Trump zároveň naznačil, že na Ukrajine by sa mali konať nové voľby, hoci ich dnes blokuje vojnový stav.
Prezident dodal, že je pripravený podporiť kandidátov v Európe, ktorí majú spoločný pohľad ako on. V tejto súvislosti spomenul maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého ocenil za prístup k migrácii a ochrane hraníc.
Predseda Európskej rady António Costa medzitým varoval, že spojenci by sa nemali miešať do politických procesov iných krajín.
Domáca politika a Latinská Amerika
Rozhovor sa dotkol aj americkej ekonomiky. Trump ohodnotil jej stav ako „A-plus-plus-plus-plus-plus“ a tvrdil, že ceny v USA klesajú, hoci zatiaľ posledné údaje ukazujú medziročný rast inflácie o tri percentá. Potvrdil, že nového šéfa Federálneho rezervného systému bude vyberať podľa toho, či podporí okamžité zníženie úrokových sadzieb.
V oblasti zdravotníctva odmietol prezradiť, či podporí dočasné predĺženie zvýhodnených dotácií k poisteniu v rámci Obamacare, ktoré koncom roka 2025 vypršia. Uviedol len, že chce „lepší systém za menej peňazí“.
Výraznú časť rozhovoru tvorila aj debata o Latinskej Amerike. Trump povedal, že nevylučuje použitie amerických ozbrojených síl proti drogovým kartelom v Mexiku a Kolumbii.
Neodmietol ani možnosť vyslania pozemných vojsk do Venezuely, kde jeho administratíva už nasadila rozsiahle námorné sily. Zároveň obhajoval omilostenie bývalého honduraského prezidenta Juana Orlanda Hernándeza, odsúdeného za drogovú trestnú činnosť, pričom priznal, že o jeho prípade vie málo.
Trump sa vyjadril aj k Najvyššiemu súdu USA, ktorý bude rozhodovať o ústavnosti narodeného občianstva. Uviedol, že by bolo „deštruktívne“, ak by súd zablokoval jeho snahu obmedziť udeľovanie občianstva deťom narodeným na území USA. Vyhlásil, že nechce, aby konzervatívni sudcovia Clarence Thomas a Samuel Alito odchádzali do dôchodku.
Kallasová: USA by mali kritizovať záruky slobody v Rusku, a nie v EÚ
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok vyhlásila, že kritika slobôd na kontinente by mala smerovať inam, „možno do Ruska“. Reagovala tak na novú stratégiu národnej bezpečnosti USA, ktorú Washington zverejnil minulý týždeň a Európu v nej vo viacerých oblastiach kritizoval, píše Reuters.
„Kritika týkajúca sa slobôd by mala smerovať inam. Možno do Ruska, kde je zakázaný nesúhlas, kde neexistujú slobodné médiá, kde je zakázaná politická opozícia či platforma X,“ vyhlásila Kallasová vo svojom prejave pred výborom Európskeho parlamentu.
„Európska únia je samotnou podstatou slobody,“ dodala šéfka európskej diplomacie.
Americkú kritiku podľa vlastných slov vníma ako „provokáciu“, no napriek tomu opäť zdôraznila, že Spojené štáty zostávajú najväčším spojencom Európy.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zverejnila novú stratégiu národnej bezpečnosti v piatok. Európu v nej obvinila z podkopávania politickej slobody a obmedzovania slobody prejavu. Podľa USA kontinentu hrozí nielen hospodársky úpadok, ale aj „oveľa hrozivejšia perspektíva rozkladu civilizácie“. V prípade, že bude Európa v súčasnom smerovaní pokračovať, bude vraj „o 20 rokov alebo menej na nepoznanie“.
(lud, politico, reuters)
