Od obchodu po obranu
Carneyho vrelo privítala veľká časť prítomných europoslancov vrátane predsedníčky Roberty Metsolovej, ktorá po slovách „drahý Mark“ pripomenula zapojenie Kanady do prvej svetovej vojny a boja proti nacizmu.
Ako premiér dvojjazyčnej krajiny sa prihovoril po francúzsky, po anglicky a pri parafrázovaní spisovateľa Johanna Wolfganga Goetheho hovoril aj po nemecky: „Slobodu a život si zaslúžia len tí, ktorí o ne bojujú každý deň“ (Faust, 2. časť, piate dejstvo).
Tým pripomenul, že prepojenie medzi Kanadou a Európou nie je len obchodné, hoci sa dnes hovorí najmä o tom. Ekonomika podľa neho nie je cieľom sama osebe, ale je prostriedkom na dosahovanie slobody a blahobytu. Dodal, že spojenie je omnoho hlbšie – je základom európskej aj kanadskej kultúry.
„Kanada a Európa nie sú geograficky blízko – hoci Dáni vedia, že máme spoločnú trojtisíckilometrovú hranicu,“ poznamenal s odkazom na Grónsko – ďalší kameň úrazu vo vzťahoch s Trumpom. „Nie sme len spojencami do dobrého počasia, medzi nami nie sú dohody s nulovým súčtom,“ pokračoval Carney.
Pripomenul tiež veterána Leslieho Millera, ktorý po bitke pri Vimy v severnom Francúzsku v roku 1917 priniesol do Kanady niekoľko žaluďov, ktoré po vojne zasadil na svojich pozemkoch – tento dubový háj je súčasťou série pomníkov prvej svetovej vojny v Kanade.
Carney tiež prezradil, že niekoľko exemplárov týchto dubov neskôr presadili do Francúzska, čo je podľa neho ďalším dôkazom toho, že prepojenie oboch brehov Atlantiku nie je len ekonomické.
„Dominancia je aroganciou mocných. Dokonalosť je nepriateľom dobra. Cieľom nie je sebestačnosť, ale spoločná odolnosť,“ pokračoval premiér s tým, že Kanada aj EÚ sú silné každá sama osebe. Ocenil aj vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o aliancii budúcnosti z predchádzajúceho dňa.
V rámci prehlbovania spolupráce predstavil možnosti ako nárok kanadských študentov zapojiť sa do univerzitného programu Erasmus+, voľný pohyb a pobyt občanov Kanady v EÚ, integrovaný trh finančných služieb, či dokonca dodávky minerálov vzácnych zemín, vodíka a LNG z kanadského severu pre európsku energetickú bezpečnosť.
„Suverenita si vyžaduje bezpečný prístup k umelej inteligencii, polovodičom, kritickým nerastom, platobným systémom, čistej energii, vakcínam či satelitnej komunikácii,“ vymenoval Carney sektory, v ktorých by bol ochotný spolupracovať s Bruselom.
„Nenavrhujem vytvorenie akéhosi tretieho bloku, ktorý by sa stal vyzývateľom veľmocí iba s vyberanejšími spôsobmi,“ podotkol, čím si vyslúžil smiech a potlesk publika. „Nesnažíme sa získať moc, aby sme vládli nad druhými,“ dodal.
„Práve naopak. Usilujeme sa o odolnosť, aby nikto nemohol ovládať naše otvorené trhy, obmedzovať našu suverenitu, ohrozovať našu územnú celistvosť ani podkopávať naše slobody, našu demokraciu a náš právny štát,“ pokračoval v ďalších odkazoch na Trumpove vyhrážky.
Európsko-kanadská aliancia by podľa Carneyho mohla byť „pochodňou pre ďalšie demokracie“, ktorú by definovalo „nie to, proti čomu sme, ale to, za čo sme: sloboda, solidarita, prosperita, udržateľnosť“.
„Alianciu, ktorá buduje odolnosť, aby sme mohli konať v prospech našich občanov a aby naši občania mohli pracovať sami pre seba. Alianciu dostatočne silnú na to, aby nám nikto nemohol diktovať naše rozhodnutia, alianciu dostatočne otvorenú na to, aby sa k nej mohli pripojiť aj iní, a alianciu dostatočne zásadovú na to, aby naša sila posilňovala medzinárodné právo, a nesnažila sa ho nahradiť,“ vymenoval s ďalším odkazom, tentoraz na Trumpovu Radu mieru.
