne považovali za generačné.
Srbskí študenti a ich podporovatelia teda v rámci predvolebnej kampane obchádzajú potenciálnych voličov na bicykloch, kým Vučić a jeho spolustraníci spúšťajú veľkolepé mítingy po celej krajine.
Už známy model
Čerstvý exprezident sa však zrejme pokúsil o opakovanie scenára zo susedného Bulharska. Tamojší exprezident Rumen Radev rezignoval v januári tohto roka, v aprílových voľbách s prehľadom vyhral nad niekoľkonásobným šéfom kabinetu Bojkom Borisovom.
Aj Radevovi znemožňovala bulharská ústava ďalšiu kandidatúru. No keďže krajina od roku 2021 zažila osem volebných cyklov, návrat stability vnímali Bulhari s úľavou.
Rovnakým spôsobom si zabezpečil podporu legislatívy aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v inauguračnom prejave 20. mája 2019 oznámil rozpustenie Verchovnej rady a nové voľby. Jeho strana Sluha národa získala v hlasovaní 21. júla až 254 z celkových 450 kresiel.
Srbský líder zrejme bude chcieť zopakovať tieto scenáre. Keďže však protikorupčné protesty zamerané na jeho stranu neutíchajú, bude nútený obrátiť sa inam. Netreba zabúdať ani na fakt, že práve Vučić sa postaral o prevoz pozostatkov „mäsiara zo Srebrenice“, veliteľa bosnianskych Srbov Ratka Mladića, po úmrtí v holandskom Haagu 27. augusta.
Srbi v Bosne opäť stupňujú tlak
Mladić bol generálom bosnianskosrbských síl počas vojny v Juhoslávii, Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho odsúdil za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, keďže mu žalobcovia pripísali zodpovednosť za genocídu osem tisíc Bosniakov (mužov a chlapcov). Trest si odpykával v Haagu, kde v auguste skonal.
Pre mnohých Srbov v Srbsku i Bosne je však hrdinom, ktorý ich bránil pred „mudžahedínmi“, ako v Belehrade i Banej Luke nazývali moslimských príslušníkov Armády Bosny a Hercegoviny. Podobným spôsobom srbskí separatisti nazývali chorvátske oddiely termínom „ustašovci“, čo je historický odkaz na vojnový Nezávislý štát Chorvátsko (1941 až 1945) a jeho fašistickú vládu hnutia Ustaša (Povstalec).
Téma stále rozdeľuje obyvateľov Bosny a Hercegoviny, a to až do takej miery, že sa v Spojených štátoch začali objavovať návrhy na rozdelenie krajiny. Najnovšie sa tieto nábožensko-etnické rozpory ukázali práve pri prevoze Mladićových pozostatkov.
Na 7. septembra nechal generálov syn Darko Mladić vystaviť rakvu v pravoslávnom Kostole svätého Lukáša v Belehrade, poslednú poctu mu prišli vzdať tisíce ľudí – práve Srbom zo susednej Bosny ponúkli úrady bezplatnú autobusovú dopravu, čo sa obratom stretlo s protestmi vlády v Sarajeve.
Mladićov pohreb však treba vnímať aj ako súčasť akejsi reči symbolov, ktorou komunikujú vrcholoví predstavitelia štátov. Belehrad týmto spôsobom stále do istej miery vstupuje do vnútorných politických záležitostí susednej krajiny, Vučić však svoju podporu separatistom neskrýval.
Republika srbská je jednou z dvoch federálnych entít Bosny a Hercegoviny, má vlastného prezidenta, vládu, súdnu hierarchiu či políciu. Ozbrojené sily krajiny sú zjednotené, hoci na úrovni plukov platí etnické členenie.
Srbskí separatisti preto vnímali ako zásah zvonka, keď ústredná volebná komisia v Sarajeve 6. augusta 2025 odvolala prezidenta Milorada Dodika. Líder bosnianskosrbských sociálnych demokratov sa všeobecne považoval za prívrženca ruského prezidenta Vladimira Putina či vtedajšieho maďarského premiéra Viktora Orbána, s Vučićom ho však spája etnická príslušnosť.
