Neúspešná poprava Christy Pikeovej. Je v USA trest smrti v ohrození?

Šesť rokov po vražde Slemmerovej sa Pikeová pokúsila zabiť znova. Tentoraz, v roku 2001, sa pokúsila zavraždiť svoju spoluväzenkyňu Patriciu Jonesovú tak, že ju škrtila šnúrkou od topánky. Pikeová tvrdila, že išlo o pokus brániť inú väzenkyňu, ktorú sa podľa jej slov Jonesová sama pokúšala zabiť. Napriek tomu bola Pikeová odsúdená za pokus o vraždu.

Neúspešná poprava

V stredu 30. septembra – 31 rokov po zločine, za ktorý bola odsúdená – sa štát Tennessee pokúsil Pikeovú popraviť. Pokus sa nepodaril. Dostala dve smrteľné dávky sedatíva pentobarbitalu a obe prežila. V súčasnosti je v lekárskej starostlivosti v nemocnici v Tennessee, kde sa ten istý štát, ktorý sa v stredu pokúsil o jej popravu, teraz snaží zachrániť jej život a pomôcť jej zotaviť sa.

Na rozdiel od všeobecne rozšíreného omylu platí, že ak sa ju podarí stabilizovať a ak sa zdravotne zotaví, štát Tennessee bude mať právomoc pokúsiť sa o jej popravu znova.

Hoci presná príčina tohto konkrétneho neúspešného výkonu popravy zatiaľ nebola stanovená, niektoré udalosti z posledných rokov poskytujú možné náznaky toho, čo sa mohlo pokaziť.

Protokol o treste smrti je v kríze už celé roky

Po prvé, mnohé farmaceutické spoločnosti v súčasnosti odmietajú dodávať látky americkým štátom na účely popráv. To výrazne zmenilo protokoly vykonávania popráv.

Mnohé roky štandardný americký protokol popravy zahŕňal použitie troch látok: najprv sa odsúdenému injekčne podal tiopental sodný, barbiturát určený na navodenie bezvedomia. Potom nasledovala injekcia pankuróniumbromidu, svalového relaxancia určeného na zastavenie bránice a dýchania. Nakoniec odsúdený dostal dávku chloridu draselného, ​​ktorá vyvolala zástavu srdca.

Metóda s tromi prípravkami sa stala kontroverznou pre neistotu ohľadom účinnosti prvej látky. Ak by z akéhokoľvek dôvodu nedošlo k navodeniu bezvedomia, dalo by sa očakávať, že ďalšie dve injekcie spôsobia odsúdenému skutočne mučivú smrť. Najmä chlorid draselný by vyvolal nesmiernu bolesť.

Spoločnosti prestávajú dodávať preparáty

V rokoch 2000 až 2010 mnohé farmaceutické spoločnosti a dodávatelia jednoducho zastavili dodávky smrtiacich prostriedkov, čo donútilo štáty hľadať nové metódy popravy. Aj vtedy však vznikli problémy: mnohí lekári sa napríklad jednoducho odmietli podieľať na vývoji protokolov smrtiacej injekcie.

Niektoré štáty preto začali smerovať k myšlienke použitia jedinej látky: podania odsúdenému masívnej dávky tiopentalu sodného. V januári 2011 spoločnosť Hospira, jediný výrobca tejto látky v USA, zastavila výrobu po tom, čo talianske úrady požadovali záruky, že sa nebude používať pri popravách, čo spoločnosť podľa vlastných slov nemohla zaručiť.

Výsledkom je, že väčšina odsúdených, ako napríklad Pikeová, dostáva dávku pentobarbitalu – tej istej látky, ktorú väčšina veterinárov používa pri eutanázii zvierat. Pentobarbital má však reálne problémy: Bidenova administratíva ho v roku 2025 vyradila zo zoznamu protokolov popráv pre obavy, že v dávkach potrebných na usmrtenie dospelého človeka by preparát mohol spôsobiť nesmiernu bolesť pri prechode žilami a tepnami v dôsledku svojej vysoko alkalickej povahy. Existovali tiež obavy, že látka by mohla spôsobiť, že osoba nebude reagovať bez toho, aby došlo k strate vedomia.

Trumpova administratíva neskôr formálne obnovila federálny protokol s použitím pentobarbitalu. Štát Tennessee však už v decembri 2024 prijal svoj vlastný protokol s použitím jednej látky – pentobarbitalu. V stredu bola Pikeovej dvakrát podaná údajne smrteľná dávka.

Nevysvetliteľné prežitie

Prečo je teda nažive? To sa ešte len musí zistiť, ale medzi možné vysvetlenia patrí neúspešná injekcia, pri ktorej sa látka nedostala do jej krvného obehu, nízka kvalita preparátu dodaného väzenskej službe v štáte Tennessee alebo dokonca určitá miera tolerancie voči látke, ktorú si Pikeová vybudovala po dlhej histórii závislosti od drog a ich užívania.

Nech už boli dôvody akékoľvek, teraz sa rozpúta veľká kontroverzia – a oprávnene.

Americké protokoly o popravách smrtiacou injekciou boli v podstate vypracované na základe predpokladu, že trest smrti by mal byť humánny. Zatiaľ čo iné metódy – gilotína, popravná čata, obesenie – sú spojené s určitou mierou fyzického násilia, smrtiaca injekcia má byť pokojná: odsúdený jednoducho upadne do večného spánku.

„Humánna poprava“ – ale pre koho?

Ale humánna pre koho? Úspešná smrtiaca injekcia sa, samozrejme, bude prítomným svedkom javiť ako pokojná – ale dá sa predstaviť hrôza, ktorú odsúdený pociťuje, keď je fyzicky pripútaný k nosidlám a sleduje, ako sa smrtiace látky dostávajú do jeho ruky?

Dalo by sa tvrdiť, že americká spoločnosť si želá, aby jej násilie bolo bez krvi. A práve v tom spočíva príťažlivosť smrtiacej injekcie.

Je tu však zrejmá otázka: má spoločnosť, ktorá si želá, aby aj jej popravy boli bez krvi, vôbec takto vykonávať trest smrti?

Teraz vyvstáva otázka, čo robiť s Christou Pikeovou, keď štát prechádza absurdným procesom, v rámci ktorého sa ju snaží dostať späť do zdravotného stavu potrebného na následnú popravu. Vzhľadom na jej pohlavie aj na udalosti tohto týždňa nie je ťažké predvídať, že sa jej prípad stane významnou symbolickou kauzou pre zástancov zrušenia trestu smrti.

Rovnako je úplne predvídateľné, že po udalostiach tohto týždňa vznikne množstvo nových právnych sporov týkajúcich sa uskutočniteľnosti popravy smrtiacou injekciou.

Hoci si trest smrti zachová svojich zástancov a jeho zrušenie je stále veľmi vzdialené, po incidente s Pikeovou pozícia trestu smrti v USA len málokedy vyzerala tak zraniteľne ako teraz.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.