Projekt zastrešuje Spoločnosť na obranu slobody prejavu, ktorú založili konzervatívny aktivista Vlastimil Veselý a svetoznámy videoherný dizajnér Daniel Vávra.
V Prahe tento týždeň udelili prvé ceny za slobodu prejavu. Cieľom nového projektu je vyzdvihnúť odvážnych jednotlivcov a organizácie, ktoré bojujú proti úpadku slobody prejavu a bránia pluralitnú demokraciu pred cenzúrnymi zákonmi alebo kultúrou rušenia nepohodlných názorov (cancel culture).
Projekt zastrešuje Spoločnosť na obranu slobody prejavu, ktorú založil Vlastimil Veselý spolu so svetoznámym videoherným dizajnérom Danielom Vávrom.
Cieľom podujatia bolo podľa organizátorov medializovať tému slobody slova v širšej verejnosti, vyzdvihnúť príklady odvážnych osobností a kolektívov stavajúcich sa proti obmedzovaniu slobody prejavu alebo cancel culture, a tiež pranierovať negatívne príklady, ktoré v poslednej dobe k obmedzovaniu slobody slova prispeli.
Medzi jednotlivcami Drulák
Laureátmi v kategórii jednotlivec sa stali Petr Drulák, spolupracovník Štandardu, bývalý veľvyslanec v Paríži a niekdajší prvý námestník ministra zahraničných vecí ČR, profesor politológie. Drulák v minulosti pre svoje názory čelil pracovnoprávnym postihom a v súdnom spore uspel.
Cenu si odniesol aj Lukáš Pollert, lekár, anesteziológ v pražskej Fakultnej nemocnici v Motole, olympijský víťaz a strieborný medailista v kanoistike (1992 a 1996). Ako jeden z mála lekárov sa počas covidu podľa organizátorov nebál prezentovať svoje odborné menšinové názory a upozorňovať na riziká spojené s vakcínami aj pandemickými opatreniami.
Cenu si odniesol aj epidemiológ a vakcinológ Jiří Beran, riaditeľ Centra očkovania a cestovnej medicíny v Hradci Králové, ktoré založil v roku 2001. V čase covidu sa podľa organizátorov nebál prezentovať oponentské názory a iné spôsoby liečenia ochorenia COVID-19, pre čo ho v čase tvrdých protiepidemických opatrení vtedajšie české ministerstvo zdravotníctva dokonca označilo za šíriteľa konšpiračných teórií.
Popri nich sa dočkala ocenenia aj nezávislá publicistka Cecílie Jílková. Na svojom internetovom blogu Reportéri online sa dlhodobo zameriava na témy slobody prejavu a digitálneho obsahu. Je dopisovateľkou webu PUBLIC vydávaného americkým novinárom Michaelom Shellenbergerom.
Medzi kolektívmi aj Echo 24
Medzi kolektívnych laureátov patrí český web Echo24, partnerské médium Štandardu. „Mediálny projekt novinárov, ktorí pred desiatimi rokmi opustili MFD a LN [Mladá fronta Dnes a Lidové noviny, pozn. red.] v reakcii na prevzatie média Andrejom Babišom. Odvtedy sa vyprofilovalo ako široko uznávané pravicovo-konzervatívne médium s plateným obsahom,“ napísali o ňom organizátori.
Uspel aj Inštitút Václava Klausa, čo je konzervatívny think tank založený v roku 2012. Zaoberá sa aj aktuálnymi politickými, ekonomickými a spoločenskými problémami u nás a vo svete. Jeho texty ste si v minulosti mohli prečítať aj na Štandarde.
Do tretice ide o SMIS LAB. Je to odborné združenie mikrobiológov, imunológov a štatistikov a špecialistov v odbore laboratórnej diagnostiky a práce s dátami, ktoré založili v roku 2021 Hana Zelená, Zuzana Krátka, Tomáš Fürst, Václav Fejt, Arnošt Komárek a Stanislav Katina. V covidovej dobe vraj mali odvahu diskutovať verejne o zmysluplnosti zavádzaných opatrení, ponúkali komplexný pohľad na dáta aj návrhy konkrétnych riešení. Neskôr sa vraj ukázalo, že ich pohľady boli realite bližšie než tie oficiálne.
Do poroty zasadli zvučné mená
O udeľovaní cien rozhodla porota zložená z uznávaných osobností. Patria medzi ne členovia mediálnych rád Vadim Petrov (predseda poroty), Pavel Matocha a Angelika Bazalová, český ombudsman Stanislav Křeček, moderátorka Martina Kociánová, herec Marek Vašut, publicisti Marek Stoniš, Karolina Stonjeková a Miroslav Korecký, novinár a signatár Charty 77 Zbyněk Petráček a Adam Růžička, riaditeľ Inštitútu H21 a spoluautor ústavnej žaloby na ministerstvo obrany za blokovanie webových stránok vo februári 2022.
Spoločnosť na obranu slobody prejavu dlhodobo poukazuje na pochybné praktiky vlád, korporácií a mimovládnych organizácií v Česku, na Slovensku a v zahraničí, ktoré smerujú k obmedzeniu verejnej diskusie o dôležitých témach. Poukazuje tiež na čoraz jasnejšiu protikonzervatívnu zaujatosť rôznych „protidezinformačných“ iniciatív, ktoré často fungujú aj vďaka nemalým finančným dotáciám zo zahraničných vládnych a súkromných zdrojov.
(red)
