Napríklad Mike Azlen, šéf spoločnosti Carbon Cap, čo je svetovo najväčší hedžový fond zameriavajúci sa na investície do uhlíkových kvót, očakáva rast priemernej ceny emisnej kvóty z minuloročných 60 dolárov za kus na 120 dolárov v roku 2030. Teda naozaj na dvojnásobok.
Ide o priemernú cenu, ktorá zahŕňa aj niektoré iné trhy s kvótami, než je trh EÚ, kde sú kvóty globálne suverénne najdrahšie. Investícia do kvót vynesie do roku 2030 investorom podľa Azlena 13 percent ročne. A to len čisto tým, že príslušné termínové kontrakty teraz nakúpia a budú ich držať.
Pritom cena kvót bude musieť aj potom zostať vysoká a ďalej rásť. Dôvodom je, že ak chcú jednotlivé krajiny plniť prostredníctvom kvót záväzky Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, ani príliš nemajú inú možnosť.
Zaviazali sa totiž k dekarbonizácii a ak majú stíhať jej parametre, musia fosílne energie zdražiť natoľko, aby to ľudí skutočne „zabolelo“ a museli zainvestovať do bezemisných či nízkoemisných zdrojov [napríklad do bezemisných čerpadiel či elektromobilov, pozn. red.].
Práve na to si stavili veľkí špekulanti s uhlíkom Azlenovho typu, ktorí sa tak ocitajú na jednom konci toku peňazí. Na tom druhom bude napríklad samostatne žijúci dôchodca z domčeka na vidieku, ktorému výdavky na vykurovanie domu či za pohonné hmoty do osobného vozidla stúpnu kvôli povolenkám ročne aj o stovky eur.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
