Ako vnímajú vojnu tí, ktorí v nej stratili synov

Vojna na Ukrajine sa mnohými spôsobmi ukazuje aj v Severnom Osetsku, odľahlej horskej oblasti s dlhoročnou tradíciou prípravy vojakov do mnohých ruských vojen.

Vidno to na vojenských piesňach, ktoré sa teraz spievajú v školách. Na vláde, v ktorej prevládajú veteráni. Na zvyku vyslovovať pred verejnosťou vlastenecké komentáre a svoje skutočné pocity potom šepkať. Na nedostatku mužov. A na rozsahu strát.

Z Ukrajiny sa vrátilo toľko vojakov v pohrebných vakoch, že ich teraz pochovávajú na vyhradenom mieste v hlavnom meste Vladikavkaz. Nové náhrobné kamene zdobia farebné fotografie padlých, ktoré sú retušované a následne vypaľované v peci pri teplote vyše 980 stupňov Celzia.

Na rozrastajúcom sa cintoríne leží syn 47-ročnej Oxany Abajevovej, ktorá založila organizáciu pre ženy, ktoré vo vojne stratili svojich blízkych. Odráža tak región rozpoltený medzi hlbokou hrdosťou na boj za vlasť a bolestným nárekom nad stratou mladých mužov.