Napriek tomu sa aspoň niektorí členovia administratívy stále snažia dosiahnuť mierové riešenie. Viceprezident JD Vance sa listom obrátil na jedného z najtvrdších zástancov tvrdej línie, tajomníka Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Mohsena Rezáího, s cieľom obnoviť mierové rozhovory, prezradili americkí predstavitelia denníku Wall Street Journal.
Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje tvrdil, že Vance konal na Trumpov pokyn, z neskorších prezidentových poznámok však vyplýva, že komunikáciu navrhol Vance a Trump ju len schválil. Druhý muž Bieleho domu sa podľa viacerých analytikov snaží dištancovať od súčasnej administratívy, aby zvýšil svoje šance v najbližších prezidentských voľbách v roku 2028.
Domáce snahy o mier
Okrem Vanceových mierových snáh na dohode stále pracujú aj vyjednávači z Pakistanu a Kataru. Kým sa pakistanský hlavný veliteľ Asim Munir zúčastnil na nedávnom stretnutí formátu dohody z Mekky (s Tureckom a Saudskou Arábiou) s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom, Dauha predložila americké podmienky s cieľom dosiahnuť aspoň sedemdňové obdobie bez bojov.
Vyjednávači dohodu predstavili ako „harmonogram“ s presnými krokmi „budovania dôvery“ a Teheránu dali týždeň na interné diskusie. Namiesto toho však iránski predstavitelia rámec obratom odmietli a označili ho za „zoznam neprijateľných podmienok“ – jednou z nich bolo podľa zdroja agentúry Reuters okamžité odovzdanie obohateného uránu.
Aj preto sa Washington obrátil na arabských spojencov v Perzskom zálive s výzvou, aby sa pripravili na možný scenár „krátkeho a intenzívneho“ obnovenia bojov. Zdroje denníka Wall Street Journal potvrdili presun systémov protivzdušnej obrany Patriot do regiónu, z ktorého zároveň USA sťahujú rodiny diplomatov a časť vojakov.
Podobné prípravy prebiehali aj v Izraeli, ktorého občania len deň po ich odtajnení hlasovali vo voľbách do Knesetu. Premiér Benjamin Netanjahu, ktorého koalícia podľa predbežných výsledkov nezískala 61-miestnu väčšinu parlamentných kresiel, tlačil na čo najrýchlejšie obnovenie bombardovania, proti čomu sa postavil náčelník generálneho štábu Ejal Zamir.
„Všetci sú v stave najvyššej pohotovosti a pripravujú sa na 4. november,“ povedal zdroj z Emirátov izraelskej televízii Channel 14 s odkazom na deň po amerických voľbách. „Zahraniční veľvyslanci majú čoraz neodbytnejší pocit, že k eskalácii dôjde veľmi skoro, a už zvažujú možnosti evakuácie,“ dodal.
Dôvodom pre tieto rastúce obavy a prípravy je fakt, že od prvých dní vojny uplatňoval Irán taktiku horizontálnej eskalácie. Keďže pre Teherán a jeho Revolučné gardy nebolo možné presunúť bojisko na západnú hemisféru, útoky smerovali na amerických spojencov a tamojšie základne či dátové centrá.
Ako vyplýva zo záverov rokovania mekkskej trojky v Teheráne, jedným zo zástupných bojísk je Jemen. Tamojších húsíov (Ansár Alláh) podporujú iránske Revolučné gardy, kým Prezidentská vedúca rada (PLC) požíva podporu Rijádu.
Generál Munir, saudský minister obrany Chálid bin Salmán a riaditeľ tureckej tajnej služby Ibrahim Kalin tlačili na Pezeškijána a Rezáího, aby Teherán umenšil podporu húsíov, ktorí v posledných týždňoch úspešne bombardovali saudské ciele vrátane ropných prečerpávacích staníc a Medzinárodného letiska kráľa Chálida.
Saudi sa podľa denníka Israel Hayom dokonca pokúsili militantov podplatiť miliardou dolárov výmenou za zastavenie dronových útokov.
Ktokoľvek proti Saudom?
