Stretnutie On je živý je skúsenosťou s mladou tvárou katolíckej cirkvi

Otec Martin, súčasťou festivalu ste už 20 rokov, aká je vaša úloha?

Moje úlohy sa počas tých 20 rokov menili, ale som kňazom komunity Emanuel a mojou prvoradou úlohou je byť v službe účastníkom. V prvom rade je to taká služba prijatia, byť k dispozícii ako kňaz, na sviatosť zmierenia, na duchovné rozhovory, duchovné sprevádzanie. Väčšinou mám na starosti aj niektorý z workshopov, ktoré sú súčasťou programu, poprípade slúžim úvodnú svätú omšu s motivačnou kázňou na privítanie a vovedenie do tohoročnej témy.

Zvykol som viesť modlitbový tím, ktorý slúži modlitbami na mieste stretnutia, a ak sme niekedy organizovali aj evanjelizácie, viedol som aj tento tím. Tohto roku ma požiadali, aby som viedol jeden z workshopov a aby som mal záverečnú kázeň pri poslednej svätej omši. Ja svoju úlohu vnímam ako podpornú pre tých, ktorí sú nasadení „v prvej línii“ tímu. Byť im oporou a podporov, motivovať ich a povzbudzovať.

Ak by ste mali festival On je živý predstaviť niekomu, kto o ňom nikdy nepočul, čo by ste povedali?

Zvyknem hovoriť, že pre mňa ako vysokoškolského študenta, keď som to prvýkrát zažil, to bol veľký zážitok autentickej radosti mladých veriacich, ktorí oslavujú Boha. Keď chce niekto zažiť to, že viera sa dá žiť, keď chce vidieť, že veriaci ľudia nie sú mimo radostného života, nie sú len nejakí „príliš zbožní“, ale ak chce vidieť radosť a silu spoločenstva, tak toto je to, čo mňa osobne oslovuje najviac. Komunita Emanuel má dar humoru, ale to, čo sa mi páči, je, že je decentný a citlivý, nie zraňujúci.

Myslím si, že to je niečo, čo potrebujeme v rámci Cirkvi pestovať. No a zároveň je to skúsenosť kontemplácie v spoločenstve. Čo mňa vždy najviac oslovovalo, bolo, keď tá obrovská hala, pri vyloženej Eucharistii stíchla. V tej hale, kde bolo niekoľko tisíc ľudí, bolo odrazu počuť aj muchu a všetko sa ponorilo do kontemplatívnej modlitby. Tá radosť, o ktorej hovorím, plynie z hlbín modlitby. On je živý je skúsenosť mladej tváre katolíckej cirkvi.

Tento rok ide už o neuveriteľný 26. ročník stretnutia. Aká je história, príbeh tohto podujatia? Kto za ním stojí?

On je živý vznikol v Nitre vo farnosti Klokočina, kde bol prvý kňaz komunity Emanuel – Peter Brodek. On aj spolu s inými farníkmi sa bol pozrieť na veľkých medzinárodných stretnutiach, ktoré bežia v Paray-le-Monial, v meste Božského Srdca, ktoré je centrum komunity Emanuel. Práve tam boli oslovení tým, ako sa mladí stretávajú, povzbudzujú, modlia, a chceli urobiť niečo aj pre mladých vo svojej farnosti na sídlisku Klokočina. Hľadali spôsob, ako to urobiť aj evanjelizačné, aby na toto stretnutie modli prísť aj tí, ktorí by do kostola možno nešli, ale medzi ostatných mladých by možno radi zavítali.

Najprv to vzniklo ako lokálne stretnutie pre mladých z komunity Emanuel, no postupne sa čoraz viac rozrastalo a prichádzalo stále viac mladých a keď kostol nestačil, On je živý sa presunul do hál. Z roka na rok stretnutie rástlo a stretnutie, ktoré bolo pôvodne len jednodňové, sa rozšírilo na tri dni a presúvalo sa z mesta do mesta, podľa toho, kde mala komunita Emanuel zázemie. Ale identita stretnutia ostávala rovnaká: evanjelizácia, povzbudenie, motivácia.

Hovoríme tu celý čas o komunite Emanuel. Kto je to?               

