Hrozba straty eurofondov trvá, hoci čerpanie sa zrýchlilo. Europoslanci si na ne posvietia

V hlavnom eurofondovom Programe Slovensko na roky 2021 až 2027, ktorý má celkový rozpočet skoro 12,6 miliardy eur zo zdrojov Európskej únie, majú prijímatelia k 31. decembru 2025 vyčerpať celkovo takmer 1,47 miliardy eur. Čo nevyužijú, to prepadne bez úžitku na rozvoj regiónov a krajiny.

Prvý záväzok je z pôvodnej sumy 1,54 miliardy eur znížený o zálohovú platbu od Európskej komisie v objeme 69,5 milióna eura.

Uvedený prvý míľnik plnenia pravidla n+3, ktoré má zabezpečiť plynulé vyžívanie finančných prostriedkov z európskych fondov, budú prvýkrát odpočtovať v závere roka. Podľa tohto pravidla peniaze na daný rok treba minúť v nasledujúcich troch rokoch.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pre Štandard potvrdilo, že podľa stavu k 31. augustu je pre splnenie spomínaného pravidla v tomto roku na úrovni platobného orgánu, teda ministerstva financií, potrebné vyčerpať ešte 250,7 milióna eura.

„Ministerstvo investícií predpokladá splnenie finančných záväzkov voči Európskej komisii," uviedli z odboru komunikácie. Ďalší míľnik, ktorý bude potrebné splniť do konca roka 2026, je vo výške 2,12 miliardy eur. Ministerstvo investícií ako riadiaci orgán Programu Slovensko eurofondy zastrešuje a koordinuje.

Rastúce výnosy dlhopisov: smrtonosný kokteil problémov nemá rýchle riešenie

Mohlo by Vás zaujímať Rastúce výnosy dlhopisov: smrtonosný kokteil problémov nemá rýchle riešenie

Oneskorený začiatok čerpania

Hoci aktuálne programové obdobie 2021 až 2027 je už vo svojom piatom roku, čerpanie eurofondov na Slovensku zostáva tradične na nízkej úrovni napriek priebežnému zvyšovaniu.

Jedným z dôvodov je, že Program Slovensko schválili až v novembri 2022, čo oddialilo začiatok jeho realizácie. Zmluvy o delegovaní právomocí medzi ministerstvom investícií a sprostredkovateľskými orgánmi najmä na iných ministerstvách podpísali až v polovici roku 2023.

Administratívne kapacity ministerstiev boli navyše dočasne viazané na dočerpanie predošlého programového obdobia 2014 až 2020. Zároveň chýbali výzvy, a tak čerpanie nových eurofondov z Programu Slovensko sa začalo až vlani v lete.

Naviac, Plán obnovy a odolnosti ponúka výhodnejšie pravidlá bez spolufinancovania, preto časť projektov doňho presunuli z kohéznych fondov.

Samuel Migaľ (vpravo) a Radomír Šalitroš. Foto: Pavel Neubauer/TASR

„Po príchode nového vedenia ministerstva – Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša – sa procesy schvaľovania a čerpanie zrýchlili. Na implementáciu fondov má však vplyv neskoré prijatie legislatívy na úrovni EÚ," zareagovalo ministerstvo.

Od marca je Migaľ ministrom investícií, Šalitroš štátnym tajomníkom. Predtým boli poslancami za Hlas, no po ich vylúčení sa stali súčasťou personálnych výmen na obnovu koaličnej väčšiny.

Predošlý minister investícií Richard Raši sa stal predsedom Národnej rady SR, štátny tajomník Michal Kaliňák (obaja Hlas) prešiel na rovnaký post na ministerstve vnútra a zároveň je splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu.

Emisné povolenky pre domácnosti dosiahli na burze v Londýne nový rekord

Mohlo by Vás zaujímať Emisné povolenky pre domácnosti dosiahli na burze v Londýne nový rekord

Využitá je desatina alokácie

Čerpanie zdrojov EÚ ku koncu augusta dosiahlo 1,27 miliardy eur, čo je 10,05 percenta celkovej alokácie Programu Slovensko. V auguste prijímatelia využili 113 miliónov eur, čo bolo najviac za mesiac od apríla, ale značne menej ako vo februári a marci.

