Od roku 2027 zároveň zavedú dvojúrovňovú maturitu z matematiky. Základná bude povinná pre všetkých, vyššia pre študentov smerujúcich na technické a prírodovedné odbory.
Ministerstvo zdôrazňuje, že k zmenám pristupuje systematicky a s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť.
Otázna kvalita vyučovania
Vo verejnej diskusii sa však čoraz výraznejšie objavuje téma kvality vyučovania v triedach s vysokým počtom žiakov. Niektorí poukazujú na to, že preplnené triedy môžu sťažovať individuálny prístup učiteľov k žiakom a obmedzovať možnosti využívania moderných, interaktívnych metód učenia.
Rezort v tejto súvislosti ozrejmil, že slovenská situácia nie je výnimočná. „Veľkosť tried na Slovensku je porovnateľná s inými krajinami. Vedecké štúdie nepotvrdzujú, že znižovanie počtu žiakov v triede má významný vplyv na kvalitu výučby v stredných školách.”
Nový model výučby matematiky je momentálne v prípravnej fáze. Odborné pracovné skupiny zhromažďujú podklady a diskutujú nad finálnym návrhom.
Podobne ako pri kurikulárnej reforme na základných školách, aj tentoraz počítajú s dlhším časovým horizontom. Prvé výsledky by sa mali prejaviť v praxi v druhej polovici tohto desaťročia.
Reakcie študentov na pripravovanú reformu
Pripravovaná reforma stredoškolského vzdelávania ale vyvoláva medzi študentmi zmiešané reakcie.
Podľa Mateja Styka, podpredsedu Študentskej rady stredných škôl (ŠRSŠ), pozitívne hodnotia nový prístup k výučbe matematiky, najmä ak vedie k lepšiemu pochopeniu a praktickému využitiu poznatkov.
„Objavovanie môže podporiť zapojenie žiakov, rozvoj kritického myslenia a kreativity, avšak je dôležité, aby bola táto metóda vhodne vyvážená s klasickými postupmi pre študentov, ktorí potrebujú pevnejšiu štruktúru a jasné vysvetlenie učiva,” povedal Styk pre Štandard.
Ako ďalej doplnil, diskusia o dvojúrovňovej maturite je však oveľa zložitejšia. Za spravodlivé riešenie ju budú považovať vtedy, keď ministerstvo jasne zadefinuje podmienky, ako jednotlivé úrovne zohľadnia pri prijímacích skúškach na vysoké školy.
Odmietajú povinnú maturitu z matematiky
Na druhej strane študenti nesúhlasia s povinnou maturitou z matematiky. Podľa ich názoru univerzálna povinnosť nereflektuje rôznorodosť študijných odborov a ich budúce uplatnenie.
Viac ako 85 percent účastníkov veľkého prieskumu stredoškolákov, ktorý uskutočnila ŠRSŠ na vzorke 15-tisíc respondentov, bolo proti zavedeniu povinnej maturitnej skúšky z matematiky.
Medzi hlavné obavy študentov patrí najmä to, aby reformu nezaviedli narýchlo a aby mali učitelia dostatočnú prípravu, keďže práve oni sú pre jej úspech rozhodujúci.
„Navrhujeme, aby reforma obsahovala jasné prechodné obdobie a zároveň mechanizmy spätnej väzby od škôl a študentov. Len tak sa budú môcť nové prístupy priebežne dolaďovať podľa reálnych skúseností z praxe,“ doplnil Styk.
Zlepšenie kvality absolventov
Ľuboš Kvašňák, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vzdelávania stredných škôl a zariadení východoslovenského regiónu, považuje maturitu z matematiky za dôležitú, najmä pre technické, ekonomické a prírodovedné vysoké školy.
„Aj pre ostatných je v dobe umelej inteligencie vhodné mať znalosti z matematiky, logické a analytické myslenie a porozumenie praktickým zadaniam,“ povedal pre Štandard.
Kvašňák očakáva, že školy zvládnu zavedenie maturity bez väčších problémov, upozorňuje však na riziko nedostatku kvalifikovaných učiteľov pri povinnej maturite pre všetkých a na potrebu správne nastaviť úrovne A a B.
Zároveň vidí veľkú príležitosť v zlepšení prístupu k matematike na základných školách, čo by mohlo zvýšiť matematickú gramotnosť a kvalitu absolventov technických a prírodovedných odborov.
Materiálne podmienky sú, učiteľov bude treba viac
S blížiacou sa reformou stredoškolského vzdelávania sa školy začínajú pripravovať na zmeny vo výučbe matematiky a zavedenie dvojúrovňovej maturity.
Podľa Dariny Šulkovej, riaditeľky Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Trnave, má škola dostatočné materiálno-technické vybavenie, aby mohla flexibilne reagovať na nové prístupy vo výučbe.
Riaditeľka ale zároveň upozorňuje na možné problémy pri implementácii reformy.
„Určite sa bude musieť prerobiť školský vzdelávací program, bude nutné ubrať z časovej dotácie iných predmetov, ktoré sú možno dôležitejšie pre netechnické odbory a profesijnú prípravu žiakov v týchto odboroch,“ povedala pre Štandard.
Škola tiež bude potrebovať aj viac učiteľov matematiky, aby mohli zabezpečiť kvalitnú výučbu novými metódami.
Čo sa týka dvojúrovňovej maturity, tá môže byť podľa Šulkovej obzvlášť prínosná pre odborné školy, najmä v prípade slovenského jazyka a matematiky, pretože ich žiaci sa viac sústreďujú na odborné vedomosti a praktické zručnosti potrebné pre budúce povolanie.
„A je aj na zamyslenie, či je správne, aby mal žiak gymnázia tú istú úroveň maturity ako žiak odbornej školy z hľadiska dotácií hodín všeobecnovzdelávacích predmetov,“ dodala Šulková.
Dôležitá veľkosť tried
Aj Gymnázium Jána Hollého v Trnave je podľa riaditeľky Andrey Bánovej pripravené na zavedenie novej formy výučby matematiky. Problémy pri implementácii reformy v najbližšom období neočakávajú, ich riziko sa však môže objaviť v horizonte niekoľkých rokov.
„O desať rokov môže nastať nedostatok kvalifikovaných učiteľov schopných pripraviť žiakov na súčasnú úroveň maturity. Kandidáti z niektorých vysokých škôl dokonca často nedokončia prax vo vyšších ročníkoch, lebo zistia, že žiaci majú lepší prehľad v matematike než oni,“ uviedla riaditeľka pre Štandard.
Zároveň poukázala na význam optimalizácie veľkosti tried. Podľa jej slov zníženie počtu žiakov v triedach umožní efektívnejšie uplatnenie nových metód výučby a kvalitnejšiu individuálnu podporu študentov.
