Pôvodné protesty v Albánsku posilnili tisíce študentov. A zmenili ich charakter

Demonštranti požadujúci Ramovo odstúpenie podpaľovali štátne ustanovizne a banky, rozbíjali aj výklady obchodov a vytrhávali dlažobné kocky, ktoré následne hádzali do predstaviteľov bezpečnostných zložiek. K 21. októbru bolo oficiálne zranených 192 policajtov, 92 demonštrantov a 36 okoloidúcich vrátane šiestich zástupcov médií.

Zranenia viacerých osôb sú odvtedy nezriedka na dennodennom poriadku. Vyostrenie protestov v Albánsku sa bežne dáva do súvisu so širšou vlnou nepokojov v Európe. Pôvodná príčina mesiace trvajúcich pokojných protestov sa však nikam nestratila.

Ramove snahy zabrániť protestom

Premiér 25. októbra predstavil nové opatrenia na potlačenie násilia vrátane pokút vo výške 500-tisíc albánskych lekov (približne 5 500 eur) pre každého, kto sa zúčastní na proteste, ktorý prerastie do násilností. Platí to aj v prípade, že sa dotyčný žiadneho násilného činu nedopustí.

Osemnásteho októbra Rama odmietol výzvy na odstúpenie a vyhlásil, že násilné pouličné protesty, ktoré pokračovali vtedy už šiesty deň, predstavujú hrozbu nie pre jeho vládu, ale pre nádeje Albánska na vstup do Európskej únie.

Predseda vlády opätovne vyzval poslucháčov vysokých škôl na dialóg a v snahe zastaviť násilie v uliciach predstavil aj nové hospodárske opatrenia vrátane zlacnenia pohonných hmôt a zvýšenia peňažnej podpory pre nízkopríjmové rodiny.

Hoci úplatkárstvo dlhodobo deformuje dobrú povesť vlády doma aj samotnej krajiny v zahraničí, násilné protesty súčasného rozsahu sa začali až 13. októbra, keď sa k tým pôvodným pridali tisícky študentov. Predošlé demonštrácie sa týkali niečoho iného.

Pôvodná vlna protestov

Albánci začali do ulíc Tirany vychádzať nepretržite každé popoludnie od 31. mája po tom, ako príslušníci súkromnej bezpečnostnej služby odvliekli pokojného demonštranta. Stalo sa to v obci Zvërnec (v preklade Zverinec) a prítomná albánska polícia sa zatiaľ nečinne prizerala.

Demonštrant vyjadroval nesúhlas so stavebnými prácami, ktoré podľa mnohých Albáncov aj zahraničných pozorovateľov ohrozujú životné prostredie. V druhý septembrový týždeň zahatali demonštrantom prístup k budove parlamentu ťažkoodenci.

Na zásahovú jednotku vybavenú štítmi z plexiskla lietali vajcia a rajčiny. Autá prevážajúce politikov boli tiež zasiahnuté a ich presun vynútili bezpečnostné zložky silou. Až do 13. októbra však nedochádzalo k vandalizmu na verejnom priestranstve.

Demonštranti sa snažili – pred zapojením tisícok študentov – dosiahnuť okamžité zastavenie stavebných prác, zabrániť ekologickej katastrofe a preskúmať zákonnosť povoľovacích procesov zo strany vlády. Vláda na čele s Ramom pochybenie zo svojej strany nepripúšťa.

Kushnerov projekt

So spomínanými stavebnými prácami súvisí nákladný projekt, za ktorým stojí zať amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner – ten dostal stavebné povolenie od tamojšej vlády. Projekt luxusného letoviska zahŕňa neobývaný ostrov Sazan a neďalekú pobrežnú chránenú oblasť pri obci Zvërnec.

Za ostrov zaplatil Kushner 1,4 miliardy dolárov a jeho manželka Ivanka ho označila za súkromný. Okrem toho zahŕňa dohoda medzi obomi stranami aj zmluvu v hodnote 4,7 milirady dolárov týkajúcu sa časti chránenej pobrežnej krajiny pri Zvërneci.

„Koncom mája do oblasti vstúpili bagre a ďalšie ťažké stavebné stroje, aby vybudovali prístupové cesty, začali s výkopovými prácami v piesku a odstraňovať porast medzi borovicami, ako aj inštalovať oplotenie,“ zistila pre portál Independent Maira Buttová. V lete stavebné práce postúpili ešte ďalej.

Večer 8. júna premiér Rama pre portál Reuters povedal, že napriek pokračujúcim protestom nebude stavba prerušená a prví hostia navštívia letovisko pred koncom desaťročia. Zároveň pre portál potvrdil, že s budúcimi investormi sa osobne stretol ešte v roku 2021. Úmysel pokračovať vo výstavbe zopakoval aj v auguste.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie ešte podľa Ramu nebolo vykonané a bude dokončené súbežne s výstavbou. To však bude v prípade zistení nedostatkov alebo pochybení pre životné prostredie príliš neskoro, na čo poukazujú odborníci aj demonštranti.