Komunita Emanuel je charizmatické katolícke spoločenstvo, ktoré vzniklo vo Francúzsku z charizmatickej obnovy. Emanuel znamená Boh s nami. Vzniklo z modlitbového stretnutia a skúsenosti vyliatia Ducha Svätého. Zakladateľ Pierre Goursat bol filmovým kritikom, ktorý túžil po tom, aby cirkev vnímala „tep doby“. Videl, že cirkev a spoločnosť sa od seba vzďaľujú, a veľmi túžil, aby viera bola stále kvasom vo svete, a práve preto vzniklo to spoločenstvo. Jej jadrom bolo „byť vo svete, ale nebyť zo sveta“. Byť uprostred tohto sveta kvasom, soľou zeme. Pierre Goursat bol veľmi oslovený spiritualitou Božského Srdca, takže adorácia sa stala jedným z pilierov komunity.

Malo byť aj evanjelizačným spoločenstvom, no zastával názor, že najprv musíme byť naplnení my sami, aby sme mali čo dávať. Prvým pilierom sa stala teda adorácia, druhým súcit s tými, ktorí nepoznajú Božiu lásku, a tretím evanjelizácia. Komunita združuje všetky stavy, to znamená kňazov, slobodných, mladých aj starých a všetkých, ktorí chcú žiť túto spiritualitu.

Čo je cieľom a zmyslom tohto stretnutia?

Ako som už naznačil, prvotný cieľ bol evanjelizačný – preto aj ten názov: On je živý. Zároveň cieľom bolo nadviazať už na spomínané stretnutia v Paray-le-Monial a umožniť, aby čosi také mohlo byť aj na Slovensku. Urobiť program, ktorý by bol zaujímavý aj pre tých, ktorí sú na okraji cirkvi, možno do kostola nechodia, zároveň aby povzbudil mladých vo viere, formoval a motivoval ich k tomu, aby išli k ľuďom, ktorí Boha nepoznajú a nepocítili jeho lásku. Ak by som to mal zhrnúť, zmyslom tohto stretnutia je povzbudiť mladých ľudí k osobnému stretnutiu s Bohom a dať im to zažiť. Že Boh je živý a cirkev nie je len nejaká starobylá organizácia, ale je aj živá, mladá a moderná.

Pre koho je stretnutie určené? Je to stretnutie veriacich alebo je cieľová skupina širšia?

Vzhľadom na to, že ide o evanjelizačné stretnutie, cieľovou skupinou sú hľadajúci mladí ľudia. Organizujú to mladí ľudia z komunity, ale nie pre seba, ale pre kamarátov, známych, blízkych, pre každého, kto hľadá odpovede na svoje otázky. Možno túžia po láske, sú zranení a nenachádzajú odpovede a ani nevedia, kde ich hľadať. Alebo odišli z katolíckej cirkvi a od praktizovania svojej viery. Cieľová skupina je každý, kto chce zažiť Božie milosrdenstvo, Otcovu lásku a to, že Boh je s nami a koná v našom svete.

Ako vyzerali predošlé stretnutia a prečo ste sa tento rok rozhodli účasť na On je živý tak radikálne okresať? Pokiaľ viem, festival zvykli navštevovať tisícky ľudí rôzneho veku…

Predošlé roky mali formu skôr takej charizmatickej konferencie, v sálach, vo veľkých halách za účasti tisícok mladých ľudí. Program bol vyskladaný tak, aby v ňom bola vyváženosť intelektuálnej formácie, workshopov, zábavy, ale aj priestoru na modlitbu, svedectvá, modlitbu príhovoru (modlitba za seba navzájom). Vyskladaný, aby povzbudil urobiť krok k zmiereniu sa s Bohom, priniesť svoju ťažobu pred Ježiša, urobiť životné rozhodnutia vstúpiť do vzťahu s Bohom. Tento rok to bude v komornejšom duchu, kvôli pandemickým opatreniam.

Pôvodne sme dúfali, že sa nám to podarí urobiť tou našou klasickou formou, ale na trikrát sme museli stretnutie prekladať, nakoniec sme si povedali, že radšej to bude v menšej mierke, ale s istotou, že sa to nezruší, i keď je to v nezvyčajnom čase. Zvyčajne sme stretnutie organizovali v januári cez polročné prázdniny. Nebol to zámer, dotlačila nás k tomu situácia, ktorú už nejaký čas v spoločnosti zažívame. Zároveň je to pre nás taký test, pretože do budúcna by sme chceli pred On je živý organizovať menšie, lokálne stretnutia, ktoré by boli predprípravou a zároveň pozvaním na stretnutie. Ale verím, že v budúcnosti sa vrátime k pôvodnej forme.

