Filantropia ako nástroj vplyvu. Merkelová opísala tlak Gatesa na politikov

Táto výmena sa stala virálnou a poskytla pohľad na tvrdú stránku súkromnej filantropie. Ide o prístup, pri ktorom nejde ani tak o pomoc tam, kde je potrebná, ako skôr o presadzovanie vlastných priorít a určovanie smerovania.

Nadácia Gatesovcov, ako naznačila Merkelová, stojí na čele toho, čo je v skutočnosti politický problém. Ako ďalej napovedá jej orientácia na vakcíny, nadácia sa zaoberá predovšetkým bojom proti chorobám a chudobe s využitím svojich rozsiahlych finančných zdrojov. V minulom roku nadácia vynaložila viac ako 8,4 miliardy dolárov na produkty, nápady a prístupy, ktoré „majú potenciál zachrániť a zlepšiť životy čo najväčšiemu počtu ľudí“.

Proaktívny, nie pasívny

Teoreticky to znie skvele, v praxi je to však komplikované – najmä na pomedzí súkromného darcovstva, vládnej politiky a verejných právomocí. Nadácia Gatesovcov na svojej webovej stránke otvorene uvádza, že jej financovanie je „proaktívne“, čo znamená, že identifikuje organizácie, ktoré považuje za „vhodné na realizáciu projektu, ktorý iniciujeme“, a následne ich vyzve, aby predložili návrh na financovanie.

Hoci Nadácia Gatesovcov popiera, že by určovala globálnu agendu v oblasti zdravia a rozvoja, a tvrdí, že pracuje hlavne v rámci Cieľov udržateľného rozvoja OSN, jej obrovské zdroje a proaktívny prístup k strategickým investíciám a financovaniu z nej nevyhnutne robia tvorcu trendov v tomto sektore. Zo slov Merkelovej tiež jasne vyplýva, že nadácia sa nepodriaďuje agende stanovenej medzinárodným spoločenstvom. Ani zďaleka.

Príkladom, ktorý je natoľko sporný, že sa mu venuje aj stránka s často kladenými otázkami tejto organizácie, je jej rozsiahla podpora plánovaného rodičovstva – praktiky, ktorá je v tradičných spoločnostiach oveľa kontroverznejšia než v sekulárno-liberálnom západnom svete.

„Tím nadácie pre plánovanie rodiny sa snaží zabezpečiť, aby ženy a dievčatá v krajinách s nízkymi a strednými príjmami mali prístup k antikoncepcii a informáciám o plánovaní rodiny, ktoré si želajú, a mohli tak uplatniť svoje právo rozhodnúť sa, či budú mať deti, a ak áno, kedy a koľko,“ uvádza organizácia a dodáva, že sa zaväzuje rozširovať okruh darcov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť „udržateľnejšie financovanie plánovania rodiny“.

Financovanie takýchto programov v rozvojovom svete je už dlho kontroverzné, a to nielen pre eugenické konotácie a obvinenia, že ide o formu ideologickej kolonizácie, ktorú Západ považuje za prijateľnú – hoci sa voči tomuto obvineniu stáva čoraz citlivejším.

Napriek tomu bola Nadácia Gatesovcov jednou z hlavných hnacích síl tejto formy západnej činnosti, typicky v Afrike, a pripravila pôdu pre vlády a humanitárne a rozvojové agentúry, aby nasledovali jej príklad. Nebola síce prvou organizáciou, ktorá takéto programy financovala, ale zohrala kľúčovú úlohu pri ich rozšírení v rozvojových krajinách.

Ak je Nadácia Gatesovcov príkladom vplyvu súkromnej filantropie na vládnu a rozvojovú politiku, iná organizácia reprezentuje vplyv na občianske procesy: Open Society Fund Georgea Sorosa.

Nadácie Open Society

Nadácie Open Society (OSF) poskytujú granty a finančné prostriedky mimovládnym organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa stotožňujú s víziou demokratickej spoločnosti týchto mimovládok. Na tento účel sa zapájajú do strategických súdnych sporov a otvorene uvádzajú, že celosvetovo financujú nekonvenčné a často heterodoxné myšlienky.

