Stiahnutie amerických vojsk vystavuje Irak vplyvu Iránu

ISIS zneškodnený

V komentári k ukončeniu operácie v Iraku veliteľ CENTCOM-u admirál Brad Cooper uviedol, že ISIS „už nepredstavuje systémovú hrozbu pre národnú bezpečnosť Iraku“.

Iracké bezpečnostné sily vrátane pešmergov a ďalších bezpečnostných síl Irackého Kurdistanu „teraz disponujú kapacitou, vedením a operačnou nezávislosťou na to, aby jednostranne zvládali hrozby voči svojej vlasti“, uviedol a dodal, že sily USA a koalície rozmiestnené po celom Blízkom východe zostávajú pripravené reagovať na akékoľvek hrozby súvisiace s ISIS, ktoré by mohli nastať.

Americký prezident Donald Trump, ktorý tento vývoj privítal v príspevku na sociálnej sieti Truth Social, označil dvadsaťročné pôsobenie USA v Iraku za „močiar“, ktorý bol výsledkom „veľmi zlého rozhodovania“ zo strany predchádzajúcich vlád.

Trump opísal stiahnutie ako „koniec veľmi nákladnej výpravy do pekla“ a porovnal spôsob, akým prebiehalo, s ukončením americkej misie v Afganistane v roku 2021, počas ktorého zahynulo 13 amerických vojakov. Keď sa afganská vláda zrútila, v krajine zostalo vojenské vybavenie v hodnote približne sedem miliárd dolárov, financované USA, ktoré bolo predtým odovzdané afganským silám.

„Prišli sme bojovať proti kalifátu. Kalifát už neexistuje. Vraciame sa domov,“ uzavrel Trump svoje vyjadrenie.

Koniec OIR prichádza v čase, keď vojna USA proti Iránu vstupuje do siedmeho mesiaca a dôsledky tohto konfliktu sa naďalej šíria po celom regióne – vrátane Iraku. Odvtedy ako USA vo februári tohto roka spustili operáciu Epic Fury, milície podporované Iránom dali v Iraku o sebe vedieť, a to aj útokmi na amerických vojakov a zariadenia v krajine.

Mnohé z týchto milícií spadajú pod zastrešujúcu organizáciu Sily ľudovej mobilizácie (PMF), širokú koalíciu zahŕňajúcu desiatky ozbrojených frakcií vrátane početných skupín spriaznených s Iránom. Oficiálne sú súčasťou irackých ozbrojených síl, v praxi však často pôsobia nezávisle od štátu.

V apríli USA uvalili sankcie na vodcov viacerých irackých milícií podporovaných Iránom, ako sú Katáib Hizballáh, Harakat an-Nudžába, Katáib Sajjíd aš-Šuháda a Asáib Áhl al-Hakk, ktoré sú súčasťou Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU).

Ich velitelia patrili medzi tých, na ktorých boli uvalené prísne ekonomické sankcie ako odvetné opatrenie za „plánovanie, riadenie a vykonávanie útokov proti americkému personálu, zariadeniam a záujmom v Iraku“, oznámilo ministerstvo financií.

V júni štúdia Centra pre boj proti terorizmu vo West Point opísala „bezprecedentnú vojenskú integráciu“ medzi Zborom islamských revolučných gárd a stovkami irackých spolupracovníkov rozmiestnených v mnohých jednotkách PMF.

„Bezprecedentná vojenská integrácia muqawamy [milícií podporovaných Iránom, pozn. red.] vrátane prevzatia veľkej časti irackých štátom financovaných bezpečnostných síl milíciami a iránskymi Revolučnými gardami predstavuje vážne riziko pre stabilitu Iraku, pre vzťahy medzi USA a Irakom a sťažuje odstrašovanie, ukladanie sankcií a potenciálne odzbrojenie irackej muqawamy,“ uvádza sa v štúdii z West Pointu.

Irán oslavuje stiahnutie amerických vojsk

New York Times informuje, že iracký premiér Alí az-Zajdí sa zaviazal odzbrojiť proiránske skupiny vo svojej krajine do júna 2027. Vplyv a miera integrácie milícií do irackej spoločnosti však vedú skeptikov k podozreniu, že tento časový harmonogram je príliš ambiciózny.

Az-Zajdí je však pod značným tlakom, aby tak urobil, keďže Washington kritizuje svojich partnerov za to, že nepodnikajú všetky možné kroky proti Iránu.

Medzitým Teherán oslavuje stiahnutie amerických vojsk zo susednej krajiny.

Revolučné gardy túto udalosť označujú za „historické víťazstvo“ a blahoželajú „hrdému irackému národu“ a „zjednotenému frontu islamského odporu“.

Iránske ozbrojené sily dodali, že USA „musia“ opustiť tento región úplne, pričom ich obviňujú, že sú zdrojom nestability a terorizmu na Blízkom východe.

USA vtrhli do Iraku v roku 2003 s cieľom zvrhnúť Saddáma Husajna, čím začali vojenskú intervenciu, ktorá sa skončila až v roku 2011, tri roky pred spustením OIR v Iraku.

Počas ôsmich rokov vojny v Iraku zahynulo takmer 4 500 amerických vojakov a viac ako 300 vojakov z iných krajín koalície.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.