Napriek priaznivému politickému vetru sa strana Reform UK náhle ocitla bez smeru
Strana Reform UK čelí čoraz väčším problémom – a to práve v čase, keď by jej šance mali byť jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Podarí sa Nigelovi Farageovi, ktorého už mnohokrát odpísali, zvrátiť tento vývoj?
Problém financovania Reform môže byť vyriešený, ale môže príliš veľa peňazí priniesť nové riziká—a je štátne financovanie lepšie? Foto: Dan Kitwood/Getty Images
Najničivejšia kritika strany Reform UK po jej neúspešnom straníckom zjazde neprišla od niektorého z mnohých nepriateľov Nigela Faragea z politickej ľavice. Prišla, naopak, od človeka, ktorý by mal patriť medzi najprirodzenejších stúpencov tejto strany.
V článku uverejnenom vo veľmi vplyvnom denníku Daily Telegraph napísala zástupkyňa šéfredaktora tohto denníka Camilla Tomineyová, spolumoderátorka jedného z najväčších britských denných podcastov, že „títo chlapi (a buďme úprimní, Reform je veľmi mužská organizácia) si myslia, že sú všetci tak strašne múdri, no napriek tomu nám opakovane pripomínajú svoju vlastnú hlúposť“. Ďalej sa sťažovala na opakujúce sa škandály týkajúce sa financií strany, zbierania prostriedkov a personálu, pričom svoje názory zhrnula v nadpise, ktorý znel: „Amatérska strana Reform sklamala britskú pravicu.“
Z toho, čo napísala, je zrejme len veľmi málo, ak vôbec niečo, čo by nebola pravda.
Dôvody na obavy
Pri pohľade na projekt Reform UK existujú určite dôvody na obavy. Najzreteľnejším problémom je, že strana sa zdá byť – napriek veľmi priaznivému politickému prostrediu – v slepej uličke.
Britská labouristická vláda je objektívne v zlej situácii. Na viacerých frontoch ju sužujú krízy, z ktorých niektoré, ako napríklad zhoršujúca sa fiškálna situácia Británie a nervózny trh s dlhopismi, si spôsobila sama. Iné, ako napríklad imigračná kríza spôsobená malými loďami, boli z veľkej časti zdedené. Nový premiér dal celý rad sľubov, ktoré sa zdajú v hlbokom rozpore s ekonomickou realitou, zatiaľ čo verejný hnev naďalej rastie.
Opozícia v podobe konzervatívcov je medzitým oslabená. Zaťažená dedičstvom svojho chaotického obdobia vo vláde po brexite a zbavená mnohých talentov je značka strany hlboko nepopulárna a jej líderka Kemi Badenochová sa snaží presadiť u verejnosti tak, ako to bežne robí Farage.
A predsa je uprostred tohto lákavého mora a priaznivých vetrov loď Reform UK podľa prieskumov verejnej mienky v zlej situácii a dokonca sa vracia späť.
V júni tohto roka prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra More in Common, pripisoval strane 30 percent hlasov a 10-bodový náskok pred Labouristickou stranou aj konzervatívcami. Najnovší prieskum tej istej agentúry, uskutočnený koncom augusta, však strane Reform UK pripisuje len 22 percent, čo je o štyri body menej, ako má Labouristická strana.
Je pravdepodobné, že časť tohto vývoja je dôsledkom „Burnhamovho efektu“ v prospech nového premiéra labouristov. To však nevysvetľuje celý tento obrat. Významnú úlohu zohrali aj vlastné ťažkosti strany Reform UK.
Pre Faragea je to problém s imidžom
Predseda strany zaznamenal kolaps svojej podpory: keď spoločnosť YouGov požiadala Britov, aby opísali predsedu strany Reform tromi slovami, až 71 percent z nich 1. septembra použilo aspoň jeden negatívny výraz. To z neho v žiadnom prípade nerobí historicky nepopulárnu osobnosť. Je to však dôkaz toho, že Farage v očiach verejnosti výrazne klesol a z politického outsidera sa stal niekým, kto je vnímaný rovnako ako všetci ostatní.
V tejto súvislosti mu určite nepomohol ani jeho ťah s doplňujúcimi voľbami. Keď bol presvedčivo obvinený z prijatia daru vo výške päť miliónov libier (5,8 milióna eur) od jedného zo svojich podporovateľov na svoj osobný bankový účet a čelil vyšetrovaniu parlamentnej komisie pre etiku, Farage sa rozhodol odstúpiť a vyprovokovať doplňujúce voľby, ktoré následne vyhral. Napriek tomuto víťazstvu však stúpenci strany Reform UK zreteľne prehliadli dôležitejšiu skutočnosť: Farageov imidž „muža z ľudu“ je v rozpore so základnou realitou, že väčšina Britov nemá priateľov, ktorí by im boli ochotní darovať päť miliónov libier.