Carney svoj prejav uzavrel opätovným pripomenutím kanadských dubov z Vimy Ridge a spojenectvo Ottawy a Bruselu opísal ako „transatlantický les, v ktorom môžu naši občania prekvitať“.
Viac ako polovica poslancov tlieskala postojačky, na pravej strane spektra zostali sedieť pravicoví reprezentanti frakcií Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) či Európy suverénnych národov (ESN). Osobitne sa ešte pred prejavom zviditeľnila nemecká europoslankyňa frakcie Zelených Theresa Reintkeová, ktorá prišla v kanadskom hokejovom drese.
Spojenectvo namierené proti nikomu
Šéfka eurokomisie v stredajšom prejave o stave Únie predstavila plán, podľa ktorého by sa Kanada stala pridruženým členom EÚ. Avizovala tiež založenie európskej bezpečnostnej rady po vzore jedného z vrcholných orgánov OSN. V tomto telese by okrem členských štátov figurovali aj „partnerské krajiny“ ako Ukrajina, Británia či Nórsko, von der Leyenová opäť menovala aj Kanadu.
Carney v minulom týždni hovoril o „jedinečnom spojenectve“ medzi Ottawou a Bruselom, podľa reportáže denníka Wall Street Journal kontaktoval viacerých európskych lídrov vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s otázkou rozšírenia pridruženého členstva.
Aj na tento proces zbližovania Trump reagoval vyhrážkami. V stredajšom prejave v meste Charlotte označil dohodu medzi EÚ a Kanadou za potenciálne „nepriateľský krok“ a podotkol, že Spojené štáty svojich partnerov na opačnom brehu Atlantického oceánu „nepotrebujú“.
„Držíme európske národy nad hladinou. Jediné, čo musíme povedať, je: ‚Viete čo? Nebudeme už s vami obchodovať.‘ Nemajú nič, čo by sme potrebovali, máme všetko vlastné,“ vyhlásil americký prezident.
Prehlbovanie spolupráce pritom siaha do júna minulého roka, keď na spoločnom samite EÚ-Kanada podpísali formát obranného a bezpečnostného partnerstva. Dohoda pokrýva viacero spoločných oblastí, ktoré by za bežných okolností mohli spadať do pôsobnosti Severoatlantickej aliancie (NATO) ako kyberbezpečnosť, vojenská interoperabilita, vesmírna bezpečnosť či protiteroristické operácie.
Ďalšou pomyselnou lastovičkou v európsko-kanadských vzťahoch bol vstup Ottawy do európskeho nástroja obranných investícií SAFE. Bruselský fond priamych investícií do vojenského sektora už v tom čase dosahoval hodnotu 150 miliárd eur, Carney priviedol Kanadu k tejto investičnej príležitosti 1. decembra 2025.
Pristúpenie Ottawy k formátu „úvery za zbrane“ podľa vysvetlenia magazínu Politico umožňuje druhej najväčšej krajine sveta uchádzať sa o zákazky v európskom obstarávaní.
Do akej miery sa Kanada odpúta od USA?
Rozhodujúcim faktorom odpútania sa Kanady od Spojených štátov a snahy o zapojenie sa do mimoamerických štruktúr však bol Carneyho prejav na januárovom Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom letovisku Davos. Po pripomenutí slov českého exprezidenta Václava Havla a antickej okupácie ostrova Mélos (Thukydidova pasca) vyhlásil, že „stredné mocnosti“ musia držať spolu, lebo „keď nie sme pri stole, sme na jedálnom lístku“.
Ešte pred štvrtkovým prejavom sa objavili vrelé privítania a pochvalné reakcie europoslancov, pričom predseda parlamentnej delegácie pre vzťahy s Kanadou (D-CA) Javier Moreno Sánchez opísal Kanaďanov ako „najeurópskejší“ národ mimo Európy.
Napriek optimistickým očakávaniam však túto predpokladanú alianciu čaká ešte dlhá cesta. Denník Guardian pripomenul, že obchodnú dohodu známu pod skratkou CETA nepodpísalo 10 členských štátov EÚ: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Írsko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Taliansko.
Aj Carney v závere prejavu potvrdil, že prípadnú asociačnú dohodu EÚ a Kanady musia prerokovať v pléne kanadského parlamentu. Odmietol však trvanie na termíne „asociovaný člen“ s tým, že nezáleží na používanom pojme, ale na podstate vzťahov.