Aj Vučić sa zvykne označovať nálepkou „proruský“, hoci do jeho alternatívneho záujmu patria aj Čína (od ktorej kúpil hypersonické rakety s doletom asi 400 kilometrov) a Izrael (s ktorým založil továreň na drony).
Bosniansky súd Dodika ešte vo februári odsúdil za nerešpektovanie vtedajšieho vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta, k rozsudku pridal aj šesťročný zákaz výkonu verejnej funkcie. Hoci mu neskôr zmenili väzenie za peňažný trest, tento krok vyvolal masívne protesty a oživil spomienky na krvavé 90. roky najintenzívnejšie od konca balkánskej vojny.
„Prešli sme si mnohými krízami – od povodní, migračnej krízy, koronavírusu, vojny na Ukrajine, mnohými zložitými vecami, početnými provokáciami v Kosove… Ale po potvrdení rozsudku voči prezidentovi Republiky srbskej sa Srbsko od roku 2008 nikdy nedostalo do takej ťažkej situácie,“ poznamenal Vučić po potvrdení rozsudku.
Ataky bosnianskeho ministra obrany
Tvrdý kurz ústrednej vlády naposledy potvrdil bosniansky minister obrany Zukan Helez. Veterán bosnianskej vojny, ktorý bojoval v Armáde Bosny a Hercegoviny proti separatistom, pricestoval 25. septembra do mesta Banja Luka, v ktorom sídlia vrcholné úrady Republiky srbskej.
Vo videopríhovore varoval tamojších Srbov pred separatizmom a prisľúbil „brutálnu“ reakciu v prípade, ak budú pokračovať. „Ak sa niekto pokúsi o odtrhnutie, dostane brutálnu odpoveď,“ vyhlásil.
Minister sa zviditeľnil nedávnym prepustením vojakov srbskej národnosti, ktorí velebili návrat Mladićových pozostatkov do Belehradu. Podľa šéfky srbského poslaneckého klubu v bosnianskom parlamente Sanje Vulićovej tým prekročil právomoci a 25. septembra naňho podala trestné oznámenie.
Aj na Heleza reagoval Vučić ešte začiatkom augusta, keď vystúpil pred novinármi v Belehrade, kritizujúc chorvátske oslavy konca jednej z kapitol vojny v Juhoslávii. Práve chorvátske špeciálne sily v rámci operácie Búrka (Oluja) v roku 1995 vytlačili Srbov z mesta Knin a ukončili existenciu Republiky Srbská krajina (chorvátski extrémisti ju dodnes oslavujú).
Chorváti v domovine i v Bosne si každoročne 4. až 7. augusta pripomínajú toto víťazstvo, ktoré Srbi, naopak, považujú za tragédiu. Okrem kritiky Záhrebu sa však Vučić tento rok uchýlil aj k ironickému prejavu vďaky bosnianskemu ministrovi – za zdvíhanie preferencií.
„Ďakujem Helezovi. Čím viac ma napáda, tým lepšie pre mňa,“ vyhlásil Vučić. „Ľudia chápu, aký je niekto dobrý a úspešný, ak naňho útočí niekto ako Helez,“ pokračoval ironicky s tým, že vďaka slovným útokom rastú jeho preferencie aj v Bosne, ktorú 4. októbra čakajú voľby.
Občania celej krajiny budú voliť všetkých troch členov prezidentskej rady aj parlament, v oboch entitách budú zároveň hlasovať o zložení regionálnych parlamentov.
Kým na jednej strane stoja etnicky definované strany ako bosniacka Strana demokratickej akcie (SDA), Chorvátska demokratická únia (HDZ) v Bosne a srbský Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) na čele s Dodikom, proti nim stojí značne roztrieštená opozícia, ktorej predpokladaným premiantom sú proeurópski sociálni demokrati (SDP).
Keďže napätie založené na rozdieloch v náboženskej a národnostnej identite v posledných mesiacoch až rokoch pomaly stúpa, je namieste pýtať sa, či potenciálni premianti nebudú jedného dňa ochotní rozlúčiť sa v dobrom – a zabrániť tak ďalšej vojne v Bosne.
