Veterný park v Trnovci obec stopla. Referendum však zlyhalo na nízkej účasti

Investor navrhol viacero variantných riešení, ktoré sa odlišujú v počte veterných turbín. Dva varianty predpokladajú výstavbu a prevádzku veterného parku so šiestimi turbínami, ďalší so siedmimi turbínami.

Zámer predpokladá využitie trojlistových veterných elektrární s priemerom listov motora 150 až 170 metrov, s rovnakou výškou stožiara a s celkovou výškou stavby maximálne 250 metrov. Orientačné investičné náklady sú okolo 60 miliónov eur.

Miestne referendum je neplatné

Už pred hlasovaním v sobotňajšom miestnom referende bolo známe stanovisko vedenia obce, ktoré vyjadrilo negatívny postoj k realizácii projektu. Súčasne vypracovalo stanovisko s viacerými pripomienkami. Funkcionári Trnovca však chceli vedieť aj názor ľudí, preto vyhlásili plebiscit.

V súvislosti s ním počkali v Trnovci nad Váhom na verejné prerokovanie, aby mali obyvatelia dostatok informácií o projekte, a mohli sa k nemu vyjadriť. Po prerokovaní, ktoré sa uskutočnilo 7. júla, vyhlásili referendum. 

Obyvatelia v sobotu odpovedali na otázku, či súhlasia s výstavbou Veterného parku v Trnovci. Do zoznamu voličov bolo zapísaných 2 228 oprávnených voličov.

„Svoje právo hlasovať využilo 378 z nich, čo je účasť 17 percent. Z toho 28 voličov dalo odpoveď áno, 348 voličov odpovedalo nie. Dva hlasovacie lístky boli neplatné,“ uvádza obec. Referendum je tak neplatné, keďže nedosiahlo potrebnú 50-percentnú účasť.

Starostu výsledok neprekvapil

„Bohužiaľ, takýto výsledok som očakával, lebo som bol poučený z referenda k spaľovni odpadov z minulosti,“ hovorí pre Štandard starosta Trnovca nad Váhom Oliver Berecz.

Spomínané referendum sa uskutočnilo pred štyrmi rokmi a tiež bolo neplatné, keď prišlo hlasovať necelých 20 percent oprávnených voličov. Obec vydala k spaľovni odmietavé stanovisko a aj v tomto prípade si to chcela potvrdiť výsledkami plebiscitu.

„Ako obec sme už dali zamietavé stanovisko k veternému parku. Osobne nevidím dôvod, že by sa mohlo niečo zmeniť, alebo bol iný postup ohľadom výstavby. Ak sme už raz nesúhlasili, tak sme nesúhlasili,“ vysvetľuje Berecz.

Projekt je v súčasnosti v procese posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie na príslušnom ministerstve. Envirorezort by sa mal vyrovnať aj s pripomienkami, ktoré uviedla obec a následne vydať záverečné stanovisko.

Ministerstvo navyše nedávno avizovalo, že neplánuje podporovať výstavbu veterných parkov a chce sťažiť podmienky na ich výstavbu. Napríklad, že žiadny investor už nebude môcť postaviť veterné parky bez záväzného povolenia obce, ktorej sa to týka.

Aj minister Tomáš Taraba dlhodobo vyjadruje negatívny postoj k tomuto zdroju energie. „Vysielame jasný signál celej spoločnosti, že nikde vám nebudú stáť veterné parky, kde s tým nebudete súhlasiť,“ uviedol Taraba.

„Osobne očakávam zo strany ministerstva zamietavé stanovisko. My ako obec budeme trvať naďalej na zamietavom stanovisku,“ dodáva starosta Trnovca nad Váhom.

Veterné parky na Záhorí

Aj vo viacerých častiach Záhoria rátajú investori s budovaním veterných parkov, pričom aj v tejto časti Slovenska sa to zväčša stretáva s nevôľou obyvateľov. Momentálne sa napríklad rokuje o jeho výstavbe aj v Stupave.

Mesto investorovi WSB Invest j. s. a. podľa slov kritikov a odporcov parku „otvára dvere“ na úkor občanov. „Projekt sa teší stopercentnej podpore mesta,“ vraví pre Štandard právnik a Stupavčan Stanislav Kovár.

Podľa neho primátor aj poslanci veľmi agilne spolupracujú na presadení tohto projektu s firmou, ktorá nie je ani renomovaná energetická firma, na čo by mohla Stupava neskôr doplatiť.

Takisto doplnil, že mesto „zatvára občanom ústa tvrdením o výraznom finančnom benefite“, ktorý by podľa neho priniesol do rozpočtu len 1,5 percenta ročne v porovnaní s celkovým príjmom mesta.

Čo je však podľa Kovára dôležitejšie, predstavitelia mesta Stupavy nechcú zorganizovať referendum, v ktorom by mali možnosť vyjadriť sa všetci občania.