Čo organizátorov priviedlo k takejto radikálnej zmene aj v rámci programu?

Aj program sme sa snažili zachovať čo najviac pôvodný. Jadro, ktoré je také typické pre našu katolícku komunitu: sväté omše, workshopy, svedectvá, večer milosrdenstva, modlitby príhovoru, modlitba požehnania do jednotlivých situácií, to všetko sme sa snažili čo najviac zachovať, ale zároveň, keďže stretnutie bude komornejšie, chceme to urobiť aj viac interaktívne, takže sme zaradili aj skupinky a aktivity, ktoré sa vo veľkom počte robiť nedajú. Aktivity na objavovanie svojich vlastných darov, chariziem… Je nám veľmi ľúto, že sme museli vypustiť evanjelizáciu, pretože hygienické opatrenia nám nedovoľujú ísť mimo okruh tých, ktorí sú zaregistrovaní na podujatie. Program sa teda prispôsobil priestorom a počtu ľudí.

Na čo sa môžu účastníci tešiť tento rok? Môžete prezradiť čosi z programu, ktorý je pripravený? Na aké témy, mená sa môžeme tešiť?

Vždy máme takého hlavného rečníka, ktorý má hlavnú tému a tohto roku je týmto človekom kňaz komunity Emanuel na Slovensku Peter Repa, ktorý bude hovoriť o tom, čo sme sa ako komunita snažili žiť celý rok a to je téma vďačnosti. Myslím si, že v rámci pandémie je táto téma viac než dôležitá. Okrem tejto ústrednej témy sú pozvaní aj ďalší rečníci, ktorí povedú workshopy na témy: ako povedať svoje svedectvo, ako narábať s časom tak, aby sme sa nestali otrokmi času, ako prijať Ducha Svätého, online randenie, odpustenie, ako narábať s financiami a mnohé iné.

Ak by ste na program chceli pozrieť zbližša, určite navštívte web www.onjezivy.sk, tam nájdete všetky potrebné informácie. To, čo chcem podčiarknuť ja, je už spomínaný Večer milosrdenstva, keď je Ježiš prítomný v eucharistii a keď sa spoločne modlíme za všetkých účastníkov. Každý rok je to jedinečné. To, na čo sa môžete ďalej tešiť, sú naše komunitné chvály, sú to piesne, ktoré sa spievajú po celom svete, no najviac sa ľudí vždy dotýka radostne prežívaná liturgia.

On je živý bude teda omnoho komornejší než predošlé ročníky, prihlásiť sa môže len prvých 100 účastníkov, je ešte možné sa prihlásiť?

Oficiálne prihlasovanie končí 4. septembra. Ešte stále máme niekoľko voľných miest, no zároveň robíme všetko pre to, aby niektoré časti programu boli vysielané aj online. Pre tých, ktorí by nemali možnosť zúčastniť sa osobne, je tu stále možnosť pozrieť si program neskôr zo záznamu. Ale je to rozdiel, zažiť to naživo, to každý pozná.

Prečo by som mal prísť?

Ak nemáš osobnú skúsenosť s Ježišom Kristom, ktorý je živý, ktorý porazil smrť, tak príď preto, aby si ho mohol stretnúť. Aby si ho mohol zažiť v eucharistii, prítomného v spoločenstve mladých ľudí. Ak si nezažil cirkev, ktorá je mladá, živá a atraktívna, tak tam príď preto, aby si objavil, že cirkev žije aj takto a nie je to len čosi staré. Ak si nezažil ľudí, ktorí prežívajú svoju vieru radostne, tak tam príď, aby si mal túto skúsenosť. A ak nepoznáš Božiu dobrotu, tak príď, aby si ju mohol zažiť. Duch Boží vanie, kedy chce a ako chce, tak ak ti to Pán Boh položil na srdce, príď, lebo možno má pre teba pripravené niečo, čo ani my sami nevieme. Boh chce naplniť tvoj život.

Vyšlo ako PR článok.