Ruský útok je veľmi nepravdepodobný

Naopak, možno vylúčiť verziu ukrajinskú, že išlo o ruský útok. V NATO pravdepodobne rýchlo dospeli k záveru, že ten by vyzeral inak. Samotní Poliaci reagovali zvolaním NATO podľa článku 4, teda konzultácie v prípade ohrozenia členského štátu, a nie podľa článku 5, pri ktorom už sa rokuje o vojenských opatreniach pri útoku na členský štát.

Vo Varšave vyhlásili, že Rusko svojimi dronmi testovalo reakciu NATO, čo sa síce nerovná útoku, ale aj tak to predstavuje nepriateľský krok. K tomu sa hlási aj väčšina európskych podporovateľov vojny na Ukrajine. Hoci rivali sa týmto spôsobom často testujú, nie je táto verzia príliš pravdepodobná.

Putin sa s Trumpom na Aljaške očividne dohodol na niektorých veciach smerujúcich k ukončeniu konfliktu, nemá preto záujem provokovať európskych jastrabov, a tým nahrávať svojim odporcom v Trumpovom okolí. O kvalite vzájomných vzťahov svedčí prítomnosť amerických vojenských pozorovateľov na spomínanom cvičení Západ 2025 pár dní po incidente.

Ak by Moskva skutočne NATO testovala, koordinovala by so svojím bieloruským chránencom. Ale Bielorusi inak nepriateľských Poliakov pred dronmi varovali a päť ich dokonca sami zostrelili!

Navyše z reakcie Moskvy bolo vidieť, že ju samotnú udalosť zaskočila, Poľsku dokonca ponúkla pomoc pri vyšetrovaní. Samozrejme, nemožno vylúčiť, že sa Putin aj Lukašenko odchýlili od svojej obvyklej racionality, ale pravdepodobné to nie je.

Americká verzia je tiež málo pravdepodobná

Nešlo teda o nehodu, pri ktorej bezprizorné drony do Poľska jednoducho zablúdili? To hovorí prezident Trump. Dokonca si tým vyslúžil kritiku poľského ministra zahraničných vecí Sikorského, ktorý trvá na ruskej provokácii.

Vzhľadom na počet dronov, ktoré Rusko pravidelne vysiela do útokov na Ukrajinu – pri poslednom veľkom útoku ich zrazu letelo štyristo –, sa dá očakávať, že nad niektorými stratia operátori z času na čas kontrolu. Pravdepodobnosť je o to väčšia, že Ukrajina disponuje prostriedkami rádioelektronického boja, ktoré dokážu rušiť navigáciu.

Proti hovoria dve skutočnosti: počet dronov a ich dolet. Dronov do Poľska mierilo celkom devätnásť, čo je na verziu blúdiacich dronov trochu veľa. A predovšetkým technické parametre - dolet 700 kilometrov - im neumožňujú doletieť až do Poľska.

Opäť nemožno vylúčiť technické inovácie alebo súhru zvláštnych atmosférických a iných podmienok, ktoré by k takej nehode mohli viesť. Ak by nebola žiadna ďalšia interpretácia, bolo by azda aj rozumné zostať pri tejto možnosti s tým, že občas sa stávajú aj nepravdepodobné udalosti.

Ale čo ak drony vyslala pod falošnou vlajkou Ukrajina, aby rozšírila konflikt, v ktorom neustále stráca?

Ukrajinská operácia je najpravdepodobnejšia

To naznačuje Moskva. Bezpečnostný analytik Jaroslav Štefec sumarizuje hlavné argumenty. S informáciou o útoku prichádzajú zdroje ukrajinské, nie poľské. Prezident Zelenskyj od začiatku hovorí o 19 dronoch, čo je počet vyslaných. Ako o ňom vedel, keď ich do Poľska po bieloruskom zásahu doletelo len 14?

Ukrajina navyše tlačila na Poľsko, aby upustilo od analýzy riadiacich systémov nájdených dronov. Tá by totiž ukázala, odkiaľ boli vypustené a kam smerovali. Scott Ritter sa domnieva, že Ukrajinci využili rádioelektronický systém Pokrova, aby nad ruskými dronmi prevzali kontrolu a presmerovali ich na Poľsko.

Vzhľadom na obmedzený dolet by bolo pravdepodobnejšie, že by Ukrajinci na svojom území rad ruských dronov pozbierali a sami potom vyslali.

Ani verzia o ukrajinskej operácii pod falošnou vlajkou nie je istá, je len pravdepodobnejšia ako ostatné, hoci prichádza z Moskvy. Neopiera sa o nejakú nepravdepodobnú súhru udalostí a Ukrajina má k podobnej operácii schopnosti aj motiváciu. Už pred tromi rokmi poslala do Poľska raketu a snažila sa svet presvedčiť, že ide o ruský útok.

Ak by bola pravdivá, znamenalo by to, že pre Európu je väčšou hrozbou priateľ Zelenskyj ako nepriateľ Putin.