Čo to môže v praxi znamenať? Napríklad presadzovanie a finančnú podporu iniciatív, ktorých cieľom je dekriminalizácia takzvanej „sexuálnej práce“, teda toho, čo sa tradične označuje ako prostitúcia.

Príspevok z roku 2019 na webovej stránke organizácie obhajuje úplnú dekriminalizáciu prostitúcie, ako aj široké prijatie pojmu „sexuálna práca“, s cieľom odstrániť stigmu spojenú s prostitúciou a zaradiť ju do rámca riadnej regulácie. Organizácia sa tiež zasadzuje za dekriminalizáciu drog a potratov a za presadzovanie rodovej ideológie – čo predstavuje témy, ktoré sú po celom svete nesmierne kontroverzné.

Napriek tomu zakladateľ OSF George Soros poskytol viac ako 32 miliárd dolárov na financovanie činnosti tejto organizácie po celom svete. To jej vynieslo zlú povesť medzi tými, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa súkromné bohatstvo využívalo na presadzovanie toho, čo považujú za deštruktívnu spoločenskú zmenu, a to proti vôli tých, ktorí musia žiť s jej dôsledkami.

Tretia organizácia, ktorá zapadá do rovnakého vzorca, je Bloomberg Philanthropies, ďalší príklad toho, ako miliardár využíva obrovské bohatstvo na formovanie verejnej politiky. V mnohých ohľadoch sa jej činnosť výrazne líši od zamerania Nadácie Gatesovcov aj Open Society Fund, pričom pri poskytovaní finančnej podpory zaujíma širší a osobitnejší prístup.

Organizácia bývalého newyorského primátora Michaela Bloomberga upriamuje pozornosť na päť oblastí – umenie, vzdelávanie, životné prostredie, inovácie vo verejnej správe a verejné zdravie –, v skutočnosti sa však oveľa viac zameriava na priamy vplyv na politiku. Zapája sa do kampaní zameraných na dosiahnutie konkrétnych výsledkov a na ich realizáciu vynakladá obrovské zdroje.

Zelená agenda

Medzi najkontroverznejšie oblasti záujmu patrí to, že organizácia Bloomberg Philanthropies je dlhodobým zástancom zelenej agendy a spúšťa iniciatívy, ako je kampaň „Beyond Carbon“, zamerané na premenu energetického priemyslu. Samotná organizácia tvrdí, že táto kampaň sa začala v roku 2019 a spolu s jej ďalšími snahami viedla k odstaveniu takmer troch štvrtín (73 percent) amerických uhoľných elektrární. Pripisuje si tiež zásluhy za uzavretie 59 percent európskych elektrární od roku 2017.

To má, samozrejme, aj ďalšie dôsledky, vrátane strát pracovných miest a negatívneho dosahu na miestne a regionálne hospodárstva a priemyselné odvetvia. Najmä európske hospodárstvo už teraz zápasí s nákladmi spojenými s rýchlou energetickou transformáciou.

Keď bol v roku 2024 opätovne zvolený za prezidenta USA Donald Trump, jeho „protiekologický“ program nebol žiadnym tajomstvom, napriek tomu jednoznačne zvíťazil. Keď však USA v januári 2025 druhýkrát oznámili svoj zámer vystúpiť z Parížskej dohody, organizácii Bloomberg Philanthropies sa to nepáčilo. 

„Rovnako ako v roku 2017 budeme naďalej plniť záväzky USA týkajúce sa podávania správ o pokroku v oblasti klímy Organizácii Spojených národov a zároveň vyplníme medzeru vo financovaní, ktorú spôsobilo odstúpenie USA,“ uviedla Bloombergova mimovládka, čím zaviazala súkromné americké subjekty k pokračovaniu v realizácii programu, z ktorého sa zvolená federálna vláda rozhodla odstúpiť.

Filantropia môže byť veľkou silou v prospech dobra a iné skupiny a organizácie to aj dokazujú. Niektorí z najväčších svetových hráčov však tým, že fungujú skôr ako prostredníci na presadzovanie osobných preferencií svojich zakladateľov, môžu spôsobovať oveľa viac škody ako úžitku.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.