Oproti koncu marca, po výmene na čele ministerstva investícií, využívanie eurofondov do konca augusta vzrástlo o 423 miliónov eur a podiel o 3,32 percentuálneho bodu. Za uplynulých päť mesiacov to bolo v priemere zhruba 85 miliónov eur mesačne.

„Čerpanie na úrovni platobného orgánu neodzrkadľuje časovú realitu čerpania projektov, keďže k schvaľovaniu žiadostí o platbu zo strany ministerstva financií dochádza s časovým posunom," ozrejmilo ministerstvo investícií.

Vývoj čerpania v roku má svoju tradičnú krivku, ktorá reaguje vo veľkej miere na stavebnú sezónu. „Preto najvyššie čerpanie sa dosahuje v posledných mesiacoch roku, a naopak, v prvých mesiacoch roka zaznamenáme spravidla nižšiu úroveň čerpania," podotkol rezort.

Zazmluvnená je polovica peňazí

V prvom štvrťroku 2025 predstavovalo čerpanie eurozdrojov takmer 465 miliónov eur, čo bolo za mesiac priemerne 155 miliónov eur. Ku koncu marca dosiahol celkový objem čerpania 847 miliónov eur, teda 6,73 percenta. Prvú miliardu využili ku koncu mája, keď podiel čerpania dosiahol 8,3 percenta.

Koncom minulého roka, po piatich mesiacoch od reálneho začiatku využívania nových eurofondov, prijímatelia vyčerpali iba 382 miliónov eur, čiže viac ako tri percentá alokácie.

Poľnohospodárov čakajú zásadné zmeny. Prezident žiada férové ceny potravín

Mohlo by Vás zaujímať Poľnohospodárov čakajú zásadné zmeny. Prezident žiada férové ceny potravín

Vyhlásených 319 výziev k 31. augustu tohto roka má hodnotu viac ako desať miliárd eur zo zdrojov EÚ, čo je takmer 80 percent rozpočtu Programu Slovensko. Podpísaných 2 292 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektov dosahuje 5,65 miliardy eur z eurofinancií, je to zhruba 45 percent alokácie.

Najvyšší podiel čerpania eurofondov je v pôsobnosti ministerstiev práce (vyše 17 percent), školstva (takmer 17 percent) a dopravy (necelých 14 percent). Nasledujú úrad vlády (13 percent), ministerstvá vnútra a hospodárstva (menej ako 10 percent). Najnižší podiel čerpania je v rámci ministerstva zdravotníctva (bezmála dve percentá).

V desiatke sprostredkovateľov ministerstva investícií pri realizácii Programu Slovensko sú aj ministerstvo životného prostredia, Slovenská inovačná a energetická agentúra a Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje súťaže s využívaním eurofondov.

Ako lepšie využívať pomoc EÚ

Ministerstvo investícií tvrdí, že realizuje aktívne opatrenia na akceleráciu čerpania európskych peňazí. Rokuje so sprostredkovateľskými orgánmi o včasnom vyhlasovaní výziev a monitoringu čerpania. Revízie Programu Slovensko umožnia presun alokácií do oblasti s vyššou absorpčnou schopnosťou.

„Využitie možností legislatívneho balíčka Modernizovaná politika súdržnosti zabezpečí minimalizovanie rizika vrátenia peňazí a zároveň úsporu zdrojov štátneho rozpočtu," vymenovalo ministerstvo ďalšie z opatrení na lepšie a efektívnejšie čerpanie eurofondov.

Huliak rozbieha novú výzvu. Peniaze na turizmus vyplatí formou zálohy

Mohlo by Vás zaujímať Huliak rozbieha novú výzvu. Peniaze na turizmus vyplatí formou zálohy

Pomôcť tomu má aj povolenie dočasného nadkontrahovania prostriedkov. „Využitie platformy STEP prispeje k zníženiu rizika dekomitmentu (zrušenie záväzku) v roku 2025," priblížil rezort investícií. Z takmer 232 miliónov eur v rámci platformy bude podiel zálohovej platby 30 percent.