Paradoxne sú to práve Spojené arabské emiráty, ktoré pravdepodobne otočili a po zdanlivom návrate pod saudské krídla začali podporovať samotných húsíov. Správu priniesol investigatívny portál Drop Site News, známy svojimi reportážami o známom sexuálnom delikventovi Jeffreym Epsteinovi. Spoluzakladateľ Drop Site News menom Ryan Grim predtým pracoval v rovnako zameranom magazíne Intercept. Najmenej jeden z Grimových zdrojov je priamo napojený na húsíov a potvrdil, že Emiráty im „poskytli značné množstvo spravodajských informácií“.
Ďalšie dva zdroje potvrdili, že Ansár Alláh a Emiráty uzavreli dohodu o podpore – hoci spravodajské dáta nebolo možné využiť na dronové útoky voči väčšej monarchii, dali sa využiť na ostreľovanie pozícií PLC. Vysoký predstaviteľ húsíov Mohammed al-Buchajtí poprel zapojenie federácie na oboch stranách.
„Spojené arabské emiráty neposkytli Jemenu žiadnu formu podpory – ani proti Saudskej Arábii, ani proti jej spojencom v Jemene,“ povedal pre Drop Site News. Húsijskú Vrchnú politickú radu pritom označil za legitímnu vládu, keď použil len názov Jemen.
„Podľa našich informácií sa Emiráty naďalej držia neutrality a odmietli sa opäť zapojiť do agresie proti Jemenu po boku Saudskej Arábie, a to napriek vytrvalým snahám (korunného princa Muhammada) bin Salmána presvedčiť ich, aby sa pridali,“ dodal.
Rada (PLC) sa sformovala na sklonku vlády prezidenta Abdrabbúha Mansúra Hádího v roku 2022. Južná prechodná rada (STC) bola súčasťou tejto koalície, hoci od roku 2017 začala vystupovať čoraz samostatnejšie, až sa v decembri 2025 uchýlila k separatistickým akciám.
Práve tú podporovalo Abú Zabí s tým, že súčasťou PLC je aj hnutie Isláh známe svojím napojením na Moslimské bratstvo. S podporou sekulárnych militantov skončili až v januári 2026, pričom konflikt dvoch skratkových aliancií sa už v tom čase chápal ako zástupná vojna medzi Emirátmi a Saudmi.
Američania sa do saudských operácií proti húsíom odmietli zapojiť, čo zrejme súvisí so snahou udržať aspoň zdanie dodržiavania predvolebných sľubov Donalda Trumpa: „Nezačnem vojny, ukončím vojny.“ Vlani pritom pozície Ansáru drvivo bombardovali.
V polovici októbra sa práve južanským silám podarilo zastaviť a miestami dokonca zvrátiť postup húsíov pozdĺž jemenského pobrežia. Jednou z najmocnejších skupín sú Brigády Južanských obrov, ktoré podľa reportáže denníka Telegraph dostávajú od Emirátov žold vo výške tisíc saudských rialov (asi 239 eur).
Napriek neutíchajúcej podpore húsíov je Irán oproti Emirátom vo vyššej lige. Najťažšie bombardovaným objektom v prvej fáze horizontálnej eskalácie bola ropná zóna Fudžajrá v centre rovnomenného emirátu, podobne ako väčšina blízkovýchodných dátových centier – z ktorých značná časť leží tiež na území monarchie.
Zblíži predlžovanie vojny Emiráty s Iránom?
Podpora Ansáru zo strany Abú Zabí – hoci len ad hoc taktického charakteru – by teda mohla byť krokom, ktorý aspoň symbolicky zblíži Emiráty a šíitskú teokratickú vládu v Teheráne. Výmenou za toto zbližovanie by teoreticky mohli byť bližšie nešpecifikované výhody pri tranzite emirátskych tankerov cez Hormuz.
Tomu by však rozhodne odporoval Izrael, s ktorým Abú Zabí už v septembri 2020 podpísalo Abrahámovské dohody. Do Emirátov v apríli putovalo niekoľko izraelských systémov protivzdušnej obrany Železná kupola, ktorými sa federácia bránila spomínanej iránskej eskalácii.
Ak by sa potvrdilo, že Abú Zabí nadviazalo spravodajskú spoluprácu s húsíami, išlo by o nepríjemný problém pre izraelskú diplomaciu – bez ohľadu na to, kto po voľbách zostaví vládu.