„Zostaneme tu, kým neodstúpi. Nielen pre ochranu rozmanitosti životného prostredia, ale aj pre každú nespravodlivosť, ktorej čelíme,“ povedal pre Reuters účastník protestov, odkazujúc na 13-ročnú vládu súčasného premiéra.

Projekt za približne 1,4 miliardy eur sľubuje, že v rámci výstavby a následnej prevádzky letoviska vytvorí približne tisíc pracovných miest. Luxusný turistický rezort má podľa vyhlásení investora premeniť Albánsko na vyhľadávanú stredomorskú destináciu.

Hoci poslanci opozičnej Demokratickej strany Albánska v prípade októbrovej vlny protestov vystupujú takisto proti vláde, výstavbu rezortu schvaľujú. Demonštranti však na voľby čakať nechcú, keďže naposledy sa parlamentné voľby konali v máji 2025 a premiérova strana pri viac než 40-percentnej účasti získala 52 percent hlasov.

Dva symboly

Podľa jedného zo živočíchov, ktorého životný priestor výstavba ohrozuje, sa protesty nesú nielen v znamení albánskeho čierneho orla, ale aj v znamení plameniaka. Po ňom sa demonštrácia označuje ako revolúcia plameniakov.

Okrem plameniakov sú však ohrozené aj tulene, pelikány kučeravé, morské korytnačky a ďalších asi 70 živočíšnych druhov tamojších mokradí a lagún. Okrem zvieratstva sú, samozrejme, ohrozené biotopy samy osebe vrátane rastlinstva.

Dotknutá oblasť Pishë Poro-Narta, v preklade „Borovicová Poro-Narta“, bola až do októbra 2022 vedená ako prírodná rezervácia. Vláda v Tirane však znížila stupeň ochrany na chránenú krajinnú oblasť a zmenšila jeho rozlohu z 21-tisíc na 16-tisíc hektárov.

Následne 22. februára 2024 albánsky parlament zmenil zákon o chránených územiach tak, aby umožňoval výstavbu hotelov, pokiaľ sú „výnimočné“ a majú päť alebo viac hviezdičiek. Všetko bez akejkoľvek verejnej diskusie a bez ohľadu na upozornenia ochranárov.

Eurokomisia 7. júna upozornila, že konaním v rozpore so „smernicami o vtákoch a biotopoch“ sa Tirana vzďaľuje od členstva v Únii. Znepokojené je aj Grécko, ktoré má v oblasti významnú národnostnú menšinu, keďže pri protestoch už bezpečnostné zložky zranili prinajmenšom jedného Gréka.

Antisemitské prejavy

Trumpov zať Jared Kushner – ktorého Jerusalem Post 10. septembra označil za najvplyvnejšieho Žida planéty – povedal, že plán výstavby sa zrodil v roku 2021 na jachte Nathaniela Rothschilda počas plavby po Jadranskom mori. Tam sa podľa vlastných slov rozprával o projekte s albánskym premiérom.

Výstavba rezortu prebieha pod hlavičkou spoločnosti Atlantic Incubation Partners. Tá je prepojená s Kushnerovou súkromnou investičnou spoločnosťou Affinity Partners, ktorá podľa zistení portálu New York Times od svojho založenia investovala viac ako 75 percent z približne piatich miliárd dolárov do izraelskej poisťovne Phoenix Financial a do digitálnej finančnej platformy Revolut.

Keďže Kushner mal podnikateľské väzby aj na Georgea Sorosa, na Africa Israel Investments či na samotný Izrael a keďže vláda v Tirane podľa kritikov koná – tak v prípade projektu, ako aj z dlhodobého hľadiska – v záujme Izraela, demonštrácie majú aj antisemitský nádych.

„Veľké Albánsko nám bolo prisľúbené pred tritisíc rokmi,“ paroduje izraelské heslo jeden z transparentov hneď vedľa plagátu s tvárou Adolfa Hitlera. Na ďalšom zasa vidieť namaľovaný ostrov Sazan, na ktorý sa z oblakov pozerá Hitler a hovorí: „Všetkých som vás varoval.“

Portál Atlantiku na jednej z fotografií demonštrantov zachytil plagát s nápisom „Albánsko Albáncom, smrť zradcom“, na ktorom sú vyobrazené štyri mapy Albánska, postupne z väčšej a väčšej časti okupovaného Izraelom.

Ide o narážku na palestínsky scenár územného rastu Izraela. Izraelská veľvyslankyňa v Albánsku sa vyjadrila, že „transparenty vystavené počas protestu jej pripomínali Nemecko v 30. rokoch minulého storočia“.

Možností je viacero

Koncom októbra bagre rozkopali a odstránili dlažbu pred úradom vlády v centre Tirany. Rama obvinil z protestov bližšie nešpecifikované zahraničné záujmové skupiny, keďže obvinenia vznesené prvou i druhou skupinou demonštrantov odmieta. Zahraničným skupinám pripísal aj údajný pokus o útok dronom na jeho úrad.

Eurokomisia odsúdila násilie v krajine a privítala záväzok Tirany chrániť právo občanov na protest. Zatiaľ nevedno, či dva protestné prúdy postupom času splynú. Vylúčené nie je ani to, že protestné hnutie prerastie do politického, podobne ako v Srbsku.