Stupava podľa slov Eriky Pieseckej z Mestského úradu Stupava musí hľadať všetky možné spôsoby, ako zvýšiť svoje príjmy, aby vedeli investovať do chodníkov, ciest, športovísk či výsadby zelene, keďže mesto pri Bratislave nemá priemyselný park, a teda ani príjem z neho ako okolité obce.

Na margo referenda Piesecká uvádza, že namiesto neho zvolili prieskum verejnej mienky prostredníctvom nezávislej agentúry, ktorý osloví tisíc obyvateľov mesta [Stupava má oficiálne 13-tisíc obyvateľov, pozn. red.].

„Ak jeho výsledky nebudú jednoznačné, nevylučujeme, že príde na rad aj referendum. Treba však povedať, že referendum má dva zásadné problémy – väčšiu motiváciu na účasť majú odporcovia zámeru než tí, ktorým výstavba v zásade neprekáža, a pri nízkej účasti by bol výsledok referenda neplatný,“ dodáva Piesecká s tým, že práve preto zvolili prieskum verejnej mienky, aby poznali skutočný názor obyvateľov na tento projekt.

Platné referendum v Radošovciach

Radošovce bola tiež jedna z obcí, kde sa plánoval veterný park. „Áno, jedným z možných investorov bol aj WSB Invest,“ spresňuje pre Štandard starostka obce Iveta Matúšová s dôvetkom, že v obci rozhodli občania v platnom referende nestavať veterný park v ich lokalite.

Starosta obce Mokrý Háj zasa spomína, že nielen občania v Radošovciach cez referendum investíciu v podobe veterného parku zamietli. „Taktiež v ostatných obciach to bolo zamietnuté uznesením obecného zastupiteľstva,“ vraví pre Štandard David Schiller.

Na otázku, prečo ani oni nepodporili výstavbu, starosta uvádza, že sú príliš malá obec s malým katastrom v extraviláne, kde by mali byť budované veterné parky. „Boli by príliš blízko intravilánu a zastavaného územia, čo by priamo narúšalo, či už vizuálnu podobu nášho územia,“ spresňuje starosta.

Podľa neho sú pre nich dôležité aj ďalšie aspekty s negatívnym vplyvom na zdravie a život všetkých občanov ich obce a taktiež samotná výstavba. „Realizácia veterných turbín by bola nepredstaviteľná aj na prepravu stavebných materiálov cez obec a celkovú záťaž,“ vraví Schiller.

Budú rešpektovať názor občanov

Ako pre Štandard spresňuje aj starosta záhorskej obce Dubovce, o výstavbe turbín v ich katastroch neuvažovali. „My sme boli iba dotknutá obec [výstavba má byť v katastri obce Popudinské Močidľany, poz. red.], ktorá ich mala mať najbližšie k rodinným domom,“ vraví starosta Filip Tokoš.

Podľa neho v otázke výstavby takýchto energetických parkov alebo iných investícií, ktoré by mali nejakým spôsobom ovplyvniť život občanov v ich obci, budú vždy zastávať a pridŕžať sa názoru občanov.

„K tomuto chceme prijať aj uznesenie obecného zastupiteľstva,“ konštatuje starosta Duboviec. Ako pre Štandard dopľňa starostka obce Popudinské Močidľany, v ich obci ešte konečné rozhodnutie nepadlo.

„Napriek uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktoré sa v minulosti [pred piatimi rokmi, pozn. red.] rozhodlo výstavbu parku zamietnuť, firma WSB Invest začala v roku 2020 proces posudzovania vplyvov parku na životné prostredie, ktorý dodnes ešte nie je definitívne ukončený,“ konštatuje starostka obce Dana Žúrková a dopĺňa, že práve v týchto dňoch ju upovedomil envirorezort o podkladoch vydania rozhodnutia a možnosti sa k nim vyjadriť.

V súčasnosti sa v Popudinských Močidľanoch ukončuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Po jeho ukončení chce dať starostka obce priestor občanom, aby sa k prípadnej výstavbe vyjadrili referendom či nejakým obdobným spôsobom.

„Domnievam sa, že o takejto závažnej téme nemôže rozhodnúť len sedem poslancov obecného zastupiteľstva,“ vraví Žúrková s dôvetkom, že od niektorých občanov má indície, že by výstavbu veterného parku v obci privítali. Boja sa však svoj názor verejne vysloviť z obáv pred neadekvátnymi reakciami odporcov výstavby parku.

„Aj dnes sme svedkami útokov, najmä na sociálnych sieťach na tých, ktorí dávajú tomuto alternatívnemu zdroju energie ,zelenú’,“ tvrdí Žúrková s tým, že ako starostka obce bude rešpektovať názor väčšiny občanov obce.

„Podotýkam občanov obce, nie názor aktivistov, ktorí v obci nežijú a dosiaľ mnohí ani nevedeli, že Popudinské Močidľany existujú,“ konštatuje.

Z tohto dôvodu chápe občanov okolitých obcí, ktorí budú, minimálne vizuálne, výstavbou parku dotknutí, a nečuduje sa, že táto téma vzbudzuje také vášne.