Samuel Kolesár

Telefonát Trumpa s Putinom a následný súhlas Kyjeva aj európskych metropol so zmrazením frontovej línie vlial v posledných týždňoch do žíl nádej na obnovenie mieru v Európe. Boje však napriek snahe Západu o prijateľné riešenie pokračujú a Kremeľ samit v Budapešti nateraz odmieta.

Zo strany Moskvy to pôsobí dosť pokrytecky. Spojenci prišli s kompromisným návrhom, ktorý je pre Rusko pomerne lukratívny. V podstate by znamenal, že mu ostanú územia, ktoré dobylo a hoci by ich západný svet (pravdepodobne) de iure neuznal za jeho súčasť, je to veľký ústupok z prvých maximalistických pozícií Ukrajiny i západných jastrabov.

Rusko medzitým od samitu na Aljaške trvá na svojom, hoci jeden malý krok predsa spravilo – je ochotné ponechať Ukrajine územia v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré si predtým nárokovalo. No podľa všetkého len tie, ktoré Rusi nedobyli.

Mierotvorca, ktorý volí sankcie

Hoci má Trump mnoho chýb a pre Európanov je jeho pôsobenie v Bielom dome bolestivé (obchodná vojna, tlak na zbrojenie, zbavovanie sa americkej spoluzodpovednosti za vojnu), neodmieta stretnutia s (ukrajinským) nepriateľom a volí najprv dialóg a až potom silové opatrenia.