Intenzívna spolupráca a komunikácia s regionálnymi aktérmi a žiadateľmi by mala zrýchliť predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Prispieť k tomu má aj skrátenie lehôt schvaľovania žiadostí takmer o pätinu. Zrýchliť majú aj schvaľovanie a kontrahovanie fázovaných a národných projektov.

Kedy uvoľnia peniaze pre samosprávy?

Samosprávy a opozícia silno kritizovali dočasné zablokovanie 200 miliónov eur z eurofondov pre samosprávy pre ich nízke čerpanie na tejto úrovni.

Uvoľnenie tejto sumy bude podľa ministerstva možné až po tom, ako vláda schváli návrh prerozdelenia finančných prostriedkov z Programu Slovensko na priority v balíku EÚ Modernizovaná politika súdržnosti. Malo by sa tak stať najneskôr do konca tohto roka.

„Zvyšných viac ako 2,2 miliardy eur majú samosprávy už v súčasnosti k dispozícii vo výzvach na prípravu a predloženie projektov integrovaných územných investícií," uviedlo ministerstvo.

Obnova trate zo Žiliny k Ukrajine je v nedohľadne. Meškajú peniaze aj výstavba

Mohlo by Vás zaujímať Obnova trate zo Žiliny k Ukrajine je v nedohľadne. Meškajú peniaze aj výstavba

Využívanie eurofondov v samosprávach zaostáva – k 31. augustu dosiahlo na úrovni samosprávnych krajov tri percentá alokácie a na úrovni území udržateľného mestského rozvoja šesť percent.

Od nástupu nového vedenia ministerstva v rámci Integrovaného územného mechanizmu v Programe Slovensko celkovo schválili 553 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v sume 467 miliónov eur. Z toho zazmluvnili 360 projektov a kontrahovanie vzrástlo o 293 miliónov eur, pričom čerpanie stúplo o 8 miliónov eur.

Modernizácia uzla v Žiline. Foto: Združenie pod Dubňom – ŽSR

Ďalšia zmena Programu Slovensko

Pripravovaná revízia eurofondov má byť v objeme 1,3 miliardy eur, túto sumu by mali použiť na iné účely. Hovorí sa o možnom využití časti týchto zdrojov napríklad na kompenzáciu vyšších cien energií, najmä plynu, pre domácnosti. Išli by tak na podporu spotreby a nie rozvoja.

V súčasnosti ešte nie je schválená legislatíva k Modernizovanej politike súdržnosti. „Rokovania k príprave tretej zmeny Programu Slovensko pokračujú, ale sfinalizovať návrh bude možné až po nadobudnutí účinnosti daného legislatívneho rámca," vysvetlilo ministerstvo investícií.

Zmenu Programu Slovensko treba predložiť na Európsku komisiu najneskôr do 31. decembra 2025, aby mohla využiť všetky výhody Modernizovanej politiky súdržnosti. Ministerstvo investícií už v súčasnosti predbežne konzultuje návrhy na zmenu Programu Slovensko s poskytovateľmi a pripravuje optimálne riešenia investovania zdrojov EÚ.

Rozpočet trpí. Hospodárenie verejnej správy je horšie, ako sa čakalo

Mohlo by Vás zaujímať Rozpočet trpí. Hospodárenie verejnej správy je horšie, ako sa čakalo

Opäť o možných podvodoch s eurofondmi

Európsky parlament sa na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu 10. septembra znova vráti k možnému zneužívaniu eurofondov na Slovensku. Podľa českého europoslanca Tomáša Zdechovského z frakcie Európskej ľudovej strany rozprava bude aj o právnom štáte na Slovensku.

Výbor europarlamentu pre kontrolu rozpočtu plánuje v októbri vypočutie k možným podvodom s dotáciami, ktoré už preverujú Európska prokuratúra a Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Zdechovský predstavil 15. júla v spomínanom výbore Európskeho parlamentu výsledky misie na Slovensku z konca mája. Delegácia preverovala ochranu finančných záujmov EÚ, stav právneho štátu a fungovanie kontrolných inštitúcií.

Poukázal napríklad na administratívne zlyhania Pôdohospodárskej platobnej agentúry, nevyužívanie systému ARACHNE a čiastočnú paralýzu kontroly čerpania eurofondov.