O Bohu, ktorý (ne)existuje. Čo odkazuje Štefan Hríb kresťanom vo svojej knihe?

Prednedávnom som si všimol na sociálnych sieťach pod profilom šéfredaktora časopisu .týždeň Štefana Hríba napísané: „Dopísal som knižku, ktorá sa volá O Bohu, ktorý neexistuje. Rozmýšľal som o nej viac ako 10 rokov, hovoril som o jej obsahu s mnohými podnetnými ľuďmi z oblasti vedy aj duchovného sveta, prečítal som kvôli nej desiatky kníh, dopozeral stovky hodín prednášok a diskusií a najmä som si vedome upratoval to, čomu verím.“

Domnievam sa, že mnoho ľudí nebude ani ďalej čítať, no veď prečo strácať čas čítaním o tom, čo neexistuje. A ešte od autora, ktorý sa mi javí akosi podozrivo, z minulosti známeho tým, že mu oficiálna Cirkev nie je akosi po vôli. Veď kto by si kúpil knižku, aby si prečítal o tom, že neexistuje ďalšia slnečná sústava alebo neexistuje večera na jeho stole. Písať o tom, čo neexistuje, je strata času.

A predsa ma tento status úprimne potešil. V dobe, keď sa Bohom nikto nezaoberá, prichádza niekto s tým, že mu venoval desať rokov svojho života. Nepamätám si z posledného obdobia, aby pápež vydal nejakú encykliku venovanú Pánu Bohu.

Zdá sa, že aj Cirkev má plné ruky synodálnych predstáv o ľuďoch, o tom, ako by mala Cirkev vyzerať, koho by mala prijímať a koho nie, komu a do akej miery by mala ukázať svoje prijatie iných cirkví či náboženstiev, ako sa priblížiť čím ďalej tým viac sekularizovanému človeku. A zatiaľ čo my v Cirkvi hľadáme sekulárneho človeka, tento človek hľadá Boha.