V predvečer konferencie strany Reform UK vypukol ďalší škandál: tentoraz išlo o provokačnú akciu, ktorú zorganizovala stranícka a radikálna ľavicová skupina a ktorú s nadšením propagovala rovnako stranícka Channel 4. Tá zachytila predstaviteľov strany Reform, ako sa snažia získať veľké príspevky od osoby vydávajúcej sa za sprostredkovateľa zahraničného financovania.
Možno ešte škodlivejšie však bolo vnímanie korupcie: jeden z predstaviteľov blízky Farageovi sa rozhodol chváliť sa pred údajným darcom, že ak by k daru došlo, darca by mal priateľa v Downing Street, ktorý by pracoval po boku Faragea. Opäť, nie je to výsada, ktorú by si mohla užívať väčšina bežných ľudí.
Populizmus v tej najčistejšej podobe predstavuje politika ako vox populi: hlas ľudu. Pre stranu Reform UK je však vzhľadom na finančné škandály, aké ju postihli toto leto, ťažšie udržať si túto pozíciu. Je strana hlasom ľudu alebo hlasom bohatých a v niektorých prípadoch tajných darcov? Je strana niečím iným alebo je rovnako kompromitovaná ako jej konkurenti?
Tieto chyby, ako vysvetľuje Tomineyová, mali devastujúci vplyv na dôveryhodnosť strany. A prichádzajú uprostred väčšej strategickej výzvy.
Problém Overtonovho okna
V relácii televízie Sky News poskytoval hovorca strany Reform Zia Yusuf 7. septembra rozhovor o nepokojoch a protestoch pred prijímacími centrami pre prisťahovalcov v Doveri a Portsmouthu. Vysielanie potom prerušil jeden z organizátorov protestov, ktorý sa priamo pred kamerou pokúsil uzavrieť dohodu s Yusufom výmenou za hlasy stoviek maskovaných mužov, ktorí sa na protestoch zúčastnili.
https://www.youtube.com/watch?v=Gt2pAsZ0PNE
Zároveň sa strana musí vyrovnať s nástupom konkurenčnej strany – oveľa radikálnejšej strany Restore UK, ktorú vedie bývalý poslanec strany Reform UK Rupert Lowe. Strana Reform UK sa tak ocitla v politickom zovretí.
Na politickej pravici ju skupiny ako Restore UK vykresľujú ako nedostatočne tvrdú v otázkach migrácie a iných témach, zatiaľ čo Farage sa ocitá v situácii, keď je nútený odsudzovať akcie, ako sú protesty v Doveri a Portsmouthe. Na ľavici ju konzervatívci a labouristi prezentujú ako príliš extrémnu pre voličov zo strednej triedy.
Vzhľadom na britský volebný systém, ktorý nepozná kompromisy, vedie cesta strany Reform UK k získaniu parlamentných kresiel cez to, že sa jej nejako podarí manévrovať medzi týmito dvomi pozíciami bez toho, aby stratila hlasy, ktoré potrebuje na to, aby sa v stovkách volebných obvodov umiestnila na prvom mieste.
Jedna výhoda: čas
Do ďalších volieb v Spojenom kráľovstve zostáva, samozrejme, ešte veľa času. Labouristická strana má v Dolnej snemovni veľkú väčšinu, a ak bude chcieť, môže zostať pri moci až do roku 2029. To dáva strane Reform UK čas na nápravu nedávnych chýb a na to, aby sa prezentovala v ucelenejšej podobe.
Čas je však nielen priateľom, ale aj nepriateľom. Konzervatívci napríklad veria, že čím viac času zostáva do ďalších volieb, tým viac britských voličov – uprostred fiškálnej a migračnej krízy – sa môže rozhodnúť pre istotu namiesto riskantnej stávky. Strana labouristov rovnako ako všetky vlády verí, že sa jej podarí nejako zotaviť. A légia nepriateľov strany Reform UK v médiách bude mať viac času na prehrabávanie sa v jej financiách a škandáloch. Určite existujú dôvody na pochybnosti, či boli všetky odhalené už toto leto.
A tak je toto pre najprevratnejšieho politika od čias Margaret Thatcherovej, architekta brexitu a zakladateľa strán UKIP a Reform UK jedno z najnáročnejších období v dlhej kariére.
Zatiaľ čo podobné strany v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku prudko stúpajú, strana Reform UK sa zdá zaseknutá a upadá. Zvrátiť tento trend bude jednou z veľkých výziev pre Faragea.
Jeho politický nekrológ však už bol napísaný mnohokrát.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
